Zamestnávateľom sa nechce zverejňovať platy

, 21.04.2018 20:43
urad prace, Vazovova
Zamestnávateľom nie je presne prikázané, či majú uvádzať hodinovú, týždňovú alebo mesačnú mzdu. Autor: ,

Už pred pracovným pohovorom bude uchádzač vedieť, minimálne koľko môže zarobiť.

Rezort práce od mája zavádza povinné zverejňovanie platov pri ponukách zamestnania. Argumentuje vyššou transparentnosťou, lepšou informovanosťou záujemcov o prácu či prirodzeným tlakom na rast miezd. Zamestnávatelia považujú opatrenie za populistické a zavádzajúce.

Návrh je súčasťou novely zákona o zverejňovaní platov. Zamestnávateľ by mal byť od mája povinný pri zverejňovaní pracovnej ponuky uvádzať aj sumu základnej zložky mzdy. „Pri uzatvorení pracovnej zmluvy nesmie so zamestnancom dohodnúť základnú zložku mzdy v nižšej sume, ako je suma, ktorú zverejnil v ponuke zamestnania,“ uvádza ministerstvo práce v novele. Podľa rezortného šéfa Jána Richtera (Smer) to môže viesť aj k zvyšovaniu miezd. „Hlavný cieľ novely bola väčšia transparentnosť. Mali sme záujem, aby uchádzač o prácu mal komplexnejšiu informáciu, ktorá by bola zakotvená aj v pracovnej zmluve,“ vysvetlil Richter. Opatrenie má pomôcť ľuďom pri výbere práce. „Budú vedieť, kde sa asi môžu pohybovať z hľadiska predpokladaného príjmu,“ vysvetlil minister.

Do základnej zložky mzdy nebudú zarátané príplatky za nočnú prácu, nadčasy, práca vo sviatok, odmeny alebo prémie. „Zamestnávateľ k základnej zložke mzdy môže v ponuke uviesť aj variabilné zložky mzdy,“ dodala Veronika Husárová, hovorkyňa ministerstva práce. Zverejňovanie platov podľa nej významne pomôže aj pri odstraňovaní mzdového rozdielu medzi mužmi a ženami, najmä na lepšie platených miestach. „Prieskumy ukazujú, že ženy si spravidla vypýtajú menej, pretože vedia, že sú na trhu práce znevýhodnenou skupinou a ak chcú získať pracovné miesto, ochotnejšie pristúpia na menej výhodné podmienky,“ vysvetlila Husárová.

Zamestnávateľom nie je presne prikázané, či majú uvádzať hodinovú, týždňovú alebo mesačnú mzdu. Zverejňovanie tiež neplatí pre všetkých. Novela sa nevzťahuje na verejnú správu, kde sa platy odvíjajú od tabuliek, a na prácu v zahraničí. Ak teda bude na Slovensku firma uvádzať pracovnú ponuku, ktorá počíta s náplňou práce v zahraničí, nemusí uvádzať tento údaj. Sankcie za nedodržanie zákona môžu dosiahnuť výšku až 33 193 eur pre zamestnávateľa. Zverejňovanie sa týka aj pracovných portálov, bilbordov, letákov či inzerátov v novinách.

Či opatrenie prispeje k zníženiu platových rozdielov medzi mužmi a ženami, si Katarína Farkašová z Aliancie žien Slovenska netrúfa odhadnúť. Dôvodom je, že zverejnená bude iba minimálna mzda bez príplatkov. „Rozdiel medzi odmenou žien a mužov nerobia oficiálne čísla. Podieľajú sa na tom všetky prémie a dodatočné peniaze,“ spresnila Farkašová. Vyrovnávanie platov úplne nevylučuje. „Stále je tam však veľa ‚luftu‘, veľa voľného priestoru, ktorý nie je definovaný, takže ťažko povedať, či dôjde k spravodlivejšiemu odmeňovaniu, ale bolo by to fantastické,“ dodala Farkašová.

Mzdové rozdiely medzi mužmi a ženami postupne klesajú. Kým v roku 2005 bol rozdiel na úrovni takmer 27 percent, v roku 2016 to bolo podľa informácií rezortu práce 18 percent. Tento rozdiel je oveľa vyšší v súkromnej podnikateľskej sfére, kde dosahuje 19,5 percenta, kým vo verejnej sfére je na úrovni 9 percent.

Zamestnávatelia považujú opatrenie za populistické. Podľa Martina Hoštáka, hovorcu Republikovej únie zamestnávateľov, tento krok vyvolá množstvo nedorozumení a sklamaní vo vzťahu záujemca o zamestnanie a zamestnávateľ. „Žijeme v 21. storočí a nie v časoch priemyselnej revolúcie, čiže dopredu stanoviť mzdu sa dá len v úzkom okruhu pracovných pozícií, kde je zadefinovaná napríklad spotreba práce, počet pracovných úkonov za časovú jednotku. Ale ak má byť mzda nastavená na základe výkonnostných parametrov či na báze kreatívnej a duševnej práce, to nie je možné,“ zdôraznil Hošták. Zamestnávateľ vie podľa Hoštáka len veľmi ťažko zadefinovať výšku mzdy, keď nepozná uchádzača, jeho kvalifikáciu, pracovné skúsenosti a schopnosti. „Môže stanoviť minimálny základ mzdy, ktorý však bude mať len nízku výpovednú hodnotu vo vzťahu k danej pracovnej pozícii,“ upozornil Hošták. Obáva sa, že informácia o plate mnohých uchádzačov o pozíciu odradí. „A pritom konečná mzda vzhľadom na jeho skúsenosti a podobne mohla byť omnoho vyššia, len zamestnávateľ nedostal priestor to ukázať,“ konštatoval hovorca.

Opatrenie podľa zamestnávateľov zníži priestor a možnosti na individuálne dohody. „Sme za ponechanie súčasného stavu, kedy firmy svoje mzdové rozpätie uvádzajú na dobrovoľnej báze a plat sa dohodne až na samotnom pohovore,“ uviedla Miriam Špániková, hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení. Pri vysokokvalifi­kovaných pozíciách považuje toto opatrenie za odkrytie obchodného tajomstvo podnikov a tým aj ohrozenie konkurenčnej výhody. „Je možné, že by nastala ešte väčšia fluktuácia zamestnancov, ktorá je už v dnešnej dobe, kedy máme akútny nedostatok pracovných síl, alarmujúca,“ zdôraznila Špániková.

Novela podľa predstaviteľov portálu Profesia.sk neprinesie väčšiu transparentnosť. Zverejnenie platov považujú za výrazný zásah do personálnej politiky firiem. Ten prichádza v čase, keď má veľa zamestnávateľov problém zohnať novú pracovnú silu. „Podiel pracovných inzerátov, ktoré obsahujú mzdovú informáciu, sa neustále zvyšuje,“ skonštatovala riaditeľka portálu Ivana Molnárová.

V súčasnosti túto informáciu obsahuje 27 percent inzerátov. „Niektorým pracovným pozíciám to výrazne pomáha, ale sú odvetvia, ktorým to škodí,“ skonštatovala Molnárová. Podľa jej zistení ide o chemický priemysel, manažment kvality, štátnu správu, poisťovníctvo či textilný priemysel. Problémom je podľa nej fakt, že zamestnávateľom nie je prikázané, či majú uvádzať hodinovú, týždňovú alebo mesačnú zložku, a firmy si tak môžu zvoliť. „Najhoršie je, že ľudia v tom budú mať veľký zmätok,“ obáva sa Molnárová. Dôvodom je aj skúsenosť, že firmy dnes neuvádzajú najnižšiu mzdu, ale často zverejňujú maximálnu možnú výšku mzdy, ktorú je možné dosiahnuť, aj vrátane príplatkov a odmien. „Môže sa tak stať, že uchádzač nebude reálne vedieť, koľko bude zarábať,“ naznačila Molnárová. Uchádzači si podľa nej aj tak budú musieť svoj plat vyrokovať až na pohovoroch.

Podiel inzerátov obsahujúcich informácie o mzde

2016 – 22,8 % 2017 – 26,8 %

1. štvrťrok 2018 – 27,2 %

Priemerný počet reakcií na ponuku za prvé tri mesiace 2018

ponuka s informáciou o mzde – 16,4 ponuka bez informácie o mzde – 15,0

Zdroj: Profesia.sk

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#práca #zamestnanie #zamestnávateľ
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk