„Rokovali sme o tom v poslaneckom klube a zhodujeme sa, že ide o protiústavné riešenie. Momentálne o tom rokujeme aj s kolegami z ďalších klubov v parlamente,“ uviedla Cigániková.
Exekučná imunita platí od apríla, presadil ju zdravotnícky výbor parlamentu pomocou pozmeňovacieho návrhu v zákone o radiačnej ochrane. Podľa ministerstva zdravotníctva je toto opatrenie nevyhnutné na ochranu veriteľov v procese oddlženia zdravotníckych zariadení.
Cigániková s tým nesúhlasí a tvrdí, že zavedenie exekučnej imunity nebolo nevyhnutné. Jeho protiústavnosť vidí v tom, že táto ochrana je selektívna a nevzťahuje sa na súkromné nemocnice. Opatrenie je z jej pohľadu namierené proti dodávateľom, ktorí sa nehrnú do aktuálneho oddlženia nemocníc a namiesto toho podali žaloby na súdy.
„Takto im štát jednoducho znemožnil vymôcť si pohľadávky, čo je okrem jednoznačnej protiústavnosti aj nemorálne a škodí to v konečnom dôsledku pacientom, lebo podporuje nehospodárne správanie sa štátnych nemocníc, ktoré je do očí bijúce,“ zhodnotila Cigániková, podľa ktorej štát takto dodávateľov s pohľadávkami v podstate vyvlastnil.
Zabránenie exekúcií vychádza z atmosféry oddlžovania, vysvetlil predseda parlamentného zdravotníckeho výboru Štefan Zelník (SNS). „Je v súlade s tým, aby predtým, ako sa oddlžia zdravotnícke zariadenia neboli tieto v dôsledku odovzdania svojich pohľadávok zlikvidované,“ vysvetlil jeho nevyhnutnosť. Podľa Zelníka totiž hrozilo, že niekto predbehne nemocnice a mohol by poskupovať pohľadávky, čo by de facto mohlo nemocnice zlikvidovať.
„Celá chyba je v jednom, že stále štátny rozpočet nezohľadňuje potreby zdravotníctva. Zdravotnícke zariadenia vynakladajú viac financií na diagnostikovanie a liečbu pacienta, ako dostávajú,“ ozrejmil. Názor SaS o protiústavnosti novely Zelník odmieta. „Strana SaS by najradšej všetko rozpredala a tvrdí, že netreba žiadne peniaze, stačí všetko sprivatizovať a bude tu slobodná voľba. Ja si to nemyslím,“ reagoval.
Exekučnú imunitu získali na obdobie do konca roku 2020 okrem štátnych aj zdravotnícke zariadenia spadajúce pod samosprávne kraje, obce a tiež pod neziskové organizácie. Pomocou dočasného inštitútu je počas realizácie ozdravných plánov chránený ich majetok, ktorý slúži na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, a tiež finančné prostriedky na účtoch zariadení určené na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a s tým súvisiacich služieb.