Šéf Odborového zväzu (OZ) KOVO Emil Machyna však nepochybuje o úspechu. „Netreba vidieť len ekonomiku, treba vidieť aj ľudí,“ odkázal poslancom. Tí budú o dôchodkovom strope rozhodovať v septembri.
Sociologička Zuzana Kusá sa nazdáva, že zastropovanie dôchodkového veku je dôležité. „Slováci patria v rámci Európy k obyvateľstvu, ktoré má najkratší vek dožívania sa v zdraví, je to okolo 55 rokov. A takéto podlomené zdravie dáva omnoho menšie šance, že si dôchodok užijete v zmysle zaslúženého odpočinku, a nielen ako boj s chorobami,“ prízvukuje sociologička.
Návrh na zastropovanie penzijného veku na 64 rokov ústavným zákonom predložili do parlamentu poslanci Smeru. Plénum o ňom malo hlasovať v prvom čítaní na júnovej schôdzi. Poslanec Ján Podmanický (Smer) však požiadal o presunutie tohto bodu na september. Mal sa tak vytvoriť čas na rokovania. Na schválenie ústavného zákona je potrebných minimálne 90 hlasov poslancov. Smer už avizoval, že ak neuspeje s ústavným zákonom, jeho poslanci predložia návrh obyčajného zákona.
Odborári chceli pôvodne počkať na rozhodnutie parlamentu, petičnú akciu plánovali spustiť až v prípade, ak by poslanci návrh odmietli. Keďže sa hlasovanie odložilo, rozhodli sa preventívne začať so zbieraním podpisov hneď. Ak ústavný zákon prejde, petičná akcia sa zastaví. V opačnom prípade je podľa Machynu cieľom vyzbierať do konca tohto roka 350-tisíc podpisov občanov. Následne by požiadali prezidenta, aby vyhlásil referendum. „A možno ho spojil s niektorými voľbami, aby sa zbytočne nemíňali peniaze dvakrát,“ vysvetlil Machyna.
Referendum s malou šancou
Na to, aby boli výsledky referenda platné, je potrebná účasť viac ako polovice oprávnených voličov a rozhodnutie musí byť prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda. Potrebná účasť na ľudovom hlasovaní by sa mohla dosiahnuť práve spojením s inými voľbami. Na budúci rok pôjdu Slováci k volebným urnám dvakrát. Voliť budú prezidenta aj europoslancov. Väčšiu šancu na úspech by malo spojenie referenda s prezidentskými voľbami. V roku 2014 sa na voľbách hlavy štátu zúčastnilo v prvom kole 43,4 percenta voličov a v druhom kole 50,48 percenta voličov. Európske voľby sú, naopak, typické veľmi nízkou účasťou.
Odborári budú podpisy zbierať v podnikoch, no vyrazia aj do ulíc. OZ KOVO zastupuje 200-tisíc zamestnancov. Odborári už raz zbierali podpisy za vekový limit 64 rokov, vlani ich získali za dva mesiace 126-tisíc.
Politológ Juraj Marušiak si nemyslí, že referendum by mohlo byť úspešné, keďže dosiaľ bolo na Slovensku platné len jedno. Zdôraznil však, že strop penzijného veku je atraktívna téma. „Chápem odborárov, je to téma, ktorá sa týka sociálnych práv ich členov, v tomto môžu nájsť so Smerom spoločnú reč,“ povedal. Pripustil, že petičná akcia môže byť odkazom pre poslancov, aby návrh podporili. „Určite je to prostriedok nátlaku,“ konštatoval.
Ženy s deťmi majú ísť do dôchodku skôr
Podľa odborárov by referendum malo obsahovať dve otázky. Prvá hovorí o zastropovaní dôchodkového veku na úrovni 64 rokov. Tento vek by sa týkal mužov a bezdetných žien. Druhá otázka upravuje penzijný vek pre ženy podľa toho, koľko detí vychovali. Ženy s jedným dieťaťom by odchádzali do dôchodku v 63,5 roku, matky dvoch detí v 63 rokoch a ženy s tromi a viac deťmi vo veku 62,5 roka.
S návrhom odborárov na dôchodkový vek žien má však sociologička Kusá problém. „Ak za tri a viac detí navrhujú rovnakú úľavu a nezvyšujú ju, tým nahrávajú negatívnemu pohľadu verejnosti na viacdetné rodiny a nesprávnej predstave, že tí, čo majú viac detí, sú zvýhodňovaní a môžu si väčším počtom detí uľahčiť existenciu. Tu odborári vyšli v ústrety stereotypom,“ zhodnotila Kusá.
Ešte druhá vláda Roberta Fica (Smer) zaviedla od roku 2017 zvyšovanie veku odchodu do dôchodku automaticky podľa vývoja strednej dĺžky dožitia. V tomto roku tak idú ľudia do dôchodku v 62 rokoch a 139 dňoch.
Smer potrebuje aj opozíciu
Plány Smeru pôvodne hovorili o strope 65 rokov. SNS to však považovala za „málo ambiciózne“, národniari preto chceli podať protinávrh s limitom 64 rokov u mužov a 63 rokov u žien. Koaliční partneri sa napokon dohodli na strope 64 rokov, v prípade žien by to malo byť ešte skôr, no presný kľúč zatiaľ nebol určený.
Hovorca Smeru Ján Mažgút dnes zopakoval, že ak nezískajú ústavnú podporu, predstavia návrh obyčajného zákona. „Čo však v budúcnosti môže znamenať, že ktorákoľvek väčšina by ho mohla zmeniť,“ upozornil Mažgút. Iniciatívu odborárov nekomentoval.
„SNS presadila v návrhu ústavného zákona 64 rokov a pre ženy chceme 63 rokov. Už sme x-krát opakovane vyjadrili podporu. Škoda, že pán Machyna nechce vnímať našu podanú ruku,“ reagovala na petičnú akciu Zuzana Škopcová, riaditeľka kancelárie SNS.
Tretia koaličná strana Most-Híd už skôr avizovala, že ústavný zákon nepodporí. Podľa nej by mal každý občan päť rokov vopred vedieť, kedy presne odíde do dôchodku. Návrh v tomto znení posunuli v júni poslanci do druhého čítania. „Licitovať o hornej hranici dôchodkového veku odmietame,“ povedala hovorkyňa strany Klára Debnár.
Na presadenie ústavného zákona bude Smer potrebovať aj podporu opozície. SaS označila referendové otázky za populizmus. Miešať karty môže hnutie OĽaNO. Chce presadiť, aby sa v prípade žien odrátal jeden rok za každé vychované dieťa. Smerodajné má byť to, či tieto deti skončili stredoškolské vzdelanie, a to minimálne učňovku, s výnimkou ťažko zdravotne postihnutých detí. „Myslíme si, že matky by mali mať výrazné zvýhodnenie. V takom prípade vieme návrh podporiť,“ povedal Matovič pre Pravdu. Ďalšia opozičná strana Sme rodina ešte v máji ohlásila, že penzijný strop podporí.