S nákupom radarov prišli aj pochybnosti

, 06.07.2018 06:00
Peter Gajdoš
Minister obrany Peter Gajdoš počas medzinárodného cvičenia protivzdušnej obrany v Lešti v septembri 2016. Autor: ,

Na zákazku za viac ako 155 miliónov eur na radary pre armádu chce minister obrany Peter Gajdoš (SNS) výnimku. Žiada vládu, aby radary mohol nakúpiť aj bez tendra. Rádiolokačnú techniku chce obstarať priamym rokovaním s vybranou vládou. Ministerstvo zahraničných vecí má však k jeho plánom pripomienky. Požiadalo Gajdoša o vysvetlenie a zároveň mu odporučilo, aby nakúpil radary s využitím Agentúry NATO pre podporu a obstarávanie (NSPA). Rezort obrany pripomienky ministerstva zahraničných vecí síce zapracoval do vládneho dokumentu, ale agentúru NATO odmietol.

Väčšine súčasných radarov už vypršala životnosť a ich použiteľnosť je problematická. Na ich nízkej prevádzkovej spoľahlivosti a vysokej poruchovosti sa podľa rezortu obrany podieľa aj kritická nedostupnosť či až neexistencia náhradných dielov. Ministerstvo obrany napriek tomu v apríli informovalo o zrušení niekoľkoročného medzinárodného tendra na 3D radary. Gajdoš navyše obstarávanie rozšíril a namiesto štyroch 3D radarov za 60 miliónov chce až 17 radarov troch rôznych typov za 155 miliónov eur.

Pôvodne minister očakával, že začatím nového obstarávania ho vláda poverí ešte v júni. „Navrhujem vláde riešiť uvedenú záležitosť výnimkou, tak aby sme oslovili výrobcov a následne obstarávali formou vláda s vládou,“ vyhlásil v polovici júna Gajdoš. Rezort diplomacie počas expresne krátkeho pripomienkového konania, ktoré trvalo len päť dní, Gajdošovi odporučil, aby namiesto priameho obstarávania skúsil radšej postup cez NSPA.

„NSPA považujeme za zmysluplnú vzhľadom na charakter obstarávanej techniky,“ navrhlo ministerstvo zahraničných vecí s tým, že na rozdiel od obrnených transportérov či stíhačiek je v tomto prípade predpoklad, že rádiolokačná technika bude obstaraná v „štandardizovanej“ podobe, teda bez potrebných úprav v závislosti od požiadaviek slovenských ozbrojených síl. Rezort obrany následne uviedol, že pripomienky akceptovali a zapracovali. Možnosť využitia agentúry NATO však rezort obrany odmietol s tým, že nemusí vždy priniesť jedinečné podmienky.

„V tomto prípade je tento spôsob obstarania nevýhodný najmä preto, že ide o projekty strategického významu s vysokou finančnou náročnosťou, utajovaný režim niektorých informácií a vplyvom na možné zapojenie vlastného obranného priemyslu do procesu,“ píše sa v materiáli rezortu obrany, ktorý je predložený na rokovanie vlády.

Ministerstvo zahraničných vecí si tiež pýtalo vysvetlenie, prečo nevyšiel niekoľko rokov trvajúci medzinárodný tender na 3D radary. Gajdoš to vysvetľoval tak, že ani jedna zo šiestich prihlásených spoločností nedokázala splniť podmienky tendra. „Z organizačných dôvodov zo strany uchádzačov nebolo možné uzatvoriť zmluvy o postúpení utajovaných skutočností so všetkými uchádzačmi v rovnakom čase, pričom nebolo možné dodržať ani termíny ďalšieho procesu verejného obstarávania,“ doplnilo ministerstvo s tým, že spoločnostiam preto ani neposkytlo súťažné podklady.

Exminister obrany Martin Glváč (Smer), ktorý súťaž na radary pripravoval, však po jej zrušení denníku Pravda k nesplniteľným kritériám tendra v apríli povedal, že práve Gajdoš mu už v roku 2015 ako bývalý prvý zástupca náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl SR pred vypísaním súťaže tvrdil, že nové radary potrebujeme do roka. „Samozrejme, že ma to mrzí. Technické podmienky vedeli splniť minimálne štyria výrobcovia. Ak nejaké nesplnili, tak jedine bezpečnostné, ktoré už pred tromi rokmi mali traja splnené. Neviem si to vysvetliť,“ reagoval vtedy Glváč.

Analytik Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku Juraj Krúpa považuje návrhy rezortu zahraničných vecí za viac než opodstatnené a jednoznačne ich víta. Domnieva sa, že ministerstvu obrany sa zrušenie tendra aj tak nepodarí dostatočne vysvetliť. „Bol to proces, ktorý prebiehal niekoľko rokov. Medzitým sú pravidelné výpadky radarov a nemáme úplný prehľad vzdušného priestoru. Tie argumenty ministerstva pre zrušenie tendra sú nedostatočné,“ zdôraznil Krúpa.

Využitie agentúry NATO môže podľa neho možnosti ministerstva pri nákupe iba rozšíriť. „Táto agentúra zabezpečuje obstarávanie techniky pre všetkých spojencov cez úplne štandardný postup. Ak ministerstvo obrany chce obstarávať spôsobom vláda – vláda, stále môže osloviť aj túto agentúru. Potom si môže porovnať jednotlivé ponuky a vybrať tú najvýhodnejšiu,“ hovorí Krúpa, podľa ktorého je nezmysel dopredu vylúčiť možnosti, ktoré sa môžu ukázať ako výhodnejšie. Keďže agentúra funguje na princípe vyváženej bilancie a aj samo ministerstvo priznáva, že doteraz sa v nej angažovali len veľmi obmedzene, podľa Krúpu by jej využitie pri radaroch mohlo pomôcť aj exportu našej zbrojárskej produkcie.

Armáda má dnes osem 3D radarov stredného dosahu, štyri 2D radary malého dosahu a tri výškomery. Ich úlohou je detekcia, identifikácia a sledovanie vzdušných objektov. Okrem toho sa využívajú aj pri kontrole letovej prevádzky a na navádzanie letectva. Z 15 kusov je však už 13 po technickej životnosti a zvyšným dvom sa životnosť skončí o tri roky. Navyše nie sú kompatibilné so systémami NATO.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#ministerstvo obrany #radary #Peter Gajdoš #nákup vojenskej techniky
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku