Náklady na jedného obyvateľa predstavujú okolo 204 eur, zatiaľ čo v menších mestách je to okolo 81 eur. Dôvodom je štruktúra samospráv. Hlavné mesto má 17 mestských častí, každá má starostu, poslancov a úradníkov, Košice sú zase rozdelené do 22 mestských častí. Inštitút finančnej politiky, ktorý spadá pod ministerstvo financií, analyzoval pre obe mestá rôzne modely usporiadania tak, aby priniesli úsporu. Inštitút uvažoval o znížení počtu mestských častí, počítal aj s premenou miest na župy.
Neefektívna samospráva
V Bratislave, ktorá má vyše 400-tisíc obyvateľov, pôsobí spolu 317 poslancov, v o polovicu menších Košiciach je poslancov 272. Hlavné mesto Dánska Kodaň, ktorá je približne rovnako veľká ako Bratislava, má len 55 poslancov.
Základným problémom Bratislavy a Košíc je podľa analytikov slabo efektívna samospráva. Kameňom úrazu sú v tomto prípade vysoké náklady na jej vlastný chod. Mestá s počtom obyvateľov medzi 20– až 50-tisíc sú schopné takmer 90 percent svojich výdavkov investovať do rozvoja a verejných služieb, čo neplatí pre obe metropoly. Jednotkové náklady na správu mesta prepočítané na jedného obyvateľa sú v menších obciach priemerne 81,5 eura, s vyšším počtom obyvateľov stúpajú skoro až o 2,5-násobok (t. j. 204 eur). Príčinou vysokých výdavkov v Bratislave a Košiciach je podľa inštitútu napríklad zložitejšia komunikácia medzi magistrátom a mestskými časťami, koordinačné problémy či nedostatok kontroly.
Rýchly vývoj
Ministerstvo vnútra uznáva, že súčasná administratívna štruktúra Bratislavy a Košíc bola nastavená desaťročia dozadu. „Bratislava a Košice sa v poslednom čase vyvíjali rapídne, a to nielen z hľadiska prílevu ľudí z celého Slovenska za prácou a štúdiom, ale aj v oblasti kultúry, cestovného ruchu, nárokov kladených na životné prostredie, dopravu a ďalšie služby,“ pripomenulo ministerstvo, podľa ktorého práve pre tieto dôvody je téma administratívno-správneho členenia oboch miest aktuálna.
Zlučovanie mestských častí
Inštitút vo svojej analýze predstavil tri rôzne modely fungovania samosprávy Bratislavy a Košíc. Navrhované zmeny predpokladajú úsporu pre obe mestá spolu od 7,6 až do 37,2 mil. eur ročne.
Základný variant navrhuje zlučovanie mestských častí. V prípade hlavného mesta by sa 17 mestských častí spojilo do piatich a v Košiciach 22 častí do štyroch.
Spáva na jednej úrovni
Druhý model počíta s prechodom na jednoúrovňovú správu. Presnejšie, jedna úroveň riadenia prestane existovať – starostovia, poslanci mestských častí, členovia komisií a podobne, spresnil inštitút. Táto alternatíva, podľa ktorej by mesto viedol iba magistrát s jedným zastupiteľstvom, by síce priniesla úsporu, ťažko by však bola realizovateľná. Analýza pripomína, že by sa posilnila centralizácia samospráv.
Kompetencie kraja
Centrálne usporiadanie by však nedosiahlo takú efektivitu ako tretia alternatíva, ktorá prináša nový pohľad na fungovanie samosprávy v Bratislave a v Košiciach. Inšpirovaná je anglickým mestským regiónom Veľký Londýn, analogicky navrhuje nové samosprávne celky Veľká Bratislava a Veľké Košice. Predpokladá, že sa k Bratislave pridružia aj okolité mestá ako Malacky, Pezinok a Senec. Dnešný magistrát s mestským zastupiteľstvom by podľa návrhu prebral pôsobnosť Bratislavského samosprávneho kraja.
Súčasťou takejto župy by bolo päť bratislavských mestských častí (v hraniciach súčasných okresov) plus „mestské časti“ Malacky, Pezinok, Senec atď. so svojimi volenými orgánmi a úradmi. Podľa inštitútu by toto správne zriadenie ušetrilo približne 20 miliónov eur ročne, ktoré by mohli byť investované do verejných služieb a rozvoja regiónu.
Celok Veľké Košice by sa kreoval rovnako ako Veľká Bratislava. K mestu by sa pričlenili obce z okresu Košice-okolie a mesto by tak malo 13 mestských častí. Experti vypočítali, že takýto región by usporil 17 miliónov eur ročne.
Kto by sa pustil stoličky
Reakcie samospráv sú rôzne. Kancelária primátora hlavného mesta analýzu vníma iba ako podnet na diskusiu. Okrem finančných úspor mesto považuje za dôležitejšie upraviť kompetencie v oblastiach dopravy, územného plánu, stavebného zákona a školstva medzi mestom, mestskými časťami a župou, odpovedal Pravde stručne magistrát.
Otázne je, či by o takéto riešenie mali záujem ostatné mestá a obce. „Nie. Mesto Senec si chce zachovať svoju samosprávnu autonómnu samostatnosť aj naďalej a nemá záujem stať sa mestskou časťou Bratislavy,“ sprostredkovala vyjadrenie mesta prednostka Mestského úradu v Senci Jarmila Répássyová.
Námestník primátora mesta Košice Martin Petruška si myslí, že v dlhodobom horizonte bude integrácia do jedného celku nezvratná. Zložitosť usporiadania dnes Košiciam napríklad nedovoľuje investovať do hromadnej dopravy či inej potrebnej infraštruktúry. „Preto iste vznikne akýsi koncept tzv. Veľkých Košíc a je len na politikoch, aby našli model, ktorý umožní efektívnu správu, maximum benefitov popri zachovaní dostatočnej úrovne identity a samosprávy priľahlých obcí,“ poznamenal Petruška.
Košický samosprávny kraj zverejnenú analýzu považuje za dôležitý materiál, ktorý má za cieľ podnecovať odbornú a verejnú diskusiu. Podľa župy treba okresať počet mestských častí Bratislavy a Košíc a je potrebné znížiť aj počet obcí na Slovensku. Župa upozorňuje, že zásahu do hraníc alebo zlučovaniu mestských častí by mala predchádzať verejná diskusia. Ako potenciálnu hrozbu vníma riziko tzv. gerrymanderingu, keď dochádza k účelovému prekresľovaniu hraníc volebných obvodov s cieľom ovplyvniť výsledok volieb.
Nevyhnutnosť zmeny
Transformáciu samospráv v Bratislave a v Košiciach, ktorá povedie k väčšej zodpovednosti, považuje politológ Jozef Lenč za viac ako potrebnú. "Uvedené modely reforiem však musia byť ošetrené, ba ochránené účinným modelom bŕzd a protiváh – napríklad participatívnou formou tvorby rozpočtu, aby zmeny nediskriminovali menšie súčasti celkov. Zároveň sa domnievam, že tento proces by sa nemal skončiť len pri Bratislave a Košiciach, ale proces zlučovania obcí by mal pokračovať naprieč celým Slovenskom,” uzavrel politológ Lenč.