Ľudskoprávny aktivista Peter Weisenbacher tvrdí, že k takýmto akciám by nedochádzalo, keby sa u nás akákoľvek propagácia Slovenského štátu trestne postihovala.
Premietanie dokumentu sa malo konať 8. augusta v popradskom Kine Tatran a 9. augusta v reštaurácii Double HPR Prešov. Mesto Poprad, ktorému kino patrí, akciu zrušilo, rovnako tak urobila aj reštaurácia. Obe inštitúcie uviedli, že boli uvedené objednávateľom do omylu. Polícia uvedené podujatie monitoruje.
Vo filme, ktorý trvá 55 minút, podľa zverejneného trajleru vypovedajú ľudia o tom, ako sa dobre žilo počas fašistického Slovenského štátu aj vlády vtedajšieho prezidenta Jozefa Tisa, ktorý bol odsúdený ako vojnový zločinec. „Žilo sa, aj keď bola vojna, celkom kľudne, zásluhou doktora Tisu, že to vedel tak riadiť,“ hovorí starší pán v dokumente. Jeho ukážka je zverejnená na internete. „Na Povstanie ( SNP, pozn. red.) vôbec nemáme dobré spomienky, hovorím, nám to nebolo treba, aby sme si sami proti sebe povstali,“ vypovedá ďalší muž. V ukážke nie je žiadna reakcia na to, že počas Slovenského štátu skončilo v koncentračných táboroch 60-tisíc Slovákov, kam boli poslaní na smrť.
Prezentáciu zrušili
Po skončení premietania organizátori na pozvánke avizujú besedu, na ktorej sa mal zúčastniť aj poslanec Národnej rady za Kotlebovu stranu Milan Mazurek.
Proti tejto akcii sa postavila vedúca kina Tatran v Poprade Ľubomíra Olejárová. V statuse na sociálnej sieti uviedla, že sa od nej dištancuje. „Osobne mám za to, že kino má byť apolitické,“ doplnila s tým, že podujatie nie je v programe kina, ide o prenájom priestorov schválený mestom Poprad. Avizovala, že ak k premietaniu dôjde, v ten deň nepríde so zamestnancami do práce.
Mesto Poprad nakoniec prezentáciu filmu v kine zrušilo. Hovorca Marián Galajda tvrdil, že pri povoľovaní akcie bola samospráva zámerne uvedená do omylu. „Pracovníčka, ktorá overovala obsah projekcie u objednávateľa, bola informovaná, že pôjde o film o Štefánikovi,“ povedal Galajda. Až keď z viacerých zdrojov zistili, o akú akciu ide, samospráva prenájom zrušila a oznámili to aj žiadateľovi.
Polícia akciu sleduje
Podobne reagoval aj konateľ prešovskej reštaurácie Double HPR. Zdôraznil, že o premietaní filmu nebola reč. Keď prišiel na to, čo za podujatie to má byť, prenájom priestorov organizátorovi zrušil.
Polícia začala akciu sledovať. „Registrujeme podujatie a získavame potrebné informácie k vyhodnoteniu jeho obsahu a ostatným relevantným skutočnostiam,“ informoval hovorca policajného prezídia Michal Slivka.
Dokument Zavrhnuté svedectvá v kratšej verzii pritom premietali už v marci tohto roka. Je o tom záznam na sociálnej sieti. Autor najskôr pozýval na podujatie 27. marca do Kežmarku a o dva dni ďakoval za účasť aj so zverejnením fotografií z tejto akcie s poznámkou, že na poslednú chvíľu museli zmeniť miesto akcie. Tá sa konala v popradskom kine Tatran. Zároveň ďakoval trom ľuďom za pomoc pri organizovaní podujatia aj za účasť na besede. Medzi nim bol aj historik Martin Lacko, ktorého pred dvomi rokmi pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny vyhodili z Ústavu pamäti národov. Lacko odvlani robí asistenta poslankyni parlamentu Natálii Grausovej z ĽS NS.
Legálne oslavovanie fašistického režimu
Hovorca mesta Galajda vysvetlil, že v marci mesto eviduje prenájom priestorov kina, ale na základe žiadosti inej fyzickej osoby. „Mesto ani vtedy, ani teraz, nepovoľovalo premietanie filmu. Išlo o riadny prenájom nebytových priestorov,“ argumentoval.
Peter Weisenbacher z Inštitútu ľudských práv si myslí, že na Slovensku máme problém v tom, že je legálne nielen obhajovať, ale dokonca aj oslavovať takzvaný Slovenský štát, čo bol fašistický hitlerovský režim. „V ostatných krajinách, či už boli okupované, alebo mali nainštalované takéto kolaborantské vlády, je to trestný čin. Na Slovensku, to žiaľ nie je trestný čin, čo je škandalózne a určite by sa to malo zmeniť,“ poznamenal Weisenbacher. Doplnil, že pokiaľ sa to neošetrí zákonom, stále tu budeme mať ľudí, ktorí budú donekonečna oživovať vojnového zločinca Jozefa Tisa a „nazývať ho prvým slovenským prezidentom a podobné nezmysly“.
Takzvaný Slovenský štát bol podľa Weisenbachera režim, ktorý vyviezol na istú smrť 60-tisíc ľudí zo Slovenska. „Sú tam absolútne zbytočne diskusie o tom, či bola ekonomická situácia lepšia, horšia, či mali rozdeliť Slovensko medzi jeho susedov, alebo nie. Chýbajú nám názory tých ľudí, ktorých rodiny to stálo život. Oni by na to asi mali názor,“ uzavrel Weisenbacher.
