Pracovala ako sestra, učiteľka, vedkyňa a podľa mnohých je cieľavedomý, prísny a múdry človek, pri ktorom sa cítite bezpečne a zároveň sa vždy máte čo naučiť.
Mária Musilová dostala v piatok od Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek mimoriadne ocenenie za celoživotný prínos Biele srdce. Akcia sa konala pri príležitosti Medzinárodného dňa sestier (12. mája) a denník Pravda bol mediálnym partnerom tejto akcie. Ocenenie odovzdala šéfredaktorka denníka Nora Slišková na slávnostnom galavečere v Senci. "Som mimoriadne vďačná za toto ocenenie. Je mi až do plaču, že si na mňa spomenuli,“ povedala dojato docentka Musilová pri preberaní ocenenia.
Už ako malá vedela, že sa chce stať sestričkou. Vraj to bolo v tom čase veľmi moderné. "Môj otec chcel, aby som išla študovať na gymnázium, ale čo potom? Na vysoké školy sa vtedy až tak veľmi nechodilo a všetky dievčatá chceli byť sestričkami. A ja som si aj predstavovala, ako sa v modro-bielej uniforme, v tom čase sa také nosili, pohybujem po nemocnici,“ spomína s úsmevom aj nostalgiou Mária Musilová, ktorá ako sedemnásťročná nastúpila do svojho prvého zamestnania v topoľčianskej nemocnici.
Rýchle zmeny na chirurgii
Na chirurgii pracovala asi päť rokov. Potom sa jej smerovanie otočilo. "Ťahalo ma to k učeniu a vzdelávaniu,“ poznamenala. Školstvo už nikdy neopustila.
Vzdelaná sestra je pre pacientov aj pre celé oddelenie prínosom.Mária Musilová, nositeľka ocenenia Biele srdce
Práca na chirurgii je podľa nej náročná a za uplynulé roky sa tento odbor veľmi zmenil. Pribudli nové postupy, moderná technika, a sama bývalá sestrička chirurgie priznáva, že by už dnes prácu na tomto oddelení nezvládla. "Už som učila, keď som raz išla len konzultovať na ,operačku' a povedala som si, že keby ma tam postavili, už by som to nevedela. Je to obrovská drina a vôbec by som sa tam nevedela orientovať,“ priznala docentka Musilová s tým, že dnes musia sestry zvládať aj náročnú prácu s technikou a prístrojmi.
Navyše, na operačných sálach rýchlo dochádza k zmenám, treba okamžite reagovať a prispôsobiť sa. "A to je náročné, od sestričiek sa vyžadujú hlboké vedomosti a aj zručnosti, aby dokázali pracovať s modernou technikou,“ povedala ocenená pedagogička. Preto sa ani nečuduje, že sú dnes sestry prepracované a vyhorené.
Vzdelaná sestra ako prínos
Podľa nej sestre nestačí len stredná škola, aj keď to lekári nechcú počuť. Pritom si uvedomujú, že bez sestier to na žiadnom oddelení nejde. "Vzdelaná sestra je pre pacientov aj pre celé oddelenie prínosom,“ skonštatovala. Preto svoj ďalší profesijný rast v odbore obetovala vzdelávaniu adeptiek na toto povolanie. Docentka Musilová je autorkou a spoluautorkou viacerých publikácií o ošetrovateľstve.
Jej manžel bol vojak z povolania a syn je stavebný inžinier. Ani dve vnučky nechceli pôsobiť v zdravotníctve. Ale je tomu vlastne rada, pretože ošetrovateľstvo je dnes ťažké a nedocenené. "Jedna vnučka študuje techniku a počítače v Prahe. Druhá sa zamestnala v banke v Londýne a už sa ani neplánuje vrátiť,“ poznamenala.
V minulosti začínali pracovať ošetrovateľky ako 17– či 18-ročné, čo bolo pre mladé dievčatá veľmi zaťažujúce. Dokonca nemohli pracovať ani na zmeny. Dnes dievčatá končia školu oveľa staršie. Sú lepšie pripravené, nielen čo sa týka vedomostí či zručností, ale aj ich vlastnej osobnosti. "Na všetky zmeny v zdravotníctve a medicíne má vplyv zahraničie,“ povedala Mária Musilová, a zároveň dodala, že žiaľ potom sestry chodia pracovať do cudziny. "Je to smutné, ale je to tak. Na druhej strane však potom vedia povedať, ako to tam funguje,“ dodala. A sestry hovoria o lepších pracovných i platových podmienkach.
Nezáujem o povolanie sestričky
Docentka Musilová má dnes obavu z klesajúceho záujmu o povolanie sestričky. Pamätá si obdobie, keď sa dievčatá do zdravotníctva hrnuli. "Bolo to vtedy, keď mohli získať bakalárske vzdelanie, pretože ich to posunulo vyššie,“ vysvetlila. Dodala, že aj v tejto oblasti majú veľkú úlohu peniaze. Vidno to na odchodoch ošetrovateliek za prácou do Nemecka, Rakúska či Anglicka.
Ako príklad uvádza Rakúsko, kde starí ľudia aj ako pacienti zostávajú doma a starajú sa o nich sestry. "Sestry organizujú starostlivosť. V Rakúsku síce majú päť zdrojov na platenie starostlivosti, a u nás takéto možnosti nie sú, ale prečo si nezobrať príklad?“ kladie si otázku. "V podstate tým štát získa, lebo sa odbremenia ambulancie aj lekári. Domáca starostlivosť je menej finančne náročná,“ dodala.
Pani docentka sa dodnes stretáva so svojimi bývalými žiačkami. Sťažujú sa, čo všetko mohli urobiť pre pacientov, ako mohlo byť o nich postarané po prepustení z nemocnice, ale… "Sú bezmocné a žijú s tým denne,“ skonštatovala.
Svojim kolegyniam by Mária Musilová chcela odkázať, aby vydržali a bojovali za svoj profesijný stav aj za svojich pacientov. Aby sa pacienti mali doma, v nemocnici aj v domovoch dôchodcov lepšie.
doc. PhDr. Mária Musilová, PhD. (79)
Pochádza z Novák. Po skončení Strednej zdravotníckej školy v Topoľčanoch pracovala niekoľko rokov ako sestra pri lôžku na chirurgickom oddelení v topoľčianskej nemocnici. Vzdelanie a vzdelávanie malo osobitné miesto v jej profesionálnom živote a rozhodnutie stať sa učiteľkou odborných predmetov nikdy neoľutovala. S profesiou pedagóga pre budúce sestry začala na Strednej zdravotníckej škole v Banskej Bystrici.
Pôsobila v Ústave pre ďalšie vzdelávanie stredných zdravotníckych pracovníkov, neskôr v Inštitúte pre ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov v Bratislave ako odborná asistentka. Externe pracovala ako asistentka na Katedre ošetrovateľstva Trnavskej univerzity, kde absolvovala doktorandské štúdium a docentúru v odbore ošetrovateľstvo.
Po vzniku Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave pôsobila ako odborná asistentka, prodekanka a dekanka na fakulte ošetrovateľstva. Je spoluautorkou publikácií História ošetrovateľstva, Vybrané kapitoly z ošetrovateľstva, Ošetrovateľská teória.