Prvý júl je za nami. Je už teda SAV verejnou výskumnou inštitúciou alebo nie je?
Veru neviem presne odpovedať. V tejto chvíli to na SAV asi nevie nikto. Čakáme na oficiálne vyjadrenie ministerstva školstva. Na spresnenie však dodávam, to nie Akadémia ako taká – tá naďalej zostáva správcom kapitoly štátneho rozpočtu – ale jej jednotlivé ústavy majú prejsť na novú právnu formu verejných výskumných inštitúcií.
Ako konkrétne sa táto situácia dotýka vášho ústavu?
Nuž, zatiaľ akurát negatívne vnímame fakt, že sme sa ocitli v akomsi právnom vákuu. Istota akejkoľvek právnej formy by rozhodne bola lepšia, ako je stav, v ktorom sa nachádzame momentálne. Nás vedcov sa to síce ešte nedotýka, ale takmer v infarktových situáciách sú napríklad naše účtovníčky. Väčšina spoločensko-vedných ústavov má totiž spoločnú hospodársku správu, ktorá vykonáva obrovské množstvo administratívnych operácií. K 30. júnu bolo treba uzatvoriť desiatky starých účtov a vytvoriť nové. Pritom v tejto chvíli nemáme pridelené ani takzvané DIČ (daňové identifikačné číslo – pozn. red.), bez ktorého vôbec nemožno fakturovať. V tejto chvíli majú prosto z transformácie ťažkú hlavu všetci tí, čo sa starajú o základnú servisnú infraštruktúru, bez ktorej my vedeckí pracovníci nemôžeme bádať. Pritom väčšina má platy v sumách pár sto eur, máme strach, že nám zutekajú.
A v čom transformácia otvorí dvere vám vedcom?
Uvidíme, keď budeme fungovať po novom. Viem, že to zvládneme, že budeme schopní existovať, no potrebujeme vedieť, na čom sme. Nám na Sociologickom ústave sa to zatiaľ javí tak, že sa budeme môcť uchádzať o všetky peniaze, o ktoré sme sa smeli aj doteraz. No najmä organizácie, ktoré zvykli žiadať o štrukturálne fondy, už cítia problém. Bez právnej identity totiž nie ste legitímny uchádzač pre nikoho. S projektami z externého prostredia, ktoré už bežia, problémy nie sú. Peniaze na ne možno čerpať, tie účty neboli zablokované ani zrušené. No s novými už sú ťažkosti. A v novej právnej forme, ak ju teda získame, pretože to zatiaľ zďaleka jasné nie je, im pribudne navyše ďalšia povinnosť – zabezpečiť ich päťpercentné kofinancovanie. Čiže, ústavy budú na tom horšie, ako keď boli rozpočtovými organizáciami.
Zákon o transformácii však obsahoval isté termíny, ktoré SAV nesplnila. Nepripisujete vinu za transformačné problémy svojej inštitúcii?
Dôvody nesplnenia presne nepoznám, viem, že zákon vyžadoval dodať niektoré dokumenty do 31. marca, potom sa ministerstvo malo vyjadriť, pričom termín však nebol v zákone špecifikovaný, čo mu ešte chýba a my sme mu to mali do 31. mája doručiť. Niečo sme neboli schopní dodať, niektoré požiadavky však aj ministerstvo vznieslo až dodatočne. Napríklad chcelo vedieť, kto konkrétne bude po prvom júli v dozorných radách, mať podpisové vzory tých ľudí a podobne. Niečo z toho sme odovzdali až v priebehu minulého týždňa. Môžeme si myslieť, že pri dobrej vôli by sa rezort aj bez tých materiálov mohol zaobísť. Právne striktný človek, akým je aj pani ministerka, to však mohol pochopiť ako nesplnenie administratívnych podmienok.