Slovensko aj EÚ vyskúšajú migračné centrá

, 21.06.2018 14:00
migranti, taliansko
Migranti vystupujú z lode Diciotti v sicílskom meste Catania. Autor: ,

Európa sa opäť raz pokúsi pohnúť s problémom migrácie, hoci si s ním nevie rady už od roku 2015, keď zažila najväčšiu utečeneckú vlnu. Namiesto kvót sa kľúčová pozornosť má zamerať na vytvorenie migračných centier mimo krajín EÚ. Už tam sa rozhodne, kto je ekonomický migrant a kto utečenec, ktorý potrebuje dočasnú ochranu. Z vyjadrení predstaviteľov slovenskej vlády vyplýva, že sa zrejme postavia za takéto riešenie na budúcotýždňovom summite v Bruseli, a zároveň opätovne odmietnu povinné migračné kvóty.

Idea zachytávania migrantov v Afrike či v iných bezpečnejších regiónoch pritom nie je nová, hovorí sa o nej už roky. Premiér Peter Pellegrini (Smer) povedal, že pozícia Slovenska je „absolútne jasná“. „Ako predseda vlády budem rázne odmietať akékoľvek pokusy o automatické prerozdeľovanie migrantov. Slovensku nikto nebude prikazovať, kto na Slovensko prísť môže a kto na Slovensku má alebo nemá pracovať alebo žiť. O tom si vždy suverénne bude rozhodovať Slovenská republika, a nie úradníci z Bruselu,“ reagoval včera premiér na otázku Pravdy, s akým postojom pôjde na summit Európskej rady.

Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nom. Smeru) však neočakáva, že sa už teraz na summite nájde riešenie. Počíta s tým, že práce na ňom budú naďalej pokračovať. „Riešenie musí byť komplexné. To znamená počnúc ochranou schengenských hraníc, a jasné pravidlá, akým spôsobom sa tejto téme venovať. Nemôžeme to riešiť od konca, to znamená relokáciami, ale treba riešiť aj to, čo s tými ľuďmi, ktorí v Európe už sú. Čiže očakávam politickú debatu, ktorá by mala dať nejaké usmernenie,“ povedal včera Lajčák.

Migranti sa v súčasnosti snažia dostať do EÚ cez Stredozemné more. Podľa zatiaľ neoficiálneho návrhu, o ktorom informovala agentúra Reuters, by sa migranti vracali späť na územie severnej Afriky. V tzv. vyloďovacích platformách sa následne rozhodne, či ide o ekonomických migrantov, alebo utečencov, ktorí majú nárok na pobyt v EÚ. Portál Politico uviedol, že medzi krajinami, kde by sa spomínané centrá pre utečencov vybudovali, sú napríklad Albánsko alebo Tunisko.

Lajčák: Treba vytesniť nelegálnu migráciu

Rovnako majú dostať jednotky líbyjskej pobrežnej stráže viac financií na boj s pašerákmi ľudí. Lajčák hovorí, že ide o príspevky do diskusie, ktoré nie je potrebné širšie komentovať, lebo sa o nich bude ďalej rozprávať. „Dôležité je uvedomiť si, že ľudia asi majú dôvod, keď opustia svoje krajiny. Buď je to vojna, živelná pohroma, neznesiteľné podmienky, útlak a podobne. Ten fenomén tu je a nezmizne, ale ťažia z neho prevádzači a rozliční mafiáni. Patrilo by sa, aby sme sa k tomu ako vlády postavili zodpovedne a aby sme vytesnili nelegálnu migráciu a dali to do koľají, ktoré budú mať pravidlá,“ zdôraznil minister.

O pomoci krajinám mimo únie s migrantmi hovorila ešte predchádzajúca vláda premiéra Roberta Fica. „Ukazuje sa, že to, čo sme hovorili v roku 2015, bola pravda. Napriek tomu nás naši partneri veľmi tvrdo kritizovali – dnes vlastne robia to, čo sme vtedy navrhovali. To, že nikto nikdy neprišiel za nami, aby povedal – mali ste pravdu, prepáčte – to nebudem bližšie rozoberať,“ poznamenal Lajčák.

Opozičné strany SaS a OĽaNO rovnako hovoria, že ony boli prvé, ktoré prichádzali s aktuálne navrhovaným riešením. „Bola to strana SaS, ktorá na slovenskej politickej scéne ako prvá zaujala jednoznačné stanovisko k migračnej kríze, ktorá sa spustila v roku 2015, a navrhla riešenia.

Jedným z nich je budovanie migračných centier mimo EÚ,“ vyhlásil včera predseda SaS Richard Sulík. Poslanec SaS Martin Klus uviedol, že namiesto povinného prerozdeľovania migrantov, ktoré krajiny EÚ dlhodobo rozdeľuje, považuje návrh záchytných centier za niečo, čo by mohlo úniu spojiť. Aj líder OĽaNO Igor Matovič povedal, že rovnako navrhovali koncept, o ktorom sa má teraz rokovať v Bruseli. „Medzičasom nás to stojí brexit a pár populistických vlád, ktoré otriasajú EÚ. Pomohlo by, keby sa rozhodovalo rýchlejšie a nevymýšľalo sa koleso,“ vyjadril sa Matovič.

Ťažko realizovateľné riešenie

Podľa Zuzany Gabrižovej z portálu EurActiv sa zriadenie záchytných centier bude „pekne politicky predávať dovnútra členských krajín EÚ a voličom“. „Je to koncept, ktorý lietal vzduchom mnohokrát. Pokiaľ viem, odborníci na fenomén migrácie hovoria, že to nie je dobré riešenie, lebo jednak je ťažko v praxi realizovateľné a sú s ním spojené negatívne dôsledky pre ľudí, ktorí tam budú koncentrovaní,“ zhodnotila analytička. Ako ďalej povedala, asi nik neráta s tým, že by sa téma migrantov vrátane reformy azylového systému skoro uzavrela.

Pokiaľ ide o povinné migračné kvóty, tak politická citlivosť tejto témy sa podľa Gabrižovej nejako dorieši. Upozornila však na otázku harmonizácie azylových procedúr, čo je podľa analytičky obrovský problém pre Slovensko a aj ostatné krajiny visegrádskej štvorky. V tejto súvislosti poukázala na to, že žiadateľ o azyl dnes vie, že má možnosť získať vyššiu formu ochrany v Nemecku, vrátane materiálnych podmienok, než napríklad na Slovensku.

Už dnes by mala byť migrácia jednou z tém summitu premiérov krajín V4 spolu s rakúskym kancelárom Sebastianom Kurzom v Budapešti. Slovensko bude od júla jeden rok predsedať V4. Vláda včera schválila aj program, ktorý chce v tomto zoskupení presadzovať a migrácia v ňom hrá dôležitú úlohu. Slovenský kabinet v dokumente zdôrazňuje, že riziko nových migračných tokov do Európy nebolo úplne eliminované. Riešenie vidí v zlepšení podmienok migrantov v tretích krajinách, ako aj v riešení príčin migrácie v Afrike, na Blízkom a Strednom východe či vo fungujúcej kontrole vonkajších hraníc schengenského priestoru.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#EÚ #utečenci #Miroslav Lajčák #Peter Pellegrini #migračná kríza #utečenecké kvóty #migračné centrá #ekonomický migrant
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku