Podpredsedníčka parlamentu Nicholsonová neuviedla vo svojom majetkovom priznaní rodinný dom v Banskej Štiavnici, ktorý využíva ako chalupu. Do formulára zapísala pozemky, no samotnú chatu nie. Upozornil na to denník Nový čas.
Nicholsonová odmieta, že by chcela chalupu zatajiť. Zdôraznila, že fotografie z tejto nehnuteľnosti pravidelne zverejňuje na sociálnej sieti a nedávno o nej bola odvysielaná reportáž v komerčnej televízii. Celú vec vysvetlila tým, že sa dopustila hlúpej chyby.
„V majetkovom priznaní som uviedla číslo listu vlastníctva, na ktorej je chalupa, vypísala som okolité parcely, ktoré k domu patria – zastavané plochy a nádvoria, parcelu s chalupou som opomenula,“ napísala Nicholsonová na sociálnej sieti a dodala, že o svojom omyle informovala parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, ktorý požiadala o doplnenie majetkového priznania. V súčasnosti už na webe parlamentu figuruje v priznaní aj banskoštiavnický dom.
Aj nejasnosti v majetkovom priznaní Veroniky Remišovej sa týkajú chaty. Chalupu, ktorú stavia v obci Pribylina (okr. Liptovský Mikuláš), vo formulári neuviedla. Remišová tvrdí, že postupovala správne a zákon neporušila, keďže chalupa nebola skolaudovaná.
„Podľa súčasného formulára majetkových priznaní má poslanec napísať do majetkového priznania aj ,rozostavané stavby, ak sú zapísané v katastri nehnuteľností' (na liste vlastníctva), čo naša chata nie je. Preto nie je uvedená ani v mojom majetkovom priznaní, presne podľa pokynov. Pozemok, ktorý na liste vlastníctva uvedený je, v mojom majetkovom priznaní, samozrejme, figuruje od môjho zvolenia do parlamentu,“ reagovala poslankyňa na podozrenia.
Obe priznania preverí výbor
Aj napriek tomu jej majetkové priznanie preverí parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Avizuje to jeho podpredseda Róbert Puci (Smer), ktorý bude navrhovať, aby sa členovia výboru vecou zaoberali na septembrovom zasadaní. „Výhovorku o tom, že chata nebola skolaudovaná, a teda nie je majetkom, považujem za štandardnú matovičovskú výhovorku,“ nazdáva sa Puci. Ako dodal pre Pravdu, podľa jeho názoru Remišovej obhajoba neobstojí, a keďže ju vlastní, mala ju aj uviesť.
Puci potvrdil, že výbor prerokuje aj Nicholsonovej pochybenie. Fakt, že priznanie dodatočne doplnila, však nemusí stačiť na to, aby sa vyhla sankcii. „Zákon nehovorí o tom, že keď si niekto dodatočne splní povinnosť, tak sa ho porušenie zákona netýka. Stále to budeme brať ako porušenie zákona. Aj keď je pekné, že sa k tomu postavila tak, že sa to snaží dať do poriadku, ale určite to výbor bude riešiť a záleží už na jednotlivých členoch, ako sa rozhodnú a ako budú hlasovať,“ spresnil poslanec Puci.
Ako dodal, iné podobné prípady zatiaľ výbor neeviduje. „No podľa toho, ako sa to ukazuje, rozmýšľam nad tým, či nepoverím asistenta, aby si pozrel všetky majetkové priznania, lebo očividne si niektorí poslanci z toho robia dobrý deň,“ avizuje Puci.
Čo poslanci priznávajú
- nehnuteľnosť, vrátane bytu a nebytového priestoru
- hnuteľná vec, ktorej zvyčajná cena presahuje 35-násobok minimálnej mzdy
- majetkové právo alebo iná majetková hodnota, ktorých menovitá hodnota presahuje 35-násobok minimálnej mzdy*
- záväzok, ktorého predmetom je peňažné plnenie v menovitej hodnote presahujúcej 35-násobok minimálnej mzdy*
*minimálna mzda pre rok 2018 predstavuje 480 eur Zdroj: ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov
Hrozí im pokuta takmer 6000 eur
Podávať každoročne majetkové priznania káže verejným činiteľom, a teda aj poslancom parlamentu, ústavný zákon o ochrane verejného záujmu. Poslanec musí priznanie podať do 30 dní odo dňa, keď sa ujme funkcie, a potom každoročne do 31. marca za predchádzajúci rok. Uvádza v ňom vlastníctvo nehnuteľností, hnuteľných vecí s hodnotou vyššou ako 35-násobok minimálnej mzdy, majetkových práv či existenciu záväzkov – napríklad pôžičiek a hypoték – v rovnakej hodnote. Za nepravdivé či neúplné údaje o majetkových pomeroch hrozí verejným funkcionárom pokuta vo výške trojnásobku ich platu. V súčasnosti zarábajú poslanci bez paušálnych náhrad 1 961 eur. Pokuta by sa tak mohla vyšplhať na vyše 5 880 eur.
Pravidlá, podľa ktorých poslanci zverejňujú svoje majetky, sú už roky pod paľbou kritiky. Politici väčšinou uvádzajú, koľko si prilepšili za výkon verejnej funkcie a aké boli ich ďalšie príjmy. Pri inom majetku – nehnuteľnostiach, autách, šperkoch či umeleckých predmetoch – obyčajne píšu len to, že ho vlastnia. Nemusia už uvádzať konkrétnu hodnotu týchto predmetov. Nemusia spresniť ani to, koľko peňazí majú na účtoch a v akej výške sú ich hypotéky a pôžičky. Z takto vágne formulovaného dokumentu je preto prakticky nemožné urobiť si jasný obraz o celkovom majetku politika. Nie je možné overiť si ani to, o koľko politik zbohatol, odkedy vstúpil do politiky.
Novelu zákona predložia v auguste
O potrebne zmeny týchto pravidiel sa hovorí už minimálne od roku 2010, úprava však stále neprišla. Čoskoro by sa to mohlo zmeniť. Na novele zákona pracuje skupina pod vedením podpredsedu parlamentu Martina Glváča (Smer). „Predložím návrh koncom augusta predsedovi Národnej rady a následne koaličnej rade, nakoľko sa predpokladá ústavný zákon,“ prezradil Pravde Glváč. Bližšie Glváč nespresnil.
Poslanec a ústavný právnik Peter Kresák (Most-Híd) v júni pre Pravdu povedal, že zadanie hovorí o presnejšom a prísnejšom zákone. Ten podľa neho uspokojí všetkých, ktorí pochybujú o majetkových priznaniach. Na schválenie ústavného zákona je potrebných v parlamente 90 hlasov, zhoda iba v koalícii preto stačiť nebude a bude potrebná podpora časti opozície.
Politológ Tomáš Koziak pripomína, že zatiaľ žiadna vláda neprišla s takým návrhom, ktorý by majetkové priznania spresnil a zabránil pochybnostiam. „Svedčí to o tom, že doteraz to zrejme nebolo záujmom politikov. Už to mohlo fungovať dávno. No treba si uvedomiť, že takýto zákon je v podstate bičom na politikov a je ťažké si predstaviť, že by prijímali niečo, čo im bude znepríjemňovať život,“ mieni Koziak.