Poslúžiť by na to mali verejnoprávny rozhlas, televízia a tlačová agentúra. Tie už avizujú novinky v programe. Jazykovedkyňa upozorňuje, že mladí ľudia potrebujú inovatívne formáty.
Ministerstvo kultúry chce do roku 2020 zvýšiť úroveň znalostí spisovnej slovenčiny medzi ľuďmi. Využiť na to plánuje najmä mediálne prostredie. „Chceme podporiť v rozhlase a v televízii výrobu programov zameraných na zvýšenie úrovne ovládania a používania štátneho jazyka,“ vymenúva jeden z cieľov rezort v Akčnom pláne na roky 2018 – 2020. Ten je súčasťou Stratégie rozvoja kultúry Slovenskej republiky na roky 2014 – 2020. „Stav jazykovej kultúry v našej spoločnosti je dlhodobo neuspokojivý. Bez náležitej podpory zo strany štátu nie je možné odolávať vonkajším tlakom, ktoré negatívne vplývajú na vnútornú stabilitu jazyka,“ vysvetľuje Jana Burdová, hovorkyňa rezortu.
Naša materčina je podľa hovorkyne rezortu v súčasnosti vystavená globalizačným vplyvom svetových jazykov. Podľa jej slov je slovenčina dnes ohrozená aj zvnútra, a to nedostatočným uvedomovaním si jej významu, postavenia a úloh ako štátneho jazyka medzi používateľmi. „Táto situácia si vyžaduje, aby sa mu dlhodobo venovala systematická pozornosť a poskytovala výraznejšia podpora,“ dodala Burdová. Pri rozvíjaní používania rodného jazyka Slovákov majú pomôcť najmä verejnoprávna RTVS a Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR). „Je dôležité venovať sa aktivitám zameraným na zvyšovanie úrovne ovládania spisovného jazyka vo vzťahu k mladej generácii. V jej prejavoch najviac vidno vplyv prenikania cudzích jazykov, osobitne angličtiny, ako aj vplyv moderných technológií na jej slovnú zásobu,“ približuje Burdová. Ministerstvo preto priebežne debatuje o tejto téme aj počas pracovných stretnutí s RTVS a TASR.
Verejnoprávna RTVS by podľa ministerstva mohla do vysielania zaradiť napríklad súťažno-zábavný program pre žiakov základných a stredných škôl zameraný na túto oblasť. „Možnosťou je aj odvysielanie cyklu repríz dokumentov – medailónov o významných predstaviteľoch slovenskej jazykovedy a literatúry,“ uvádza rezort v pláne.
Pomôcť s kultiváciou materinského jazyka by mala aj TASR. Mala by poskytovať médiám i verejnosti informácie zamerané na zvýšenie úrovne ovládania a používania slovenčiny s dôrazom na mladú generáciu. Dostupné by mali byť v agentúrnom servise i na webových sídlach teraz.sk a skolskyservis.sk, spresnilo ministerstvo v predloženom dokumente.
Verejnoprávna RTVS aj TASR plány ministerstva vítajú. „TASR v minulosti prinášala informácie o správnom používaní slovenského jazyka ‚Spisovná slovenčina‘, ktoré boli prístupné v spravodajskom servise a aj na webovom sídle TASR. Tento produkt chceme oživiť,“ naznačil pre Pravdu Marián Kolár, šéfredaktor tlačovej agentúry. Pripomenul, že agentúra sa významným udalostiam a spisovateľom venuje priebežne. „Kladieme dôraz najmä na okrúhle výročia,“ dodal Kolár.
Rozšírenie programovej ponuky plánuje aj RTVS. V rámci televíznej časti pripravuje nový cyklus o slovenčine. „Novinka tak rozšíri portfólio programov venovaných slovenčine, napríklad Nebojme sa slovenčiny alebo Zákulisie slovenčiny, ktoré pravidelne reprízujeme,“ avizuje Erika Rusnáková, hovorkyňa RTVS. Na televíznej Dvojke si zas diváci budú môcť pozrieť dokumenty a životopisy literárnych osobností. Rozhlasová časť RTVS ponúka už dnes veľké množstvo relácií zameraných na jazyk či spisovateľov. Na vlnách Rádia Devín navyše pravidelne zaznievajú dramatizácie významných diel slovenskej literatúry. „V budúcnosti by sme sa chceli zamerať aj na tematiku jazykových špecifík jednotlivých regiónov,“ dodala Rusnáková.
RTVS kladie dôraz aj na jazykovú prípravu redaktorov a moderátorov. „Tento rok sa zintenzívnila a funguje na troch úrovniach – spravodajstvo, publicistika a šport,“ spresnila Rusnáková. Dodáva, že vybrané skupiny pracovníkov sa školia týždenne, vrátane kolegov z banskobystrického a košického regionálneho štúdia. „Vzdelávanie je zamerané nielen na text a jeho štylizáciu, ale aj na interpretáciu a zrozumiteľnosť textu,“ zdôraznila.
Súčasná úroveň slovenčiny je podľa jazykovedkyne zo Slovenskej akadémie vied Lucie Molnár Satinskej, rozmanitá. „Sú ľudia, ktorým na ich jazykovom prejave záleží, a používajú na to všetky dostupné zdroje. Potom sú takí, ktorým na tom nezáleží, a ich prejav môže byť hodnotený až ako smiešny,“ vysvetľuje odborníčka. Dôležitý je postoj spoločnosti. „Je na verejnosti, aby takéto prejavy, v prípade, že jej prekážajú, odsúdila alebo ignorovala. A naopak, verejnosť môže oceniť a podporiť aj kultivovaný verejný prejav,“ myslí si. Podpora kultivovania spisovnej slovenčiny má podľa jazykovedkyne u nás dlhú tradíciu. Iniciatívu rezortu kultúry preto oceňuje. „Ak je však ambícia osloviť mladú generáciu, neviem, či repríza dokumentov je tá správna cesta. Ako produktívnejšie by som videla vytváranie nových programov, ktoré by mladým poskytli motiváciu kultivovania svojho jazykového prejavu,“ mieni jazykovedkyňa. Dodáva, že v súčasnosti sú na trhu médiá, ktoré si dávajú v oblasti kultivácie a rozvoja slovenského jazyka záležať. „Uvítala by som, keby médiá prirodzene prezentovali ľudí, ktorí majú kultivovaný jazykový prejav,“ uzatvára Satinská.