Tradičné podujatie týkajúce sa zahraničnej a bezpečnostnej politiky sa viac zameria na technológie a ich politické a ekonomické využitie. Na konferencii vystúpia najvyšší slovenskí ústavní činitelia, prezident Andrej Kiska a predseda vlády Peter Pellegrini.
"Od premiéra očakávame zásadný prejav, ako si predstavuje ukotvenie Slovenska v zahraničnopolitickom rámci NATO a Európskej únie,“ povedal pred konferenciou Róbert Vass, šéf Globsecu.
Najviac rečníkov v doterajšej histórii
Konferencia privíta 140 rečníkov, čo je najviac v histórii. Celkovo sa na Globsecu zúčastní okolo tisíc hostí. Medzi nimi aj český premiér Andrej Babiš či poľský minister zahraničných vecí Jacek Czaputowicz. Globsec bude aj príležitosť hodnotiť napäté vzťahy Západu a Ruska, keď na ňom vystúpi Kurt Volker, špeciálny vyslanec pre Ukrajinu rezortu diplomacie USA. Na druhej strane sa napríklad očakáva účasť Vasilija Nebenziu, ruského ambasádora pri OSN.
K debate prispejú aj svetoznáme mená z akademickej oblasti. V Bratislave prehovoria ekonóm Jeffrey Sachs z Kolumbijskej univerzity či expert na stratégiu a zahraničnú politiku Joseph Nye. Globsec však ponúka najmä vlastný pohľad na svet. Pred konferenciou zverejnil viaceré expertné správy, o ktorých sa na konferencii tiež bude diskutovať. Usporiadatelia vytvorili zoznam najväčších svetových trendov v zahraničnej politike, ktoré sa, samozrejme, týkajú aj regiónu strednej a východnej Európy.
Sedem zásadných trendov
"Sú to Globsec Megatrends 2018. Globsec Policy Institute prišiel so siedmimi trendmi, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú našu bezpečnosť a medzinárodnú politiku,“ uviedol Vass. Podľa záverov expertov je dnes stredná a východná Európa politicky najzraniteľnejšia od roku 1989. Zároveň sa teórie o flexibilnej európskej integrácii stávajú realitou. No viac a viac krajín stráca vieru v spoločnú medzinárodnú spoluprácu. Západ je pritom vystavený výzvam od revizionistických síl a ideologických nepriateľov, ako sú Rusko a Čína. Aj v tomto kontexte sa ukazuje, aké sú globálne bezpečnostné vzťahy napäté. Na tom sa podieľa dianie v kyberpriestore, ktoré môže viesť aj ku globálnemu konfliktu. A s tým súvisí fakt, ako sa technológie používajú ako prostriedky a zbrane na dosiahnutie politických cieľov.
Prieskum o Slovensku: Niekde medzi Západom a Východom
"Na základe našich prieskumov v ďalšom projekte Globsec Trends sa ukazuje, že ľudia sú zmätení, nevedia, kde ich krajina patrí, a sú náchylní veriť v konšpiračné teórie,“ povedal Jakub Wisniewski, šéf think-tanku Globsec Policy Institute. "Rôzne názory prevládajú aj v regióne. Poľsko a Maďarsko sú viac euroskeptické a majú iné predstavy o tom, ako by mala fungovať Európska únia,“ pripomína expert.
Kým premiér Pellegrini má na konferencii predniesť prejav o zahraničnopolitickom zakotvení Slovenska, podľa prieskumu Globsecu si až 56 percent Slovákov predstavuje, že krajina patrí niekde medzi Západ a Východ. Je to najviac zo všetkých štátov visegrádskej štvorky.
"Keď hovoríme o megatrendoch, tak je to práve zraniteľnosť, ktorá sa týka diania v našej spoločnosti, a zároveň ju ovplyvňujú udalosti zvonku. Musíme byť veľmi opatrní. Deje sa veľmi veľa vecí, a za normálnych okolností by sme mali mať kapacitu, aby sme ich dokázali jednotlivo zvládnuť. Ale koncentrácia problémov je dôvod, prečo sme presvedčení, že platí náš záver, že sme najzraniteľnejší od roku 1989,“ povedal Wisniewski. Podľa neho je dôležité, čo sa na Slovensku udialo za posledné mesiace od vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, po ktorej nasledovali masové protesty a zmena vládnych predstaviteľov.
"Budeme tu mať okolo 150 novinárov z niekoľkých desiatok krajín. Budú sa zaujímať, čo sa deje, je dôležité, aké signály vyšleme. Slovensko sa jasne prihlásilo k proeurópskemu postoju. Ten nie je v strednej Európe väčšinový. Otázka teda je, či Slovensko bude schopné tento postoj dlhodobo udržať, a čo by znamenal odklon od neho,“ pripomenul Vass.
Nové technológie a politika
Od dezinformačných kampaní, migračnej krízy, terorizmu až po tradičné súperenie veľmocí sa svet presviedča, akým zásadným spôsobom politiku ovplyvňujú nové technológie.
"Najväčším faktorom, ktorý má dosah na budúcnosť konfliktov, je presun značnej časti politického života na internet. Vlády si nemôžu viac dovoliť ignorovať, čo ľudia hovoria on-line. Informácie sa šíria rýchlo a falošné správy si bleskovo môžu získať desaťtisíce nasledovateľov. Takéto dezinformácie môžu viesť k masovým protestom a násiliu, môžu destabilizovať vlády,“ uviedol pre Pravdu americký bezpečnostný analytik Emerson Brooking, ktorý spolupracoval s prestížnou Radou pre zahraničné vzťahy. "Pretože internet nemá hranice, je ľahké pre zahraničných nepriateľov maskovať sa, manipulovať verejnosťou a šíriť klamstvá. Demokratické spoločnosti rešpektujú slobodu slova, preto je veľmi ťažké s tým bojovať,“ myslí si Brooking.
O pravidlách vo virtuálnom priestore
Zostane tak internet on-line divokým západom? Aj na Globsecu sa bude diskutovať o nastavení pravidiel vo virtuálnom priestore, v ktorom už ľudia trávia nemalú časť svojich skutočných životov.
Na konferencii sa stretne Globálna komisia pre stabilitu kybernetického priestoru, čo je najvýznamnejšie fórum svojho druhu. Debata sa bude týkať vydaných noriem, ktoré majú chrániť verejné jadro internetu, budúcnosti pravidiel správania štátnych a neštátnych aktérov v kybernetickom priestore pri zachovaní slobody prejavu a dlhodobej strategickej vízie pre medzinárodnú architektúru kybernetickej bezpečnosti.