Komár, ktorý roznáša nákazu, je aj na Slovensku

, 19.06.2018 20:00
komár, štípanec, uštipnutie, hmyz, krv
Vírus západonílskej horúčky prenáša komár z rodu Culex modestus - ilustračné foto. Autor:

V Česku v oblasti južnej Moravy objavili vedci komára, ktorý roznáša smrteľný vírus. Pravdepodobne ho tam zavliekli migrujúce vtáky zo saharskej Afriky. Môže spôsobiť až zápal mozgu a úmrtie. Odborníci tvrdia, že taký vírus máme aj na Slovensku, len zatiaľ na seba príliš neupozornil.

Druh komárov s vírusom západonílskej horúčky objavili brnianski vedci na južnej Morave. Izolovali ho u komára z rodu Culex modestus, ktorý sa zdržiava predovšetkým pri rybníkoch. „Nie je vylúčené, že sa vyskytuje aj inde v republike,“ povedal epidemiológ Oldřich Šebesta z Krajskej hygienickej stanice v Brne pre denník Mladá fronta Dnes. Zatiaľ v Česku neevidujú prípad, že by sa západonílska horúčka preniesla z komára na človeka.

Ochorenie na Slovensku zatiaľ nebolo potvrdené

Tieto komáre sú podľa odborníkov bežné aj na Slovensku. Západonílska horúčka medzi ľuďmi však nebola zatiaľ potvrdená. „Nemáme zdokumentované ľudské prípady ochorenia, to však neznamená, že by sa tu vírus nevyskytoval,“ povedal Boris Klempa z Virologického ústavu Slovenskej akadémie vied. Vo svojich štúdiách ho podľa neho potvrdili aj odborníci z veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach. Teoretické podmienky pre cirkuláciu vírusu u nás jednoznačne sú. „Na rozdiel od napríklad toľko diskutovaného Zika vírusu, vírus západonílskej horúčky nie je viazaný na tropické druhy komárov, ktoré sa u nás nevyskytujú,“ dodal Klempa. To, že vírus nebol zaznamenaný u človeka, potvrdil aj Úrad verejného zdravotníctva. „Takéto ochorenie nebolo hlásené do epidemiologického informačného systému,“ poznamenala Jozefína Kaššová.

Komára z rodu Culex od bežného komára laik nerozozná

„Vírus západonílskej horúčky sa objavil v našich končinách ešte v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, izolovali ho z komárov v Záhorskej nížine,“ potvrdil mikrobiológ Nasir Jalili, odborník na tropickú parazitológiu z Mikrobiologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského. Preto to podľa neho nie je žiadna novinka. Komára z rodu Culex od bežného komára laik podľa neho nerozozná. Komár rodu Culex je v Európe najrozšírenejším z tých druhov, ktoré sú schopné prenášať nejakú nákazu ako tzv. biologický vektor. „Napríklad rod Aedes má schopnosť prežívať len na juhu Európy, Culex sa však dostáva aj výrazne na sever, dokonca až na juh Škandinávie,“ poznamenal špecialista na tropickú medicínu Rastislav Maďar z Lekárskej fakulty Ostravskej univerzity v Ostrave.

V Európe boli západonílskou horúčkou v posledných rokoch zasiahnuté hlavne územia balkánskych krajín, napr. Rumunsko a Srbsko, aj s prípadmi úmrtia. Ľudské nákazy zaznamenali v Maďarsku či v Rakúsku. „Dosiaľ jediným známym českým pacientom je herec Pavel Nový, ktorý sa nakazil na dovolenke na Cypre. Mal veľmi vážny priebeh, bol dokonca aj v kóme, rekonvalescencia trvala mesiace a mal dlhodobé následky, hlavne problémy s mobilitou, musel používať paličku,“ zdôraznil Maďar.

Západonílsku horúčku vyvoláva flavivírus, ktorý patrí do rovnakej skupiny ako pôvodca kliešťovej encefalitídy. Rezervoárovým hostiteľom sú vtáky, ktoré ho vedia prenášať aj na veľké vzdialenosti. Po uhryznutí komárom môže byť prenesený aj na človeka a spôsobiť uňho infekciu. „Prejavuje sa podobne ako chrípka. Ochorenie je spojené s horúčkou, bolesťami hlavy a celkovou slabosťou. U väčšiny ľudí sa príznaky nemusia objaviť,“ objasnil Klempa. K dispozícii nie je špecifický účinný liek ani vakcína.

Len u asi jedného percenta prípadov prichádza k encefalitíde, meningo-encefalitíde alebo meningitíde, ktoré sprevádzajú neurologické príznaky, ako sú tuhnutie šije, malátnosť, strata orientácie, triaška, kŕče, paralýza, prípadne až kóma. Klempa doplnil, že približne 10 percent ťažkých prípadov so závažnými neurologickými prípadmi sa končí smrťou. Týka sa to hlavne starších osôb, prípadne aj mladších s oslabeným imunitným systémom.

Okrem ľudí môže byť smrteľný pre kone aj rôzne druhy vtákov

Okrem ľudí môže byť vírus nebezpečný pre kone, to je o ňom známe. Takisto môže byť smrteľný pre rôzne druhy vtákov. Protilátky proti vírusu sa našli aj u psov, k infekciám teda môže prísť, zrejme je však väčšina z nich (podobne ako u ľudí) bezpríznaková. Odborník na cestovnú medicínu Maďar poznamenal, že pred uhryznutím komárov sa dá chrániť používaním repelentov a plošnou likvidáciou komárov, napríklad použitím postrekov. Podľa Nasira Jaliliho komárov sa treba zbavovať. „Ľudia často zvyknúť mať dažďovú vodu v sudoch, a tá je výbornou zásobárňou, kde sa ľahko množia,“ poznamenal odborník. Vedia sa jednoducho množiť aj v plechovkách alebo téglikoch od jogurtov či šachtách. V zime zvyknú prežiť v pivniciach či jaskyniach. Po oteplení ožívajú.

Vírus západonílskej horúčky, takzvaný West Nile virus, sa dostal viac do povedomia najmä v roku 1999, keď bol jednorazovo zavlečený do New Yorku v USA a veľmi rýchlo sa rozšíril po celej Severnej Amerike. Doteraz spôsobuje sporadické lokálne epidémie nielen u ľudí, ale typicky aj u koní.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#komáre #západonílska horúčka #vírus západonílskej horúčky #zápal mozgu #smrteľný vírus #komár z rodu Culex
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku