Žltačka typu E má podľa epidemiologičky Jany Kerlik viacero genotypov. „Genotypy 3 a 4 sú typické pre rozvinuté krajiny – Európu, Severnú Ameriku, Nový Zéland či Japonsko. Ako zoonózy sa prenášajú na ľudí primárne z infikovaného mäsa ošípanej a diviakov,“ uviedla odborníčka. Hlavným dôvodom infekcie je nedostatočne tepelne spracované bravčové mäso. Môže sa však rozširovať aj aerosólom z fekálií, vodou znečistenou fekáliami, takisto zeleninou, ak bola umývaná takouto vodou, lesným ovocím, mušľami, kúpaním v znečistenej vode či priamym kontaktom.
Genotypy 1 a 2 sa prenášajú napríklad pitím kontaminovanej vody. Zapríčiňujú sporadické nákazy a epidémie v rozvojových krajinách na africkom a ázijskom kontinente.
Úrad verejného zdravotníctva od začiatku roka zaznamenal 32 chorých na vírusovú hepatitídu E. Z toho v troch prípadoch išlo o importovanú nákazu z Ománu, Thajska a Nemecka. „Najviac prípadov mal Banskobystrický kraj – 13, v Trnavskom kraji sme evidovali sedem prípadov, v Košickom štyri, v Bratislavskom tri, v Trenčianskom dva a v Nitrianskom, Žilinskom a Prešovskom kraji po jednom prípade,“ vymenovala Daša Račková z komunikačného oddelenia. Pramene nákazy zatiaľ podľa nej neboli zistené. Ako faktor prenosu v piatich prípadoch zistili konzumáciu mäsových výrobkov, infekciu mohol ďalej šíriť aj nakazený človek.
Inkubačná doba ochorenia je 15 – 60 dní. Žltačka typu E sa prejavuje únavou, nechutenstvom, zvracaním, bolesťami v pravom podrebrí. V počiatočnom štádiu má postihnutý zažívacie problémy, prípadne bolesti kĺbov ako pri chrípke. „Ochorenie sa obvykle končí uzdravením, výnimku tvorí žltačka u tehotných žien, u ktorých má choroba ťažší priebeh. Najväčšie riziko je v treťom trimestri,“ pripomenula Račková. Problémom môže byť aj u pacientov s oslabenou imunitou, tam hrozí prechod do chronického štádia.
Asi polovica ochorení prebieha bezpríznakovo, hlavne u detí. Na rozdiel od hepatitídy A sú pri type E častejšie prípady, ktoré sa končia zlyhaním pečene a úmrtím. Týka sa to najmä podvyživených pacientov a gravidných žien. Na Slovensku sa však podobný prípad podľa štatistík nevyskytol.
Každoročný nárast tohto typu žltačky potvrdili aj odborníci na 44. hepatologických dňoch, ktoré sa konali minulý týždeň na Donovaloch. Vedúca odboru epidemiológie banskobystrického regionálneho úradu verejného zdravotníctva Mária Avdičová zdôraznila, že z celosvetového pohľadu ide o najrozšírenejšiu hepatitídu so stúpajúcim trendom výskytu. „Podľa štatistík z rokov 2013 – 2017 bola najčastejšie evidovaná vo vekovej hranici od 25 do 65 rokov a vyššie,“ povedala.
Internista, hepatológ a gastroenterológ Štefan Hrušovský sa na slovenských interných oddeleniach a klinikách s hepatitídou E nestretol. Choroba sa u nás podľa neho objavuje ojedinele. Dosiaľ bola dovezená z cudziny. „Zjavila sa pre narastajúcu turistiku do celého sveta, osobitne do Ázie. Výskyt sa zvyšuje aj pre rastúci voľný pohyb osôb v rámci Európy i pre pohyb cudzincov u nás,“ mieni Hrušovský. V slovenskom prostredí podľa neho nejde o epidémiu, ale je správne, že naši epidemiológovia signalizujú jej prítomnosť v Európe v súvislosti s prebiehajúcou ázijskou a africkou migračnou vlnou.
Nakazený pacient je hospitalizovaný na infekčnom oddelení. V nemocnici zostáva do vyliečenia, čo trvá dva až tri mesiace. Po prepustení musí rešpektovať prísne hygienické opatrenia. Dominuje umývanie rúk vodou a mydlom, ich dezinfekcia, dodržiavanie hygienických zásad pri príprave a manipulácii s potravinami a pitnou vodou.
Odborník na cestovnú medicínu Rastislav Maďar z Lekárskej fakulty Ostravskej univerzity naznačuje, že vzostup hlásených prípadov je v Európe aj preto, že sa na túto diagnózu myslí častejšie ako v minulosti. „V dávnejšej minulosti, keď ešte neexistovali dostatočné diagnostické možnosti, by bola označená ako non-A, non-B hepatitída, keďže iné typy ako A a B neboli známe,“ vysvetlil Maďar. V Česku tiež pozoruje stúpajúci trend výskytu tohto ochorenia. Kým roku 2003 bolo hlásených len 21 prípadov, roku 2012 to bolo už 258.
Svetová zdravotnícka organizácia WHO odhaduje ročný výskyt 20 miliónov nákaz a 55-tisíc úmrtí súvisiacich s touto infekciou. Hoci ide o štatistické čísla rozvojových krajín, epidemiológovia upozorňujú aj na zvyšujúcu sa chorobnosť v Európe. Podľa epidemiologičky Jany Kerlik bolo za posledných desať rokov v Európe infikovaných vyše 21-tisíc ľudí, z toho 28 zomrelo. „Napríklad v Anglicku a niektorých krajinách Európy ide o najčastejší typ akútnej hepatitídy a počet prípadov naďalej narastá. Veľká väčšina prípadov je autochtónneho pôvodu (pochádzajúci z iného miesta). Napriek tomu ostáva v európskych krajinách poddiagnostikovaná, najmä z hľadiska nedostatočnej informovanosti u odbornej verejnosti,“ konštatovala Kerlik.
Vírus žltačky E bol objavený roku 1983, svoje označenie dostal až roku 1991. Prevenciou je osobná hygiena a hygiena potravín, dostatočná očista a tepelná úprava mäsa pri zabíjačkách, hlavne bravčového a zveriny. V Číne existuje vakcína proti hepatitíde E. Je určená pre deti staršie ako 16 rokov a dospelých, podáva sa v troch dávkach. Na jej použitie u malých detí, gravidných žien a pacientov s cirhózou pečene zatiaľ nie je dosť klinických údajov. V Európe očkovacia látka k dispozícii nie je.