Veľký súboj o tvár Ústavného súdu

, 28.05.2018 06:00
Gabor Gal,
Minister spravodlivosti Gábor Gál. Autor: ,

Zápas o podobu Ústavného súdu, ktorý sa začal ešte v roku 2014 krátko po nástupe Andreja Kisku do funkcie prezidenta, vstupuje do ďalšieho dejstva. Už na jeseň musí parlament zvoliť nových kandidátov na ústavných sudcov. Pôjde pritom o rozsiahlu obmenu Ústavného súdu na najbližších dvanásť rokov. Na budúci rok vo februári skončí vo funkcii až deväť ústavných sudcov z trinástich.

Koalícia pripravila prísnejšie pravidlá na výber kandidátov na sudcov, dnes ich predstaví minister spravodlivosti Gábor Gál. Opozícia už vopred vládne zámery ostro kritizuje a myslí si, že nepovedú k dôveryhodnému obsadeniu Ústavného súdu v Košiciach.

Kiska vyberie deviatich

V celej veci zohrá dôležitú úlohu aj prezident Kiska. Na jeho pleciach nakoniec spočinie samotný výber a vymenovanie deviatich ústavných sudcov z 18 kandidátov, ktorých zvolia poslanci Národnej rady. Už by sa však nemala zopakovať situácia z minulosti, keď hlava štátu dlhodobo blokovala vymenovanie troch ústavných sudcov s argumentom, že kandidáti nespĺňajú predpoklady na výkon funkcie. Po sérii sporov totiž Ústavný súd prikázal prezidentovi, aby sudcov vymenoval. „Pokiaľ pán prezident bude zachovávať ústavu a bude sa riadiť nálezom Ústavného súdu, tak sa to nemôže stať,“ povedal ústavný právnik Eduard Bárány ohľadne výberu ďalších sudcov.

Spor koalície s opozíciou

Teraz sa zrejme najväčší politický konflikt medzi koalíciou a opozíciou dá očakávať v otázke, akým počtom poslaneckých hlasov by mali byť zvolení kandidáti na ústavných sudcov. Doteraz teoreticky stačilo len 39 hlasov, ak by sa voľby zúčastnilo 76 poslancov. Koalícia už ohlásila, že na voľbu kandidátov na ústavných sudcov bude po novom potrebná nadpolovičná väčšina zo všetkých poslancov parlamentu, teda 76.

Opozícia namieta, že by sa toto kvórum malo zdvihnúť na ústavnú väčšinu 90 hlasov zo 150-členného parlamentu, čo zase naráža na nesúhlas vládnych strán. „Nemôžeme súhlasiť, že to má byť 90 hlasov, pretože v takom prípade by Národná rada nebola schopná zvoliť žiadneho kandidáta,“ uviedol pred pár dňami predseda Smeru Robert Fico.

Sídlo Ústavného súdu v Košiciach.
Sídlo Ústavného súdu v Košiciach. Autor: SHUTTERSTOCK

Líder opozičného OĽaNO Igor Matovič tvrdí, že najväčšia autorita práva v Európe Benátska komisia povedala, že ak chceme dôveryhodný Ústavný súd, tak by sa kandidáti na sudcov mali voliť minimálne ústavnou väčšinou 90 hlasov. Podľa šéfa OĽaNO túto požiadavku lídri koalície ignorujú. „Navolia si tam svojich sudcov do roku 2031,“ tvrdí Matovič s tým, že pôjde o kandidátov s „posvätením“ Roberta Fica. Opozičná SaS v stanovisku uviedla, že koalícia stanovením nových kritérií na voľbu kandidátov potvrdzuje, že „jej ide o ovládnutie, nie očistenie Ústavného súdu“.

Nedávno 38 známych právnikov predstavilo vlastný návrh výberu a voľby kandidátov na ústavných sudcov. Rovnako ako opozícia hovoria, že kandidáti by mali získať v prvom kole 90 hlasov a v prípade, že nebude zvolený dostatočný počet, tak v druhom kole by stačilo 76 hlasov poslancov. Ústavný právnik a poslanec vládneho Mostu-Híd Peter Kresák však považuje za priechodné kvórum 76 hlasov. O návrhu skupiny právnikov hovorí, že zbytočne hovoria, že najprv bude potrebných 90 hlasov a potom v druhom kole 76. „Tak či tak to skončí na 76 hlasoch,“ uviedol Kresák.

Keďže koalícia má v parlamente väčšinu 82 hlasov vrátane troch nezaradených poslancov, opozícia poukazuje na to, že kandidáti s jej podporu nemajú šancu. Aj Matovič má pochybnosti, že by ich nominati mohli byť zvolení. „Keby aj zvolili, tak takého, ktorý by im bol poruke,“ poznamenal na adresu koalície. „Vládna moc si zvolí sudcov, ktorí ich nakoniec budú súdiť, je to obludné,“ dodal Matovič. Poslanec Smeru Miroslav Číž pripustil, že „v nejakom pomere“ budú zvolení aj kandidáti, ktorých navrhne opozícia. Poslanec Kresák hovorí, že určite bude vystupovať v prospech kvalitných kandidátov.

Podľa ústavného právnika Eduarda Báránya hovoriť o dohode koalície a opozície o tom, kto bude nakoniec zvolený, je prisilné. „V minulosti bolo bežné, že určitý podiel na kandidátoch mala aj opozícia. Musím však dodať, že tam išlo pri výbere už aj o predbežnú dohodu s hlavou štátu. V situácii, keď pravdepodobne takáto dohoda s hlavou štátu nie je možná, hrozí, že prezident by vybral len opozičných kandidátov na sudcov,“ mienil Bárány.

Voľba kandidátov na ústavných sudcov by mala byť tajná. Naopak, verejnú voľbu navrhuje skupina 38 právnikov. Podľa poslanca Smeru Miroslava Číža to neprichádza do úvahy. „Obhajujeme tajnú voľbu. Je najdemokratic­kejšia. Základným princípom je slobodná vôľa každého človeka. Nie, aby vonkajší tlak ovplyvnil poslancov,“ uviedol Číž.

Sprísnia kritériá pre sudcov?

Samotný proces voľby kandidátov však nie je jediná sporná vec. Horúca diskusia sa čaká aj ohľadne sprísnenia kritérií, aké musí kandidát na ústavného sudcu spĺňať. Poslanec Kresák za dôležité považuje, že pôjde o všeobecne uznávanú osobnosť v oblasti práva, čo preukáže prezentovaním publikačnej rozhodovacej činnosti, členstvom v komisiách, radách a ďalších odborných grémiách.

Podľa Fica by mal kandidát aktívne hovoriť jedným svetovým jazykom, aby sa dokázal oboznamovať s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, prípadne s judikatúrou iných významných medzinárodných súdnych inštitúcií. „S ovládaním cudzieho jazyka by som bol opatrný. Predpokladám, že to tam nebude,“ povedal Kresák a spýtal sa, ako sa preverí ovládanie cudzieho jazyka.

Vládne strany chcú tiež zvýšiť vek kandidáta na sudcu. Mali by mať najmenej 45 rokov, namiesto súčasných 40 rokov. Objavujú sa námietky, že sa tým vyradí z hry mladšia generácia právnikov. Bárány hovorí, že je veľmi skeptický pri určovaní akýchkoľvek vekových hraníc.

Zmeniť pravidlá výberu kandidátov na ústavných sudcov si dala koalícia do programového vyhlásenia vlády. K takémuto kroku pristúpila po tom, čo prezident odmietal vymenovať ústavných sudcov a žiadal parlament o predloženie kvalitnejších kandidátov. Podľa Báránya samotná úprava pravidiel pre výber kandidátov však ešte nemusí zabezpečiť, že do Košíc odídu tí najlepší sudcovia. „Smeruje to skôr k zaručeniu minimálneho štandardu, ale zároveň sa môže stať, že bude vylúčený ten osobnostne najvhodnejší kandidát, napríklad z dôvodu veku alebo preto, že nemá talent na jazyky,“ uzavrel ústavný právnik.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Ústavny súd #výber sudcov
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku