„Môžeme už hovoriť o tropických dňoch aj tropických nociach, keďže teplota neklesne pod 30 stupňov a v noci pod 20 stupňov Celzia,“ povedal klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Pavol Faško. Tropické počasie podľa neho trvá už od 20. júla, tropické noci od začiatku minulého týždňa z pondelka na utorok.
Úrad hlavného hygienika upozorňuje, že vysoké teploty prinášajú rad zdravotných rizík, ktoré môžu spôsobovať vážne kolapsové stavy, ak sa nedodržiava pitný režim. „Záťaž teplom môže viesť k poklesu výkonnosti, zvýšenej únavnosti a môže spôsobiť až prehriatie organizmu so zvýšením telesnej teploty, malátnosťou, ospalosťou, bolesťami hlavy, závratmi, nevoľnosťou až zvracaním,“ spresnila hovorkyňa úradu Daša Račková.
Týka sa to hlavne mužov, ktorí nemajú vlasy. Mozog je v podstate v tekutine a keď sa zohreje, tak sa vypínajú určité centrá a dochádza k únave, k úrazom.Jozef Minár, hovorca Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby
Niektoré nemocnice cez víkend pre horúčavy ošetrili o polovicu pacientov viac. „Približne polovica z ošetrených pacientov počas víkendu prišla s komplikáciami spôsobenými teplom – zhoršené dýchanie, závrate, lokalizované opuchy, prehriatie,“ informovala hovorkyňa Fakultnej nemocnice v Nitre Tatiana Timková. Celkovo ošetrili 81 pacientov. Zdravotný stav sa podľa nej skomplikoval prevažne u starších ľudí.
„Počas víkendu sme na Oddelení urgentného príjmu vyšetrili spolu piatich pacientov s dehydratáciou a následným kolapsom,“ uviedla Ružena Maťašeje, hovorkyňa Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica.
Na západnom Slovensku treba počítať s búrkami
Západné Slovensko a niektoré okresy na strednom Slovensku môžu v utorok podvečer zasiahnuť búrky s krúpami. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) v tejto súvislosti vydal výstrahu 1. stupňa s platnosťou do 19.00 h.
„S búrkami môžu byť spojené krátkodobé, ale intenzívne lejaky, pri ktorých môžu úhrny dosiahnuť 20 – 40 milimetrov a nárazy vetra rýchlosť 65 – 85 kilometrov za hodinu,“ upozorňujú meteorológovia.
Dodávajú, že búrky môže sprevádzať výrazný prechodný vzostup hladín na malých tokoch a objaviť sa môžu aj iné javy, napríklad stekanie vody zo svahov alebo zatápanie pivníc, podchodov či podjazdov.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Viac výjazdov pre horúčavy mali aj záchranári. „Môžeme potvrdiť, že za posledné dni stúpli počty výjazdov, zatiaľ nemáme vyčíslené, koľko z nich bolo z tepla,“ reagoval Jozef Minár, hovorca Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby. Takisto je podľa neho aj viac dopravných nehôd. „Môžeme predpokladať, že súvisia s únavou z tepla za volantom, hoci to nevieme jednoznačne potvrdiť,“ skonštatoval s tým, že ľudia by nemali vychádzať na priame slnko medzi jedenástou až pätnástou hodinou. „Napriek tomu, vidíte športovať množstvo ľudí,“ krúti Minár hlavou.
Ak už človek ide von, tak by sa mal chrániť dopĺňaním tekutín a ochranou hlavy. „Týka sa to hlavne mužov, ktorí nemajú vlasy. Mozog je v podstate v tekutine a keď sa zohreje, tak sa vypínajú určité centrá a dochádza k únave, k úrazom,“ poznamenal hovorca záchranárov.
Pri 35 stupňoch Celzia podľa odborníkov začínajú zlyhávať termoregulačné systémy v organizme, telo sa začne prehrievať, stúpa telesná teplota, cievy sa rozťahujú, tlak sa znižuje. Týmto sa zhoršuje prekrvenie a okysličenie orgánov, vrátane mozgu. Kolaps môže nastať aj v uzavretej miestnosti, v preplnenom nevetranom dopravnom prostriedku, pre nedostatok tekutín či v dôsledku zvýšenej námahy.
Zatiaľ najvyššiu teplotu počas tohtoročného leta nameral SHMÚ v nedeľu v Bielom Kostole pri Trnave, bolo to 35,3 stupňa Celzia.
Odborník na urgentnú medicínu Štefan Trenkler radí, že postihnutého pri prvých príznakoch treba položiť do tieňa, prípadne na chladné či vetrané miesto a najlepšie do vodorovnej polohy.
„Uvoľnite mu oblečenie, dajte mu napiť, a treba ho ochladzovať, napríklad ovievaním či studenými obkladmi,“ objasnil Trenkler. Pozor by si mali podľa neho dávať hlavne starší ľudia, ktorí nemávajú pocit smädu. Ohrození sú aj srdciari, ktorí majú problémy s tlakom.
Dospelý človek by mal počas dňa vypiť najmenej tri litre vody a piť by mal aj vtedy, keď nepociťuje smäd. Nevhodné sú nápoje s obsahom cukru, kofeínu, chinínu či alkoholu. „Do pitného režimu sa nezapočítavajú tekutiny prijaté vo forme malinoviek, piva, alkoholu, kávy,“ upozornila hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva Račková. Ideálna je podľa nej obyčajná voda. Nápoje by sa mali prijímať pravidelne v menších dávkach. Dôležitá je tiež ich teplota, vhodnejšie sú vlažné. Na uhasenie smädu detí je vhodná voda, neperlivé minerálne vody a nesladené ovocné či bylinkové čaje.
Pred slnkom sa treba chrániť vhodným, voľným oblečením ľahkého a voľného strihu aj krémami proti ÚV žiareniu s vysokým faktorom. Najmä deti by mali nosiť pokrývku hlavy a slnečné okuliare. Aj strava by mala byť počas horúčav ľahšie stráviteľná.
Horúčavy majú podľa meteorológov pokračovať a preto vydali pred nimi varovanie druhého stupňa. Upozornenie sa netýka len severu Žilinského kraja
Zatiaľ najvyššiu teplotu počas tohtoročného leta nameral Slovenský hydrometeorologický ústav v nedeľu v Bielom Kostole pri Trnave, bolo to 35,3 stupňa Celzia. Vysoké hodnoty boli namerané aj na ďalších staniciach: Hurbanovo 34,9°C, Žiar nad Hronom 34,9°C, Nitra 34,8°C, Gbelce 34,7°C či Levice 34,7°C.
Rekordy podľa Faška zatiaľ padli iba v noci. „Zo stredy na štvrtok v Košiciach neklesla teplota pod 23,9 stupňa Celzia celú noc,“ poznamenal a pripomenul, že túto letnú sezónu ide zatiaľ o najdlhšie neprerušovanú vlnú horúčav. Horúčavy potrvajú pravdepodobne aj budúci týždeň. Napriek tomu, že v auguste už zvykli teploty klesať, tento rok to podľa Faška asi tak nebude.