V posledných rokoch sa na Európsku komisiu začali obracať občania s tým, že zmena času negatívne vplýva na ich zdravie. Listom tak spravilo napríklad i Fínsko. O zrušení striedania hlasovali europoslanci začiatkom februára. Diskusia k tejto téme ale dosiaľ uzatvorená nebola.
U nás sa ozývajú hlasy za trvalý letný čas, najmä z toho dôvodu, že vtedy v zime svitá okolo ôsmej ráno, svetlo vydrží až do piatej popoludní. V lete potom svitá okolo štvrtej, slnko zapadá približne o desiatej večer.
Témou času sa zaoberal aj Inštitút finančnej politiky, ktorý patrí pod ministerstvo financií. Ten v marci 2014 vypracoval analýzu, z ktorej vyplynulo, že prechod na letný čas by priniesol ušetrenie 20 až 30 miliónov eur ročne. „Najdôležitejším argumentom pre posuny času je úspora energií. Hoci štúdie skúmajúce tento efekt prichádzajú k nejednoznačným záverom, slovenská skúsenosť hovorí, že zavedenie letného času znižuje dennú spotrebu elektriny približne o 0,7 až 1,2 percenta, čo zodpovedá ročnej úspore od 20 do 30 miliónov eur. Prechod na letný čas výrazne znižuje spotrebu elektriny vo večerných hodinách. To naznačuje, že zo zavedenia letného času profitujú viac domácnosti než firmy,“ píše sa v správe inštitútu.
Ak by bol letný čas celoročne, usporili by najmä domácnosti, ktoré využívajú fotovoltické panely. „Z pohľadu energetických úspor môžeme skonštatovať, že v čase zavedenia letného času boli ekonomiky v osemdesiatych rokoch viac energeticky náročné. Úspory napríklad na vnútornom osvetlení priestorov mohli zohrávať úlohu a mali výraznejší pozitívny vplyv. V súčasnosti pri rozsiahlom využívaní a prechode na energeticky úsporné osvetlenie (led technológie) to už nehrá zásadnú úlohu alebo možno skonštatovať, že pozitívny vplyv je už zanedbateľný,“ zhodnotil k prípadnému striedaniu času hovorca ministerstva hospodárstva Maroš Stano.
Striedanie času neteší senzitívnejších ľudí. Podľa nedávneho výskumu deviatich európskych univerzít zmena času spôsobuje zdravotné problémy až približne u dvadsiatich percent Európanov. Medzi problémy patria depresie, ospalosť, dezorientácia, poruchy trávenia, migrény a výnimočne aj infarkty.
„Zmena času veľmi intenzívne vplýva na ľudský organizmus už len preto, že máme pomyselné biologické hodiny, na ktoré sme nastavení. V čase posunu času o jednu hodinu mám vždy veľa pacientov, ktorí sa subjektívne sťažujú na problémy s väčšou únavou, vyčerpanosťou, nervozitou, vnútorným nepokojom, dokonca niekedy opisujú až tras a chvenie najmä v prípadoch, keď sa títo ľudia už liečili na psychiatrické ochorenie alebo trpia rôznymi úzkostnými poruchami,“ povedala psychologička Magdaléna Krasulová.
Pripomenula, že napríklad starnutím sa organizmus ťažšie prispôsobuje a trvá aj 36 a viac hodín, kým akceptuje výkyvy počasia. Zmena času je trvalá, a teda prispôsobenie sa je oveľa náročnejšie. „Takže z hľadiska bio-psychologického sa táto zmena času veľmi neodporúča, pretože skutočne súvisí so zhoršením zdravotných problémov najmä psychického charakteru,“ dodala psychologička.
Podľa nej je známe, že ľudia, ktorí majú depresívne problémy, sa často zavčas budia. Po posune času aj o tretej ráno a potom sú celý deň vyčerpaní a unavení. „Ak je človek vyčerpaný a unavený, má väčší sklon k skratovému a nepremyslenému konaniu. Môže sa vyskytnúť aj páchanie trestnej činnosti, závisí to od osobnosti. Unavený a vyčerpaný človek reaguje nepremyslene, pociťuje viac vnútorného nepokoja, a ten vedie k nárastu nepokojného správania,“ uzavrela psychologička.