Andrej Kiska o kampani zavádza

, 25.05.2018 12:00
kiska
Prezident SR Andrej Kiska. Autor: ,

Andrej Kiska sa pri podozreniach spojených s jeho prezidentskou kampaňou z roku 2014 zamotáva. Opakovane zavádza v tom, kto vlastne celú propagáciu za viac ako milión eur zaplatil a či nebol presiahnutý limit na kampaň.

Daniari už preukázali, že s financovaním kampane cez Kiskovu firmu KTAG boli spojené daňové podvody, a polícia vedie vo veci trestné stíhanie.

Kiska najnovšie povedal, že predkampaň financoval cez KTAG a oficiálnu kampaň po 28. februári si platil sám. „Kampaň pred prezidentskými voľbami som si financoval ja ako osoba,“ uviedol Kiska pre Televíziu Markíza. Jeho hovorca však povedal pre Pravdu niečo iné. „Andrej Kiska si platil celú kampaň oficiálnu aj tú mimo zákonom stanovenej lehoty z vlastných peňazí. Kampaň platil tak, že zo súkromného účtu previedol peniaze na svoju spoločnosť KTAG, a tá následne uhrádzala televízne spoty, inzerciu alebo bilbordy,“ uviedol hovorca prezidenta Roman Krpelan.

Daniari však po kontrole v KTAG konštatovali, že firma za kampaň pre Kisku zaplatené nedostala. Tiež vo verejne dostupných účtovných výkazoch KTAG ohľadom Kisku figuruje len pôžička 900-tisíc eur, ktorú firme poskytol v roku 2014. Ďalšie dokumenty Kiska verejnosti neposkytol a celú vec rieši parlamentný výbor. Ten si vyžiadal faktúry a čaká na ďalšie podklady od daniarov.

Niektoré z faktúr sa podarilo získať aj denníku Pravda a vyplýva z nich, že Kiska minul na kampaň viac ako umožňuje zákon. Podľa dostupných faktúr mohla len firma KTAG zaplatiť v čase kampane za služby pre Kisku vyše 270-tisíc eur. Zároveň Kiska deklaroval, že na kampaň z vlastného účtu zaplatil 250 593 eur. Limit na obe kolá kampane bol 265 550 eur.

Politický analytik Ján Baránek hovorí, že to vyzerá tak, že prezident klamal. „Teraz síce tvrdí, že on dal peniaze do firmy, a tá potom platila kampaň. Toto je však okamih, kedy by to mal dokázať, a nerozprávať, že to urobí až vtedy, keď sa skončí vyšetrovanie. Prezident sa postavil do úlohy obhajcu poctivosti na Slovensku, mal by preto tieto podozrenia čím skôr vysvetliť. Pokiaľ sa mu to nepodarí, tak sa nemôže stavať do tej pozície, do ktorej sa v nedávnej minulosti postavil, lebo mu tá pozícia neprináleží,“ povedal analytik.

Andrej Kiska sa síce už nebude znovu uchádzať o post hlavy štátu, ale v politike chce zostať ďalej aktívny a spájať opozičné sily. Dokonca sa objavili aj špekulácie, že by založil novú politickú stranu. Ak však Kiska riadne nevysvetlí financovanie svojej prezidentskej kampane, môže mu to podľa Baránka pri jeho angažovaní sa v ďalšej politickej kariére uškodiť. „Pokiaľ tá kauza skončí len pritom, že z akého účtu sa čo počas prezidentskej kampane platilo, tak mu to, samozrejme, môže poškodiť, ale v zásade nejde o korupciu v pravom zmysle slova. Ide o otázku poctivosti alebo zavádzania,“ dodal analytik.

Kiska: Je to špinavá kampaň

Najsilnejšia parlamentná strana už Kisku vyzvala, aby za celú kauzu vyvodil politickú zodpovednosť. „Od začiatku tvrdíme, že prezident klamal, len bolo na ňom, aby zverejnil tie materiály. Evidentne ich nechce zverejniť preto, lebo by usvedčil sám seba z klamstva. Aj vyjadrenia, ktoré som čítal v médiách, svedčia o tom, že pán prezident celý čas klamal. A snaží sa klamať aj teraz. Neviem prečo,“ povedal člen parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Róbert Puci zo Smeru.

Kiska vidí za kauzou práve aktivity Smeru. „Ide o pokračovanie diskreditačnej a špinavej kampane, ktorú voči prezidentovi avizoval predseda Smeru, ktorý sa nedávno priznal, že má informácie, ktoré podliehajú daňovému tajomstvu a disponuje nimi len NAKA a finančná správa,“ povedal Krpelan a dodal, že podľa neho ministerstvo financií v prípade prezidentskej kampane Andreja Kisku skonštatovalo, že všetko bolo v súlade so zákonom.

Samotný rezort financií na otázku Pravdy ohľadom možného prekročenia limitu odpovedal vyhýbavo. „Z titulu vecnej príslušnosti a nadobudnutím účinnosti zákona 181/2014 o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 o politických stranách a politických hnutiach prešli všetky kompetencie na Ministerstvo vnútra SR,“ reagoval rezort financií.

Uniknuté faktúry posilňujú podozrenie, že prezident mohol prekročiť stanovený limit na oficiálnu časť kampane, ktorý pre dve kolá volieb hlavy štátu bol vo výške 265 550 eur. „My túto vec odstúpime, predpokladám buď na ministerstvo financií, alebo na Štátnu komisiu pre voľby, aby sa tým zaoberali,“ povedal Puci. Nevie však, či celú záležitosť bude vôbec možné s odstupom štyroch rokov znovu otvoriť. „Osobne si myslím, že by malo byť na pánovi prezidentovi, aby sám zvážil, aké dôsledky z toho vyvodí,“ zdôraznil Puci.

Pokuta premlčaná, zostáva otázka morálky

Zo zákona musel Kiska do 30 dní po voľbách predložiť ministerstvu financií oznámenie, v ktorom uviedol celkovú sumu, ktorú získal na svoju propagáciu, a celkovú sumu, ktorú vynaložil na svoju propagáciu. Ak by Kiska minul viac, zaplatil by pokutu vo výške desaťnásobku sumy, o ktorú by zákonný limit prekročil. Napriek podozreniam, že minul viac, Kiskovi aj tak napokon žiadna finančná sankcia nehrozí. Podľa ústavného právnika Eduarda Báránya ministerstvo financií prekročenie limitu mohlo zistiť len z oznámenia, ktoré predložil sám prezident, nie napríklad z nejakého udania či vlastného zistenia, a malo len dva mesiace na to, aby prípadnú sankciu aj uložilo. „Celá vec je dnes pasé, mohlo sa to zistiť len z oznámenia. Ak dnes čokoľvek vypláva na povrch, táto sankcia neprichádza do úvahy. V tejto chvíli už nejde o administratívno-právny, ale morálno-politický problém,“ uviedol právnik.

S tvrdením o vlastnom financovaní oficiálnej kampane prišiel Kiska už vlani na jeseň po tom, čo sa verejnosť dozvedela o daňových prešľapoch KTAG. Už vtedy Kisku z nepravdy usvedčili uniknuté faktúry, podľa ktorých kampaň platila KTAG, a daniari pri kontrole jej účtovníctva konštatovali, že firma nedostala za dané služby zaplatené. Kiska teda za svoju kampaň podľa daniarov svojej firme nezaplatil.

Kampaň za 1,3 milióna

Denník Pravda tiež už informoval, že Kiskova popradská eseročka KTAG si uplatnila za apríl 2014 vratku DPH v sume vyše 146-tisíc eur z nákladov 770-tisíc eur vynaložených na prezidentskú kampaň svojho majiteľa. Už táto suma výrazne prevyšuje limit na kampaň. Daniari sa touto vratkou zaoberali ešte v roku 2014 a zistili, že vratka bola neoprávnená, keďže za náklady na kampaň firma nedostala zaplatené. Kiska teda neplatil svojej vlastnej firme za služby, ktoré mu financovala. Daniari vratku 146-tisíc eur neuznali a dorubili firme daň 14 590 eur. KTAG ju v októbri 2014 zaplatila.

„Vo veci podozrenia zo zločinu daňového podvodu bolo dňa 10. januára 2018 začaté trestné stíhanie v zmysle pokynu Generálnej prokuratúry SR v súvislosti s podaným daňovým priznaním spoločnosti KTAG, ktorá si mala neoprávnene uplatniť nadmerný odpočet DPH za mesiac apríl 2014. Vec dozoruje Krajská prokuratúra v Prešove,“ informovalo komunikačné oddelenie Prezídia Policajného zboru.

Vlani na jeseň uniklo do médií stanovisko KTAG na polícii, z ktorého vyplýva, že náklady neoprávnene zaradené do daňových nákladov na propagáciu svojho spolumajiteľa neslúžili na zaistenie príjmov. Navyše Kiska vtedy priznal, že v čase mimo oficiálnej prezidentskej kampane minul oveľa viac, a to až 1 095 482 eur, a cez kampaň ďalších 250 593 eur.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Kiskovo financovanie prezidentskej kampane #Andrej Kiska
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
24,99
Perla Ruža Color

Perla Ruža Color

34,99
Rozeta

Rozeta

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk