Druhá šanca pre nemocnice? Oddlženie už beží, zastaviť ho môže Ústavný súd

Prvé kolo nabieha so sklzom, pôvodne sa malo spustiť koncom minulého roka. „Aktuálne prebiehajú verifikácie zaevidovaných záväzkov zo strany nemocníc v elektronickom prostredí, kde sa bude realizovať proces samotného oddlžovania,“ povedala hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová. Rezort oslovuje veriteľov, aby sa do systému prihlásili. Ide o dodávateľov zdravotníckych pomôcok a liekov, Sociálnu poisťovňu, zdravotné poisťovne, daňový úrad, Národnú transfúznu službu.

Staré dlhy ako balvan

Zatiaľ sa prihlásilo 29 z celkovo 43 zadlžených nemocníc, z toho 13 štátnych. Ministerstvo s nimi uzatvára mandátne zmluvy, prostredníctvom ktorých ich bude zastupovať vo vyjednávaniach s veriteľmi. Zverejňované sú v centrálnom registri zmlúv. „Staré dlhy si tlačíme pred sebou ako balvan, ktorý nás ťaží a pomohlo by nám, ak by ministerstvo pomohlo aspoň sčasti ich sanovať,“ konštatoval riaditeľ nemocnice vo Veľkom Krtíši Pavel Bartošík.

Bartošík spresnil, že rezortu nahlásili záväzky, ich výšku nekonkretizoval. Tú neskôr zverejní ministerstvo. Teraz bude všetko závisieť od firiem, ktorým dlhujú, či budú akceptovať podmienky. Nemocnica vo Veľkom Krtíši má najväčšie záväzky u dodávateľov zdravotníckeho materiálu.

„Veľmi by nám oddlženie pomohlo, zdravotné poisťovne nám veľmi nepomohli vyrovnať sa so zvýšením nákladov na mzdy. Momentálne nám to robí veľký problém v hospodárení,“ poukázala riaditeľka Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Skalici Renáta Kormanová. Ako doplnila, z analýz im vychádza, že sa zrejme zúčastnia až druhej etapy oddlžovania.

Súd o diskriminácii dodávateľov

Karty však môžu zamiešať dodávatelia špecializovaného zdravotníckeho materiálu, ktorí sú najväčšími veriteľmi. Z celkového dlhu 647 miliónov eur 43 nemocníc, evidovaného do konca roka 2016, viac než polovica pripadá práve im. S podmienkami na vyrovnanie ich pohľadávok, ktoré vlani schválila vláda, od začiatku nesúhlasili. Pravidlá sú totiž nastavené tak, že späť nedostanú všetko. Firmy vypočítali, že budú ukrátené približne o 25 percent z istiny, ako aj o úroky. Podali preto podnet na Ústavný súd. Súd by mal rozhodnúť, či dodávatelia nie sú diskriminovaní.

Hovorkyňa Ústavného súdu Martina Ferencová potvrdila, že návrh na začatie konania bol súdu doručený 30. januára tohto roku. „Vo veci aktuálne prebiehajú nevyhnutné procesné úkony,“ doplnila.

„Koncepcia oddlženia navrhnutá ministerstvom zdravotníctva je priamou diskrimináciou veriteľov, porušením základného práva vlastniť majetok, zásahom do práva na podnikanie a tiež porušením Charty základných práv Európskej únie,“ tvrdí Katarína Danková, výkonná riaditeľka Slovenskej asociácie dodávateľov zdravotníckych pomôcok SK MED, ktorá združuje 26 firiem. Pohľadávky členov asociácie sa podľa Dankovej blížia k 200 miliónom eur. Ide o údaje ku koncu marca tohto roka.

Danková poukazuje, že nie je možné, aby firmy čakali roky na platby, a štát ešte od nich žiada spätne zľavy. Podľa nej dlhy nemocníc narastajú enormne aj ďalej, pretože takmer všetci čakajú „automaticky“ na oddlženie. Poznamenala, že zdravotnícke zariadenia uhrádzajú prioritne iné služby, a na dodávateľov zdravotníckeho materiálu akosi vždy neostane.

Napriek tomu, že spôsob oddlženia skončil na Ústavnom súde, rezort zdravotníctva ho považuje za správny a korektný.

Otázniky nad konceptom

Advokát Ivan Humeník z advokátskej kancelária h & h PARTNERS si myslí, že otázny je celý koncept oddlžovania. „Namiesto toho, aby štát prijal také opatrenia, aby zamedzil, obrazne povedané, chorému vývoju situácie – zadlžovaniu sa nemocníc, aby odstránil všetky negatíva, ktoré to spôsobuje, tak povie, že síce dlhy narastajú, ale od podnikateľov chce ešte väčšiu zľavu,“ povedal Humeník s tým, že takto postaví podnikateľa do pozície tiesne.

„Z môjho pohľadu ide o neplatné právne úkony, pretože ten, kto sa prihlási do procesu oddlžovania, nerobí to preto, lebo je to výsledkom jeho slobodného rozhodnutia, ale aby minimalizoval straty,“ skonštatoval. V celom procese podľa neho chýba slobodná vôľa, čo je neslušné a v rozpore s dobrými mravmi.

Čo sa týka podania na Ústavný súd, Humeník nepozná presne návrh podania, preto sa mu k otázke ťažko vyjadruje. „Ak súd povie, že takýto zákon o oddlžovaní je v rozpore s ústavou, napríklad tými napadnutými článkami – z môjho pohľadu pôjde asi o článok 21, a to o právo podnik vlastniť a právo podnikať – je otázne, čo sa bude diať, ak už prebehne proces oddlženia,“ poznamenal.

80 miliónov na prvú etapu

Bývalý minister zdravotníctva Tomáš Drucker nastavil nový spôsob oddlženia, ktorý sa týka starých dlhov. Ide o faktúry po lehote splatnosti, do konca roku 2016. Veritelia sa budú musieť zriecť úrokov či poplatkov z omeškania. Na výber budú mať dve alternatívy. Môžu sa s rezortom dohodnúť na pevnej zľave podľa veku pohľadávky, pričom bude platiť, že čím je dlžoba staršia, tým viac musí firma zľaviť. Veriteľ tak môže dostať vyplatené menej aj o 20 percent, minimálna diskontná sadzba je 2,5 percenta. Druhou možnosťou bude elektronická aukcia, do ktorej budú veritelia dávať ponuky a vzdajú sa príslušenstva pohľadávky, to znamená úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov.

Na prvú etapu oddlženia nemocníc je zatiaľ vyčlenených 80 miliónov eur. Všetky zariadenia by mali byť oddlžené do piatich rokov.

Nemocnice sa oddlžovali už trikrát

Nemocnice sa v minulosti oddlžovali trikrát. Doteraz sa najväčšie oddlženie zrealizovalo počas vlády Mikuláša Dzurindu (2002 – 2006) prostredníctvom štátnej akciovej spoločnosti Veriteľ. Tá minula 664 miliónov eur, sprevádzali ju však škandály. Kritériá, za akých dostali firmy späť svoje peniaze, boli utajené. Neskôr začalo prenikať na verejnosť, že niektorým Veriteľ akceptoval iba istinu, iným aj úroky, niektorým zasa poslal platby aj dvakrát. V súvislosti s jeho fungovaním padali trestné oznámenia. Po likvidácii spoločnosti sa časť dokumentácie stratila, a tak nebolo možné zrekonštruovať, koho presne a za koľko Veriteľ oddlžil.

Menšou sumou 130,2 milióna eur pomohol nemocniciam prvý kabinet Roberta Fica (Smer), vláda Ivety Radičovej (SDKÚ) do nich naliala viac ako 300 miliónov eur.