Kiska za kampaň nezaplatil, peniaze len požičal

, 04.06.2018 18:30, aktualizované: 20:03

Prezident Andrej Kiska zamlčal 900-tisícovú pôžičku, ktorú poskytol v roku 2014 svojej firme KTAG. Tá sporným spôsobom financovala jeho propagáciu pred a počas prezidentských volieb. Kiska sa stále snaží tieto peniaze prezentovať ako vklad, ktorým sa mali firme vykompenzovať výdavky na jeho prezidentskú kampaň.

V skutočnosti však išlo o pôžičku podpísanú podľa zistení Pravdy 20. januára 2014, a to na základe zmluvy medzi Kiskom ako veriteľom a KTAG ako dlžníkom. Denník Pravda oslovil hovorcu prezidenta Romana Krpelana s otázkou, či sa Kiska vzdal časti tejto pôžičky v prospech KTAG. Ten akékoľvek tvrdia o pôžičke odmietol. „Čo sa týka pôžičky, netuším, ako ste na to prišli, nič také neexistuje,“ povedal Krpelan s tým, že ide o „fabuláciu“. Po tom, čo vec začal riešiť výbor pre nezlučiteľnosť funkcií spolu s daniarmi, sa však potvrdilo, že pôžičku Kiska naozaj poskytol. Na otázku, prečo prezidentská kancelária zavádza, Krpelan v pondelok neodpovedal.

To, že išlo o pôžičku a Kiska v skutočnosti za kampaň nezaplatil, je dôležité z hľadiska daní. Celá Kiskova propagácia za roky 2013 a 2014 stála takmer 1,3 milióna eur. Financovať to mala celé KTAG. Ak firma nedostala za služby zaplatené, musí štát z celej sumy zinkasovať daň, a to buď od KTAG, alebo od Kisku.

Ak nedokáže podozrenia vyvrátiť alebo sa s tým iným spôsobom vyrovnať, môže to ovplyvniť jeho šance v straníckej parlamentnej politike, pretože to bude argument jeho protivníkov.
politológ Juraj Murušiak

KTAG vlani na jeseň opravila 17 daňových priznaní v prípade daní z príjmu a daní z pridanej hodnoty a aj na základe kontrol daniarov spolu doplatila takmer 185-tisíc eur. Niektoré daňové priznania KTAG opravovala len deň pred kontrolou daniarov. Stále však nie je jasné, či štát zinkasoval všetky dane. Situáciu má ďalej riešiť parlamentný výbor a daniari zrejme opäť vykonajú kontrolu účtovníctva Kiskovej firmy KTAG.

Z výkladu daniarov vyplýva, že celá suma 1,3 milióna eur by mala byť považovaná za nepeňažný Kiskov príjem zo závislej činnosti, ktorý podlieha 19– až 25-percentnej dani z príjmov fyzických osôb. V prípade Kisku by mohlo ísť o daň až 325-tisíc eur, pri ktorej nie je jasné, či ju Kiska uhradil, alebo nie. Je tak možné, že popri účtovníctve KTAG budú daniari preverovať aj daňové priznania samotného prezidenta, a to za roky 2013 a 2014.

Prezident Andrej Kiska.
Prezident Andrej Kiska. Autor: Ľuboš Pilc, Pravda

V prípade, že by sa podozrenia potvrdili, Kiska by musel daň doplatiť, daniari by mu mohli udeliť pokutu a celú vec odstúpiť aj polícii. Podľa Trestného zákona sa za škodu značného rozsahu považuje krátenie daní prevyšujúce sumu 26 600 eur a v prípade preukázania viny za spáchania tohto trestného činu hrozí väzenie na 4 až 10 rokov. Zákon však umožňuje aj to, aby daň doplatila samotná firma KTAG. V tomto prípade môže byť sporné tiež to, či KTAG z výdavkov na Kiskovu kampaň nemala zaplatiť aj odvody, keďže Kiska bol zároveň konateľom a tak mohol byť vnímaný ako zamestnanec. Verejnosť by mohla prípad lepšie posúdiť, ak by Kiska predložil zmluvy s KTAG. Prezident však žiadne dokumenty doteraz neukázal.

Prekročil Kiska limit?

Existujú podozrenia, že prezidentská kampaň Kisku bola v roku 2014 drahšia, ako dovoľoval zákon o voľbe prezidenta. Kiskova firma KTAG mala v čase oficiálnej kampane zaplatiť podľa najnovších údajov faktúry súvisiace s Kiskovou propagáciu vo výške 354-tisíc eur, čo by znamenalo, že Kiska by prekročil limit o takmer 90-tisíc eur. Suma 354-tisíc spadá do oficiálneho termínu kampane od 28. februára do 27. marca.

Kiska však prostredníctvom hovorcu odkázal, že zákon neporušil. „Podľa § 17 v tom čase platného volebného zákona číslo 46/1999 Z. z. sa do výdavkov na prezidentskú kampaň počítajú len "akékoľvek verejné oznámenia určené na jeho podporu alebo slúžiace na jeho prospech, za ktoré sa poskytne alebo má poskytnúť odplata. Nič viac. Žiadne ubytovanie, telefonovanie a podobne,“ povedal Krpelan.

Parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií má údajne disponovať údajmi od daniarov, v ktorých sú aj výdavky súvisiace s kampaňou, ale nemusí ísť o priamu propagáciu definovanú pod pojmom „verejné oznámenia“. Tie vraj môžu zahŕňať len bilbordy, prieskumy či reklamu. KTAG pritom v čase kampane platila aj za ubytovanie, telefóny či prenájom lietadla pre Kisku, ktoré však podľa vtedajšej legislatívy nemuseli byť zahrnuté pod propagáciu.

Kiska: Ide o Ficove politické hry

Podľa Krpelana ide v celom prípade o politické hry Roberta Fica. „Dokumenty, ak sú naozaj pravé, v rozpore so zákonom Smer podsúva médiám. Prezident ich nepozná a nikdy nevidel. Polícia a úrady pod kontrolou Smeru a jeho oligarchov nikdy nemôžu byť objektívne k politickým oponentom. Prezident preto urobí všetko pre to, aby táto mafia prestala chrániť ,svojich ľudí‘ a očistená polícia začala pracovať v záujme občanov tejto krajiny,“ dodal Krpelan.

Politológ Juraj Murušiak hovorí, že kauza financovania prezidentskej kampane Andreja Kisku môže poznačiť jeho zámer spájať opozíciu po tom, čo opustí úrad hlavy štátu. „Ak nedokáže podozrenia vyvrátiť alebo sa s tým iným spôsobom vyrovnať, môže to ovplyvniť jeho šance v straníckej parlamentnej politike, pretože to bude argument jeho protivníkov,“ povedal politológ. Podľa neho by išlo o obrovský škandál, ak Kiska prekročil zákonom povolený limit na prezidentskú kampaň. „Netvrdím, že by to bol jediný prípad, ale prvý prípad, keď by to bolo zdokumentované. Prezident by mal k tomu zaujať jednoznačné stanovisko. Spochybňuje to etiku volebnej súťaže,“ uviedol Marušiak. Nepredpokladá však, že by sa Kiska vzdal funkcie prezidenta.

Parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií v polovici mája odhlasoval uznesenie, že prezident Kiska porušil ústavný zákon o ochrane verejného záujmu neuvedením všetkých náležitostí v majetkovom priznaní. Výbor zároveň požiadal Finančnú správu o odpoveď na ďalšie otázky.

Šéf výboru Vladimír Sloboda z SaS hovorí, že až keď dostanú všetky odpovede, bude sa vedieť k veci vyjadriť. O tom, že Kiska mohol prekročiť limit nákladov na oficiálnu kampaň, Sloboda poznamenal, že sa môže vyjadrovať k veciam, ktoré sú verejné. „Neviem, odkiaľ máte takú informáciu. Ak by prekročil limit na kampaň, tak to nerieši náš výbor, ale ministerstvo financií,“ povedal Sloboda.

List Andreja Kisku na MF SR o financovaní...
List Andreja Kisku na MF SR o financovaní prezidentskej kampane.
(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)
Autor: TIS

Ďalší člen výboru pre nezlučiteľnosť funkcií poslanec Róbert Puci (Smer) sa vyjadril, že nevie potvrdiť, či Kiska presiahol zákonom stanovený limit na prezidentskú kampaň. „Pokiaľ by sme vychádzali z vtedy platného zákona, tak by mal prezident dostať od ministerstva financií pokutu vo výške desaťnásobku sumy, o ktorú prekročil limit na kampaň,“ povedal Puci. Ako však dodal, udelenie možnej finančnej sankcie je vecou ministerstva financií a vnútra, ako celú vec posúdia.

Kandidáti na prezidenta museli podľa zákona predložiť ministerstvu financií oznámenie, v ktorom uviedli celkovú sumu vynaloženú na svoju propagáciu. Pre dve kolá prezidentských volieb bola limit stanovený vo výške 265 550 eur.

Ako však pred časom Pravde povedal ústavný právnik Eduard Bárány, ministerstvo financií prekročenie limitu mohlo zistiť len z oznámenia, ktoré predložil sám prezident Kiska, nie napríklad z nejakého udania či vlastného zistenia a malo len dva mesiace na to, aby prípadnú sankciu aj uložilo. „Celá vec je dnes pasé, mohlo sa to zistiť len z oznámenia. Ak dnes čokoľvek vypláva na povrch, táto sankcia neprichádza do úvahy. V tejto chvíli už nejde o administratívno-právny, ale morálno-politický problém,“ dodal právnik.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#KTAG #Kiskovo financovanie prezidentskej kampane #Kiskove kauzy #Andrej Kiska
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
24,99
Perla Ruža Color

Perla Ruža Color

34,99
Rozeta

Rozeta

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk