Tieto a ďalšie historické osobnosti stvárnili v rámci scénickej prehliadky z gruntu obnoveného Múzea Milana Rastislava Štefánika jeho zamestnanci a študentky z okolitých kopaníc. Iba Štefánikovu matku Albertínu i s patričným dialektom zahrala členka ochotníckeho divadla Lusian z Nového Mesta nad Váhom Anna Majtánová. Ako nás informovala spoluautorka scenára, riaditeľka múzea Alena Petráková, podobnou príťažlivou rozprávačskou formou sprístupnia životné osudy a cenné osobné exponáty tohto veľké syna slovenského národa počas leta každý druhý víkend.
Tohtoročné oslavy na Košariskách organizátori venovali najmä rozhodujúcej úlohe M. R. Štefánika pri vytvorení československých légií v zahraničí a vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov pred sto rokmi. „Len ten, kto verí, že urobí niečo užitočné pre svoj národ a spoločnosť, môže byť skutočný vlastenec,“ zdôraznil vo svojom prejave minister obrany SR Peter Gajdoš a pripomenul obľúbený Štefánikov citát: „Ja sa prebijem, lebo sa prebiť chcem!“
Starostka Anna Abramovičová upozornila, že budúci rok si pripomenieme 100. výročie Štefánikovej smrti, určite bude mnoho podujatí, no napriek tomu mu ešte ostávame veľa dlžní. Vyslovila sa obnovenie historickej cesty z jeho rodiska až na miesto posledného odpočinku na Bradle, ktorá by sa stala osou poznávacej turistiky v tomto regióne.
Po tejto ceste za truhlami Štefánika a jeho troch talianskych druhov v zbrani, ktorí zahynuli 4. mája 1919 pri záhadnom leteckom nešťastí, kráčalo vyše 30-tisíc ľudí. Išlo o najmasovejšiu účasť na pohrebe slovenského politika v dejinách. Aj o tom hovoril historik Ferdinand Vrábel počas prezentácie svojej knihy Splnený sen – Milan Rastislav Štefánik a vznik Československa v miestnom evanjelickom kostole. Mimochodom, v tomto chráme z roku 1878 ako prvý kňaz pôsobil Štefánikov otec Pavel a o dva roky v júli tu pokrstil Milanka, šiesteho zo svojich dvanástich detí.
„Československo po čase zaniklo. Bol preto Štefánikov sen iba chimérou?“ spýtal sa vo svojom vystúpení autor novej publikácie a vzápätí si odpovedal: „Určite nie. Prvá ČSR položila základy štátnosti aj našich dvoch terajších republík a takých hodnôt, ako je demokracia, humanizmus, láska k slobode a vlastenectvo.“
Čo ešte charakterizovalo rodáka spod Bradla okrem diplomatických schopností a prirodzeného šarmu? Podľa jeho súčasníkov – pracovitosť, húževnatosť, cieľavedomosť a sebaobetovanie pre veľkú vec. A zrod Československa pre ďalší dejinný vývoj rozhodne bol.