Otáznik nad kontrolou policajnej inšpekcie

„Bol by som za to, aby policajná inšpekcia bola pod väčšou verejnou kontrolou zloženou z nezávislých ľudí. Politické prostredie má svoje záujmy a nemusí mať vždy ten istý záujem ako verejnosť,“ uviedol bezpečnostný analytik Milan Žitný o návrhu novely zákona o Policajnom zbore, ktorý upravuje postavenie inšpekcie a mení aj voľbu jej šéfa, ako aj policajného prezidenta. Žitný upozornil na situáciu v Českej republike, kde zriadili samostatný úrad známy ako Generálna inšpekcia bezpečnostných zborov. „V Česku po čase zistili, že úrad nemá kontrolu. Musí ju však mať, pretože ide o špeciálny útvar,“ dodal analytik.

Vládne strany pritom v programovom vyhlásení prijali záväzok, že posilnia nezávislú kontrolu ozbrojených zborov. Znamenalo to upraviť fungovanie inšpekcie, na čo mala okrem iného vplyv tiež daňová kauza podnikateľa Ladislava Bašternáka. Aj kvôli nej svojho času čelil odvolávaniu v parlamente dnes už bývalý minister vnútra Robert Kaliňák.

Dosiaľ bolo len na ministrovi vnútra, koho postaví na čelo inšpekcie. Teraz má jej riaditeľa vymenúvať vláda na návrh ministra vnútra na základe výberového konania a po verejnom vypočutí v parlamentnom výbore pre obranu a bezpečnosť, ak výbor jeho vymenovanie odporučí. Policajti inšpekčnej služby dostanú tiež silnejšie oprávnenia. Budú môcť prelamovať bankové tajomstvo, a teda žiadať správy od bánk, ktoré sa týkajú ich klientov. Teraz takúto možnosť majú iba policajti finančnej a kriminálnej polície.

Podľa šéfa výboru pre obranu a bezpečnosť Antona Hrnka (SNS) by nová úprava fungovania inšpekcie mohla byť dobrým a funkčným riešením. „Podľa predloženého návrhu je veľmi malá možnosť, že by sa inšpekcia mohla stať nástrojom politickej vôle. Systém výberu a menovania šéfa inšpekcie je taký, že ak bude dostatočne silný a nekompromisný, tak nie je príliš veľká šanca, aby podliehal politickým tlakom,“ myslí si Hrnko.

Opozícia však nezdieľa názor, že by sa podstatne posilnila nezávislosť inšpekcie tým, že jej budúci šéf prejde vypočutím vo výbore, ktorý dáva odporúčanie vláde. „Na výbore sa budeme môcť ako zástupcovia opozície vyjadriť, ale viac to neovplyvníme. Väčšinu tam majú koaličné strany a tie neschvália niečo také, čo by im nevyhovovalo,“ povedal člen výboru pre obranu a bezpečnosť z opozičnej SaS Milan Laurenčík.

Analytik Žitný hovorí, že jedna vec je, ako sa upraví postavenie inšpekcie v zákone a druhá vec, kto ju povedie a akí ľudia v nej budú pracovať. „Malá krajina nemá veľa na výber, všetci sa navzájom poznajú. Nie sme v Británii, kde si mohli dovoliť luxus, že vytvorili niečo také ako tajnú inšpekciu.

Volali ju „jednotka duchov", ktorá robila na vlastných kolegoch. Nemali zverejnené sídlo, ani kto v nej je,“ priblížil analytik. Podľa neho niekedy okolo roku 1997 vtedajší šéf Scotland Yardu zistil, že v policajnom zbore je dosť veľká korupcia a chcel to zmeniť. „Na utajenú jednotku dostal súhlas a peniaze a začali byť efektívni.

Úspech bol postavený na tom, či budú policajti kryť svojich kolegov, ktorí páchajú trestnú činnosť, alebo či budú spolupracovať s touto jednotkou,“ dodal Žitný. Ako ďalej pokračoval, kľúčovým bol drogový prípad, keď polícia časť zadržaných drog redistribuovala naspäť do zločineckého prostredia, pričom niektorí policajti brali z biznisu s drogami peniaze. „Táto špeciálna jednotka na to prišla, zdokumentovala to kamerami, zvukom a vypracovala o tom dopadovú štúdiu. Následne ju premietali ostatným policajtom,“ doplnil Žitný.

Pokiaľ ide o postavenie inšpekcie, veľa sa o nej diskutovalo ešte v minulom volebnom období. Za nezákonnú ju označoval sudca Najvyššieho súdu Štefan Harabin. Stalo sa, že jeden jeho senát práve kvôli tomu oslobodil policajta odsúdeného za korupciu. Iné dva senáty Najvyššieho súdu problém s nezákonnosťou inšpekcie však nemali. Nakoniec sa muselo ešte v roku 2015 stretnúť trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu. Rozhodlo, že inšpekcia funguje zákonne. Uviedlo však, že by bolo potrebné sa zaoberať jej postavením.