Kiskova strana. Prelud alebo premyslený plán?

, 19.06.2018 12:00
Andrej Kiska
Andrej Kiska v polovici mája naznačil, že mieni zostať v politike, ale už nie ako prezident. Autor: ,

V Prezidentskom paláci sa rodí s pomocou poradcov prezidenta Andreja Kisku jeho politický projekt pre parlamentné voľby 2020. Politici môžu zatiaľ len hádať, s čím príde hlava štátu po vyhlásení, že chce po odchode z úradu spojiť tých, ktorí sú "nielen ochotní, ale aj schopní vládnuť zodpovedne a slušne". Kiska má viac povedať o svojich plánoch v jeseni po komunálnych voľbách. Momentálne je však veľkou neznámou, či sa odhodlá založiť novú stranu, alebo podporí niektorú z existujúcich strán.

Sociológ Pavel Haulík si nemyslí, že by Kiska chcel vytvárať nový politický subjekt. „Bude maximálne marketingová tvár, možno nejaký komentátor, ale rozhodne nie štandardný politický líder, ktorý pôjde do zápasov na straníckej pôde o parlament a o premiérsky post,“ povedal sociológ.

Haulík hovorí, že ak by aj niekto založil novú stranu, aby zároveň spojil niektoré fungujúce strany, tak by ich Kiska len „zaštítil“. „Rozhodne som z jeho vystúpenia neprečítal, že by mal byť aktívnym jednoznačným politickým lídrom v straníckej politike,“ mieni Haulík.

Šéf Smeru Robert Fico po vystúpení prezidenta v parlamente so správou o stave republiky minulý týždeň povedal, že Kiska má záujem kandidovať vo voľbách ako predstaviteľ politickej strany, ale súperenie s ním Fico v tejto súvislosti odmietol. „Pán Kiska nie je pre nás žiadny súper,“ vyhlásil Fico.

Predseda opozičnej SaS Richard Sulík uviedol, že keď sa podarí Kiskovi zlúčiť niektoré mimoparlamentné strany, tak je to len plus. Sulík pripúšťa, že keby Kiska založil novú stranu alebo by vstúpil do niektorej mimoparlamentnej strany, časť voličov môže prehodnotiť voľbu súčasných parlamentných strán.

„Ale voliči nie sú náš majetok. Nemáme na nich nejaké vlastnícke práva. Aj my sme voličov niekomu zobrali, o tom je politická súťaž. Keď vznikla strana Daniela Lipšica, časť voličov tiež prehodnotila svoje preferencie a vieme, ako to dopadlo. Bol tu aj Radoslav Procházka, bol to veľký záchranca, snehová guľa, čo všetko zozbiera a vieme tiež, ako to dopadlo. Áno, časť voličov nám Kiska zoberie, bezpochyby, ale to nie je smrť,“ dodal Sulík.

Líder OĽaNO Igor Matovič sa straty voličov neobáva. „Náš volič oceňuje dlhoročný boj za spravodlivosť na Slovensku. Myslím si, že neinklinuje k rýchlo kvaseným politickým subjektom, ktoré vzniknú rok či dva pred voľbami. Všetci naši skôr kvitujú, že osem rokov systematicky stojíme na barikádach a upozorňujeme na mafiánsky štát,“ povedal Matovič.

Faktom je, že v posledných rokoch sa vo voľbách vždy dostanú do parlamentu nové politické subjekty. V roku 2010 tak prekročili prvý raz parlamentný prah SaS a Most-Híd. V roku 2012 to boli Obyčajní ľudia a v roku 2016 dokonca až tri strany Sme rodina, Sieť, ĽS NS a staronovou parlamentnou stranou sa stala SNS.

Pred časom sa v denníku Nový čas a týždenníku Plus 7 dní objavili fotografie zachytávajúce lídrov mimoparlamentných strán Progresívne Slovensko a Spolu, ako idú na konzultácie bočným vchodom do Prezidentského paláca. Na otázku, či by Kisku privítali v Progresívnom Slovensku, jeho šéf Ivan Štefunko uviedol, že to nie je na programe dňa.

Predseda strany Spolu a nezaradený poslanec Miroslav Beblavý na rovnakú otázku včera povedal, že nič také s prezidentom zatiaľ neriešil. Beblavý nevedel povedať, či Kiska nakoniec založí novú stranu. „Predpokladám, že to ešte nevie ani pán prezident,“ podotkol poslanec.

Obidve strany sú teraz pod prahom zvoliteľnosti do Národnej rady. V poslednom prieskume agentúry Focus z júna by Progresívne Slovensko získalo podporu 3,9 percenta opýtaných. Stranu Spolu by volilo 2,9 percent ľudí. Podľa Haulíka až ďalší vývoj preferencií naznačí, aké riešenie by bolo pre tieto strany najvhodnejšie, ale zatiaľ nie je nič, čo by im zaručovalo vstup do parlamentu.

„Áno, dá sa očakávať, že voliči, ktorí si nebudú vedieť vybrať z ponuky súčasných parlamentných strán a ktoré zďaleka nespĺňajú ich predstavy, sa môžu prikloniť k novému subjektu,“ uviedol Haulík s tým, že voliči sa však môžu rozhodovať až tesne pred voľbami, koho budú voliť.

Haulík má pochybnosti o tom, ako vážne by dokázal Kiska ako stranícky líder zamiešať karty a pohýbať s preferenciami ostatných strán. „Niečo iné je populárny stranícky politik a niečo iné je popularita prezidenta. Ten ťaží viac-menej zo svojej pozície a prínosu, ktorý mu ako osobe dáva jeho úrad. Neviem, či sa to dá prelievať z jednej nádoby do druhej. Do určitej miery určite áno, ale som presvedčený, že celý objem prezidentskej popularity sa nedá preliať do nejakého politického subjektu,“ mieni sociológ.

Parlamentné voľby sa uskutočnia začiatkom roka 2020. Ak sa aj Kiska nakoniec stane tvárou konkrétnej strany, je viac ako isté, že sa do poslaneckej lavice v parlamente neposadí. V takejto pozícii si ho nevie predstaviť ani Haulík. „Preto sa držím svojho názoru, že do straníckej politiky v pravom slova zmysle nepôjde. Je to len posúvanie času tak, aby sa vzťah verejnosti nejako neotočil proti nemu,“ uzavrel sociológ.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Robert Fico #Progresívne Slovensko #Pavel Haulík #parlamentné voľby 2020 #OĽaNO #Andrej Kiska
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
24,99
Perla Ruža Color

Perla Ruža Color

34,99
Rozeta

Rozeta

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk