Predseda SAV Pavol Šajgalík sa koncom minulého týždňa stretol s ministerkou školstva Martinou Lubyovou (nom. SNS). „Ani po stretnutí sme sa však nejako výrazne nepohli,“ zhodnotil Šajgalík. Podľa posledných informácií len štyri ústavy splnili podmienky a stali sa plnohodnotnými výskumnými inštitúciami. „Nevieme ani, ktoré ústavy to sú, nič nám ešte oficiálne z ministerstva neprišlo,“ dodal pre Pravdu Šajgalík.
Ministerstvo financií zatiaľ pridelilo ústavom IČO (identifikačné číslo organizácie) a DIČ (daňové identifikačné číslo) vďaka čomu môžu fakturovať a nakladať s peniazmi. „Umožnili nám tiež presunúť peniaze zo štátnej pokladnice k ústavom. Nehovorím, že sú v optimálnom režime, ale život sa nezastavil,“ konštatoval Šajgalík. Odblokované verejné prostriedky však pre právne vákuum nemôžu zatiaľ úplne všetky využiť. „Otázka je, či budú ústavy vedieť s priškrteným rozpočtom fungovať,“ mieni predseda.
Právna neistota podľa neho už začína prinášať prvé dôsledky. „Máme problém zapájať sa do štrukturálnych fondov či do projektov Európskej komisie,“ približuje Šajgalík. V prípade, že ústavy nesplnia podmienky a nebudú zapísané do registra, ich majetok a organizáciu preberie SAV ako zriaďovateľ. Zároveň ich bude musieť akadémia zrušiť a znovu založiť. Zamestnanci, ktorí sa ozvali do redakcie Pravdy, sa však obávajú, že nie všetkým pracovníkom sa obnovia pracovné zmluvy. Šajgalík uisťuje, že takému scenáru chce predísť.
Minulý piatok sa stretlo celé vedenie SAV, predsedovia vedeckých rád aj odborári. Zhodli sa, že znovuzaloženie ústavov neprichádza do úvahy. „Došlo by k zániku pracovnoprávnych a iných zmluvných vzťahov organizácií. To by v praxi znamenalo kolaps SAV ako vedeckej inštitúcie,“ vyhlásili po trojhodinovom rokovaní. Jedinou cestou je podľa nich dokončenie transformácie. „Nevieme si predstaviť, že 47 ústavov zanikne a vzniknú zas na zelenej lúke, je to katastrofický scenár,“ dodal Šajgalík. SAV ako zriaďovateľ by organizačne ani kapacitne nebola schopná dočasne spravovať zaniknuté ústavy.
Otázniky v zamestnancoch vyvoláva aj správa majetku. Obávajú sa, že pre štátny dozor môžu prísť o niekdajší štátny majetok. Ide o kľúčové budovy v správe SAV ako Smolenický zámok, Kongresové centrum SAV Academia vo Vysokých Tatrách či areál na bratislavskej Patrónke, kde sídli takmer polovica ústavov a je tam dosť miesta na výstavbu ďalších budov.
Ani po stretnutí sme sa nejako výrazne nepohli.Pavol Šajglík po rokovaní s Martinou Lubyovou
Ministerstvo školstva považuje obavy pracovníkov za neopodstatnené. Pripomína, že všetky ústavy sa od januára automaticky stali verejnými výskumnými inštitúciami, podľa zákona o verejnej výskumnej inštitúcii. „Pracovnoprávne vzťahy týmto nie sú nijako ohrozené a nemôžu byť ani ukončované,“ zdôraznil tlačový odbor ministerstva. Kolaps akadémie rezort odmieta. „Ústavy sú založené na základe zakladacích listín, teda existujú, nezanikli. A na to, aby mohli disponovať aj pôvodnými právami a majetkom, musia dodať ešte potrebné dokumenty,“ pripomína tlačový odbor.
Rezort odmietol aj úvahy o tom, že SAV príde o majetok. Podľa neho momentom transformácie malo práve prísť k tomu, že sa majetok štátu mal dostať do vlastníctva akadémie.
Z akadémie a jej ústavov sa od júla 2018 mali stať verejné výskumné inštitúcie. Oficiálne tento status získajú až po zápise do registra verejných výskumných inštitúcií, čo sa malo stať k 1. júlu. Súhlas na to musí dať ministerstvo, a to tak neurobilo. Z interných dokumentov, ktoré má Pravda k dispozícii, vyplýva, že rezort je nespokojný s tým, aké dokumenty od akadémie dostal. Vyčíta jej, že v listinách boli nezrovnalosti v rodnom čísle, adrese trvalého pobytu a vo funkciách pracovníkov, chýbajú mu informácie o majetku akadémie či absentujúce vnútorné predpisy ústavov. „Bez predloženia vnútorných predpisov, ktoré upravujú aj nakladanie s majetkom a pracovnoprávne vzťahy, nemôže ministerstvo ústav zaregistrovať,“ tvrdí rezort v interných dokumentoch.
Foto: TASR, Marko Erd
V odpovedi, ktorú SAV zaslala ministerstvu a ktorú má denník Pravda k dispozícii, sa inštitúcia bráni, že pod chýbajúce údaje sa podpísal fakt, že akadémia je živý organizmus. „Neustále dochádza k zmenám na postoch riaditeľov či vedúcich organizačných zložiek,“ argumentuje akadémia. Rovnako urobiť súpis všetkého majetku bolo podľa akadémie na vypracovanie časovo náročné. „Dodanie vnútorných predpisov pred 1. júlom bolo právne nemožné. Výlučnú právomoc na ich prijatie má až správna rada výskumnej inštitúcie. Kým ústav takúto formu nemá, nemôže zvoliť ani správnu radu, ani prijať vnútorné predpisy,“ pripomína SAV.
Správanie ministerstva akadémia považuje za obštrukcie. Vyčíta mu, že má snahu selektívne rozhodovať o tom, ktoré ústavy do registra zapíše a ktoré nie. „Zamestnancov SAV tak uviedlo do právnej neistoty a znefunkčnilo chod pracovísk,“ uviedla vo vyhlásení akadémia.
Nové pravidlá umožňujú ústavom otvoriť sa podnikateľskému prostrediu a financovať projekty aj cez úver. To akadémia doteraz nemohla robiť. „Ak napríklad skupina ľudí vyvinie nejaké špeciálne lepidlá, mohli by pri ústave založiť malú firmu – startup. Ústav by do toho vkladal nielen znalosti ľudí, ktorí tam robia, ale i priestory, prístroje a materiálne vybavenie. Mohli by získať externé zdroje a vznikol by spoločný podnik, ktorý by časom nadobudol ekonomickú stabilitu a neskôr samostatnosť,“ vysvetlil Šajgalík. Akadémia potom môže byť financovaná z viacerých zdrojov. Okrem 60 miliónov eur zo štátneho rozpočtu má možnosť získať peniaze aj z vlastného podnikania.