Nešetrite na pacientoch, odkazujú kúpele poisťovniam

„Za posledných desať rokov sa prakticky vôbec nezmenil počet pacientov, ktorí sa liečia v kúpeľoch,“ povedala Janka Zálešáková, predsedníčka Asociácie slovenských kúpeľov. Ako príklad uviedla štatistiky z Národného centra zdravotníckych informácií.

Tie napríklad pri srdcovo-cievnych ochoreniach ukazujú, že v roku 2016 bolo operovaných 19 100 ľudí, do kúpeľov prišlo len 8 311. Podľa asociácie tiež klesá počet chorých, ktorí prídu na kúpeľnú liečbu s onkologickými ochoreniami alebo po operáciách pohybového aparátu.

Ešte horšie sú na tom pacienti po mozgovo-cievnych príhodách. V minulosti po prepustení z nemocnice automaticky smerovali do rehabilitačného centra v Kováčovej. Dnes je Kováčová obsadená a nie je pre nich miesto, pretože prednosť majú pacienti po úrazoch či na vozíkoch. Asociácia tvrdí, že aj iné kúpele im vedia ponúknuť rovnaké podmienky, zdravotné poisťovne však takéto pobyty podľa nej nechcú uhrádzať.

Viac peňazí sa na kúpeľnej liečbe neodzrkadľuje

Zálešáková poukázala, že každý rok do zdravotných poisťovní pritečie viac peňazí, no na kúpeľnej liečbe sa to neodzrkadľuje. Kým v roku 2012 dostali poisťovne od štátu 3,8 miliardy eur, o päť rokov neskôr to už bolo viac než 4,9 miliardy eur. „Kam potom idú tieto peniaze, keď kúpeľná starostlivosť stagnuje?“ pýta sa šéfka asociácie.

„Dlhé roky je to rovnaké, niektorým pacientom poisťovne podpíšu kúpele, iní sa na ne nedostanú,“ potvrdzuje slová šéfky asociácie rehabilitačný lekár Karol Hornáček zo Slovenskej spoločnosti fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie. Doplnil, že pribúda počet ľudí s bolesťami chrbtice, a oproti minulým rokom aj s platničkami, a záujem o kúpele je väčší.

Poisťovne ich podľa neho často zamietajú pre administratívne chyby. Hornáček pritom ukazuje na to, že po absolvovaní kúpeľov majú pacienti dlhý čas pokoj. „Pri niektorých ťažkých diagnózach, ako napríklad koxartróza – vyšúchanie bedrového kĺbu, majú minimálne trištvrte roka dobrý zdravotný stav, nemusia chodiť na rehabilitáciu, ani neberú lieky, čiže je to výhodné pre štát,“ konštatoval odborník s tým, že liečivá sila kúpeľov je obrovská, nielen po fyzickej, ale aj mentálnej stránke.

Poisťovne odkazujú na zákon

Všetky tri zdravotné poisťovne reagovali takmer rovnako. Odkazujú na zákon, podľa ktorého pacientovi schvália kúpele až potom, keď absolvuje liečbu v ambulancii alebo v nemocnici. V otázke pridania peňazí na kúpeľnú liečbu odkazujú na vyššie platy ambulantných aj nemocničných lekárov, ktoré musia vykryť. „Rozpočet ovplyvňuje aj pravidelné každoročné zvyšovanie miezd lekárov, farmaceutov a sestier,“ zdôraznili.

Hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Viktória Vasilenková pripomenula, že nie každý môže do kúpeľov ísť. „Pri ťažkých stavoch je prioritná komplexná ústavná liečba, ktorú kúpele neposkytujú,“ poznamenala. VšZP podľa nej pravidelne vyhodnocuje efekt kúpeľnej liečby. Svojim poistencom zaplatí 30 percent nákladov po absolvovaní kúpeľnej liečby zameranej na bolesti chrbta a obezitu.

Súkromné zdravotné poisťovne Dôvera a Union naznačujú, že vec má v rukách aj lekár, ktorý vystavuje návrh do kúpeľov. „Pokiaľ návrhy spĺňajú požadované náležitosti, nie je dôvod na ich zamietnutie,“ tvrdí Matej Štepianský, PR manažér Dôvery, ktorý odmietol slová kúpeľníkov, že by sa chorí po náhlej mozgovo-cievnej príhode neliečili. „V minulom roku sme uhradili kúpeľnú liečbu takmer 300 pacientom,“ uviedol a dodal, že náklady na kúpeľnú liečbu im rastú, vlani to bolo viac o 2,4 percenta.

Zdravotná poisťovňa Union zhodnotila, že ona chybu nerobí. „Kúpeľná starostlivosť na Slovensku je najdostupnejšia práve poistencom Union ZP,“ reagovala jej hovorkyňa Beáta Dupaľová Ksenzsighová.

Ministerstvo o probléme vie

Ministerstvo zdravotníctva si však problém uvedomuje. Zriadilo pracovnú komisiu, ktorá sa má ním zaoberať. Zatiaľ konkrétne výstupy nemá. „V procese riešenia je napríklad skvalitnenie včasnej kúpeľnej starostlivosti po operáciách pohybového aparátu, kúpeľná starostlivosť pre niektoré skupiny onkologických pacientov,“ povedala hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová.

Ďalším okruhom tém je podľa Eliášovej aj príprava spoločných programov – riešenie cieleného smerovania pacientov aj do iných zariadení, aby sa „odbremenilo“ rehabilitačné centrum v Kováčovej, a vypracovanie zoznamu kúpeľných zariadení pre pacientov s mozgovými príhodami. Rovnako definovanie možnosti kúpeľnej liečby pre túto skupinu pacientov, program prevencie a liečby obezity detí a mladých a podobne.

Návrh kúpeľníkov

Asociácia kúpeľov navrhuje zvýšiť objem výdavkov na kúpeľnú starostlivosť. V súčasnosti je to 0,6 % z výberu poistného, zvýšiť by sa mal na 2 %. Kúpeľníci sa opierajú o to, že medziročný rast výberu odvodov za posledných 5 rokov stúpol až o 11 %.

Slovensko patrí v Európe medzi kúpeľné veľmoci, spolu s Talianskom, Nemeckom a Českom. Kúpeľne domy sa nachádzajú vo výborných klimatických podmienkach vhodných na liečenie, častokrát s vysokohorskou a horskou klímou.