Gejovia a lesby čelia vyhrážkam aj útokom

, 16.05.2018 10:19

Až polovica ľudí spomedzi komunity lesieb, gejov, bisexuálnych a transrodových ľudí (LGBT) na Slovensku zažila nepríjemnú skúsenosť na základe svojej sexuálnej orientácie či rodovej identity. S násilím, nadávkami alebo obťažovaním sa stretávajú prakticky kdekoľvek, v bezpečí nie sú ani v škole. Podľa sociologičky na tom svoj diel viny nesú politici.

Najväčší LGBT prieskum, aký kedy na Slovensku vznikol, realizovala Iniciatíva Inakosť v druhej polovici minulého roka, svoj názor vyjadrilo viac ako 2 000 príslušníkov tejto menšiny. Cieľom bolo zmapovať ich život a problémy, s ktorými sa stretávajú. Viaceré zistenia sú podľa autorov alarmujúce. „Až polovica respondentov a respondentiek zažila nepríjemnú skúsenosť a 40 percent diskrimináciu v súvislosti s tým, že sú LGBT, pritom to číslo by mohlo byť ešte vyššie, keďže predpokladáme, že kvôli strachu práve z takýchto reakcií mnohí LGBT ľudia svoju identitu na verejnosti a v rôznych prostrediach skrývajú,“ priblížil psychológ Andrej Kuruc, spoluautor prieskumu.

LGBT ľudia sa podľa zistení stretávajú s nepríjemnými skúsenosťami pre svoju orientáciu prakticky kdekoľvek, najčastejšie uvádzali, že sa tak deje na verejných priestranstvách, ulici či na námestiach. Zarážajúce však je, že druhým najnebezpečnejším prostredím je podľa nich škola, kde sú neraz terčom posmeškov či šikanovania. Podobnú skúsenosť priznala viac ako polovica opýtaných.

Vyhrážky, nadávky, či žarty

Aj ďalšie údaje napovedajú, že LGBT menšina to nemá na Slovensku jednoduché. Až 58,9 percenta opýtaných čelilo vyhrážkam, nadávkam či žartom pre orientáciu. Necelá štvrtina respondentov sa cítila sociálne izolovaná a takmer pätina opýtaných sa cítila nevítaná na mieste bohoslužby alebo v náboženskej organizácii. Zhruba rovnaký počet respondentov čelil ohrozovaniu alebo fyzickému napadnutiu a 12,3 percenta účastníkov prieskumu bolo sexuálne obťažovaných. K nepríjemným skúsenostiam, ktoré pramenili z ich rodovej identity, sa priznávali najmä transrodoví muži. Podobný zážitok prežili tri štvrtiny z nich.

Zmena, ktorá by LGBT menšine uľahčila život, je zatiaľ v nedohľadne. Dôvodom je neochota politikov. Proti zrovnoprávneniu LGBT ľudí s majoritou verejne vystupuje SNS. Vlani v lete národniari ostro protestovali proti rozhodnutiu ombudsmanky Márie Patakyovej vyvesiť sa svoj úrad dúhovú vlajku. Urobila tak na podporu podujatia Dúhový Pride a predseda SNS Andrej Danko ju vtedy vyzval, aby vlajku zvesila. Patakyová tak neurobila. Podpory by sa gejovia či lesby nedočkali ani u značnej časti opozície. Konzervatívni členovia OĽaNO aj niektorí predstavitelia Sme rodina sa netaja tým, že väčšie práva pre túto menšinu sú pre nich nepredstaviteľné.

Homosexuáli tak stále nemôžu na Slovensku uzatvárať manželstvá ani registrované partnerstvá. Aj Ústava SR po novelizácii z roku 2014 hovorí, že „manželstvo je jedinečným zväzkom medzi mužom a ženou“. O rok neskôr iniciovali konzervatívni aktivisti referendum, ktorým chceli zakázať manželstvá a registrované partnerstvá lesieb a gejov, aj možnosť pre takéto páry adoptovať si deti – hoci nič z toho slovenská legislatíva nepovoľuje. Referendum sa skončilo fiaskom, pre slabú účasť bolo neplatné.

Istý pokus o zlepšenie postavenia menšiny nastal v roku 2015, keď vláda prijala Celoštátnu stratégiu ochrany a podpory ľudských práv. Tento dokument sa po prvý raz venoval LGBT komunite a uznal, že je na Slovensku vystavená diskriminácii a násiliu, odporučil preto prijať opatrenia, ktoré by tejto skupine ľudí pomohli. Ani po troch rokoch sa však nič nezmenilo.

Agenda LGBT patrí ministerstvu spravodlivosti, ktoré vznik prieskumu finančne podporilo. Šéf rezortu Gábor Gál (Most-Híd) v stredu po rokovaní vlády povedal, že zavedenie registrovaných partnerstiev nie je aktuálne na programe. „Táto citlivá téma má, samozrejme, svojich zástancov, ale aj odporcov. Bolo by vhodné viac komunikovať o tejto problematike a hľadať určitý spoločenský konsenzus v tejto súvislosti," reagoval minister.

Kusá: Svoje robia i vyjadrenia politikov

Podľa sociologičky Zuzany Kusej sa práve vyjadrenia politikov podpisujú pod to, že LGBT menšina musí čeliť rôznym druhom agresie. „Pred pár rokmi tu boli veľké kampane, snahy povýšiť štandardnú rodinu na ústavou ochraňovanú normu, čo sa aj podarilo. Organizovalo sa referendum, ktoré vedľajším efektom patologizovalo iné formy súžitia a vzťahov, ako je ten heterosexuálny. Práve tieto politické kampane mohli povzbudiť k verbálnej či inej agresii a výsmechu voči tým, ktorí sa akoby odchyľujú od normy,“ vysvetlila Kusá.

Očakávať, že by si po zverejnení prieskumu politici vstúpili do svedomia, však nemožno, nazdáva sa sociologička. „Politici sledujú prieskumy verejnej mienky. Napríklad aj v našom výskume európskych hodnôt sme minulý rok na jeseň zaznamenali, že sa akoby zastavil klesajúci trend sociálneho odstupu voči homosexuálom, opäť narástli negatívne postoje, odmietanie čo i len susedstva s homosexuálmi, a keďže politici toto evidujú, nepôjdu proti prevažujúcej verejnej mienke. Málokto si trúfne byť tým, ktorý sa snaží o obrat vo verejnej mienke,“ mieni Kusá a dodáva, že politici by si mali uvedomiť aspoň to, aké dôsledky môže mať prehnané zdôrazňovanie jedinej formy vzťahov.

„Povzbudzujú tým, aj keď nie zámerne, všetky tie negatívne emócie,“ uzavrela sociologička.

Agentúrnu správu sme vymenili za autorský článok z denníka Pravda.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#SaS #Progresívne Slovensko #preferencie politických strán #LGBTI #Iniciatíva Inakosť
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
35,99
Lady farebné orchidey

Lady farebné orchidey

23,99
Kytica Letana 1

Kytica Letana 1

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk