Ako zmení transformácia našu najväčšiu vedeckú ustanovizeň?
Transformácia je o tom, že ústavy SAV by sa mali zmeniť na polopodnikateľské subjekty, na verejné výskumné inštitúcie – VVI. Tie by mali spájať vedeckú činnosť s podnikaním, čo znamená, že v našom právnom systéme vytvárame nový druh právnickej osoby. Nie všetky ústavy sa však k transformácii stavajú kladne, nie sú s tým úplne vnútorne stotožnené. Najmä spoločenskovedné ústavy v tom nevidia veľký význam. Nevedia si predstaviť, aký privátny kapitál by do nich išiel a zmenu skôr vnímajú ako administratívnu záťaž. Na druhej strane, keďže nedošlo k vnútornému prerodu, prechod na novú formu môže byť pre akadémiu dosť riskantný. Sú ústavy, ktoré majú patenty, projekty, ktoré sa dajú komercionalizovať, ale drvivá väčšina pracovísk nemá žiadny biznis plán a skôr čakajú, čo nová forma prinesie. Preto musíme byť pri vzniku verejných výskumných inštitúcií veľmi opatrní.
Spor medzi vedením akadémie a vami je o to, kto vlastne spomaľuje registráciu verejných výskumných inštitúcií. SAV tvrdí, že vy.
SAV nestihla registráciu do konca mája a nepodarilo sa jej všetko vydokladovať, zákonom stanovený termín už uplynul. Teraz spätnou registráciou otvárame celý rad otázok, ktoré by inštitúcie SAV trápili v budúcnosti. Či sú oprávnení konať, odkedy boli na to oprávnení, jednoducho, ako majú postupovať, keď nesplnili podmienky. Kameň úrazu je teraz v tom, že pri spätnej registrácii musia ústavy okrem chýbajúcich podkladov doplniť aj informácie o majetku štátu, ktorý sa má vložiť do nových spoločností. Sme presvedčení, že SAV ich má a nemá problém ich zverejniť ani dodať ministerstvu na registráciu. Protokoly mali byť pripravené k 31. júlu. Je najmä v záujme akadémie, aby sa prechod majetku a práv uskutočnil transparentne a v súlade s platnou legislatívou.
Takže dôvodom zdržania z vašej strany je štátny majetok, ktorý po reforme prejde do vlastníctva akadémie?
Áno, je to aj z dôvodu, že VVI robia kvázi privatizáciu štátneho majetku, keďže na ne prejde to, čo predtým patrilo štátu a SAV mala v správe. Ide teda o vklad majetku štátu do podnikateľského subjektu a keby sa ten ocitol v problémoch, bola by to hrozba aj pre spomínaný majetok. Musíme byť preto maximálne opatrní. Preto si myslím, že by VVI nemali vznikať za nejakých nevyjasnených okolností a v prostredí, kde si každá strana háji svoj názor cez právne stanoviská, ktoré si často odporujú.
Vedenie SAV sľúbilo, že dokumenty predloží do konca júla. V septembri sa teda proces transformácie skončí?
Zatiaľ stále nevieme, či boli doručené všetky náležitosti. Nám však ide o to, aby ústavy vznikli transparentne a tak stabilne, aby ich v budúcnosti nemohol nikto spochybňovať. Koncom minulého týždňa viacerí riaditelia ústavov naznačili snahu deklarovať majetok, a my im budeme naďalej pomáhať, aby registrácia prebehla čo najskôr. Máme v tomto smere dohodnutú súčinnosť s ministerstvom financií, aj s premiérom, že keď (ústavy – pozn. red.) dodajú všetky materiály, zápis prebehne expresne. Ak teda SAV dodala posledné chýbajúce predpisy, ktoré mali mať k 31. júlu, tak budú v krátkom čase registrovaní.
Predstavitelia akadémie sa v polovici júla obrátili v tejto veci aj na Generálnu prokuratúru, kam poslali podnet pre nečinnosť ministerstva. Ako to vnímate?
Vnímame to ako neštandardný krok, ale budeme sa podnetom, rovnako ako všetkými podnetmi, ktoré sme od SAV dostali, zaoberať. Nepripadá mi to však veľmi fér, lebo od začiatku sme sa snažili s nimi spolupracovať, komunikovať, a to aj pred júlom, keď mali VVI oficiálne vzniknúť. Snažili sme sa viesť aj neformálny dialóg, najmä keď sa ukázalo, že ústavy nestihnú dodať všetky podklady. Všetci, vrátane Národnej rady, sme si uvedomili, že akadémia sa ocitne v právnom vákuu, ak sa registrácia nestihne. Preto sa pristúpilo aj k novele zákona o SAV. Tú však prezident koncom júna nepodpísal. Keby tak bol spravil, SAV by sa do žiadneho vákua nedostala. Snažila som sa rokovať s predsedom aj podpredsedom SAV a snažila som sa, aby ma pozvali na Snem SAV, ktorý sa konal tiež koncom júna, ale tento snem si ešte minulý rok odhlasoval, že jeho stretnutia budú neverejné a neprístupné dokonca aj vlastným pracovníkom, takže z toho nič nebolo. Teraz sa to dostalo do takej nešťastnej mediálno-spolitizovanej roviny, kde sa to zneužíva. Treba zdôrazniť, že SAV je v prvom rade apolitická inštitúcia. Akadémia by sa nemala nechávať tlačiť do politických bojov. Tento problém sa nesmie politizovať a treba povedať, že ministerstvo nikdy nešlo touto cestou. Vždy sme reagovali len na výčitky SAV. Ako by prišli daňoví poplatníci k tomu, že štát dáva zhruba 70 miliónov eur ročne inštitúcii na vedu, a tá sa bude venovať politike? Ani registrácia nových spoločností VVI sa nesmie politizovať.
Viacerí vedci upozorňujú na to, že právna neistota a problémy s tým spojené odrádzajú mladých, aby pokračovali vo výskume a v práci v akadémii. Neobávate sa ich odlevu?
To nie je len otázka tejto registrácie. Mladí vedci často odchádzajú nielen pre platové ohodnotenie, ale aj pre pomery, ktoré vo vede panujú. Aj vy vidíte, že akademické orgány majú rozsiahlu samosprávu, akadémia má samostatný zákon, má snem, ktorý sa uzavrel pred verejnosťou a dokonca rozhoduje o princípoch rozdelenia štátneho rozpočtu. Takéto zníženie transparentnosti prekáža aj radovým pracovníkom vnútri organizácie. Naopak, vysoké školy majú zo zákona povinnosť, stretnutia a rokovania ich akademických senátov sprístupniť verejnosti. Toto som akadémii aj v minulosti vyčítala a mnohí ma za to nemajú radi, ale stojím si za tým. Mladí citlivo vnímajú práve tieto veci, že demokracia, participovanie, toky informácií sú obmedzené. Treba skôr dlhodobo pracovať na tom, aby veda u nás bola lepšie manažovaná. Naši vedci sú skvelí, ale často nemajú dobrý manažment. Aj centralizovanie ústavov malo pomôcť pri lepšom riadení vedy. Samozrejme, ide aj o plat, preto sa snažíme, aby sa vedci, výskumníci a doktorandi dostali do vyšších platových tabuliek. Zároveň pracujeme na tom, aby sme odstránili stropy na platy vedcov v zákone o odmeňovaní vo verejne sfére.
Čo hovoríte na návrhy opozičnej SaS, aby tí, ktorí po štúdiu odídu pracovať do zahraničia, vracali štátu školné? Najskôr sa návrh týkal len lekárov, neskôr ho rozšírili na všetkých.
Myslím si, že to nie je akceptovateľné vo všeobecnosti. Boli by sme jedinou krajinou v Európe, ktorá by takýmto drastickým spôsobom pristúpila k študentom. Tobôž, ak by sa to týkalo len niektorých odborov, bolo by to veľmi diskriminačné. Skôr by som šla cestou pozitívnej motivácie. Zároveň by to bolo aj v protiklade so zásadami, ktoré má Európska únia vo svojom hodnotovom centre, a to voľný pohyb osôb a mobilita študentov. Európa je predsa o tom, že sa združujeme, aby sme boli väčší a konkurencieschopnejší. Bola by som preto za to, aby sa, pokiaľ vidíme, že sú niekde nedostatkové profesie, urobila taká vec, ktorá bude motivačná a na dobrovoľnej báze. S kolegami z ministerstva zdravotníctva, s predstaviteľmi univerzít chceme pôsobiť cez štipendiá. Vieme si predstaviť ako jeden z nástrojov stabilizačné štipendium. Išlo by o peniaze, ktoré by štát vložil do študentov s tým, že by sa študent s poskytovateľom, teda s vysokou školou dohodol odpracovať potom nejaký čas na Slovensku. Toto je plne zlučiteľné so všetkými princípmi, a zároveň by poberanie štipendia bolo dobrovoľné. Môžeme sa tak vyslovene zacieliť na vyššie ročníky. Prijatie väčšieho počtu prvákov je síce dobrý krok, ale to nám nezaručí, že školu doštudujú a zostanú pôsobiť v odbore na Slovensku.
Republiková únia zamestnávateľov upozornila, že bez reformy systému vzdelávania stratí Slovensko najlepšiu časť absolventov. Navrhli napríklad, aby štúdium technických a prírodovedných smerov bolo finančne zvýhodnené, aby bolo doplnené o rôzne štipendijné a pôžičkové schémy. Bolo by to podľa vás schodné riešenie?
Nedostatok študentov, ktorí si vyberajú technické smery, je problémom, s ktorým zápasí celá Európska únia. Je to ťažšie štúdium, menej populárne, veľa študentov tam nejde, lebo matematika je veľkým strašiakom. Potrebujeme preto navýšiť počet študentov na technických smeroch. Pracujeme na tom, aby sme „odstrašiakovali“ matematiku a sme radi, že aj v rámci maturít si študenti vyberajú práve matematiku, a dokonca sa v nej aj výrazne zlepšili. Oproti minulému roku o desať percent. Som určite za zavedenie motivačných nástrojov cielene zameraných na študentov technických a prírodovedných smerov. Je však potrebná spolupráca so školami pri nastavení týchto schém tak, aby sa prostriedky neminuli účinkom.
Vrcholným dokumentom tohto volebného obdobia vášho rezortu je Národný program výchovy a vzdelávania. Podarí sa podľa vás začatú reformu aj dokončiť?
Určite sa nám podarí urobiť kroky, ktoré sme naplánovali na roky 2018 – 2019 v rámci prvého akčného plánu. Je to tak napísané, aby to bolo realistické a malo aj rozpočtové krytie. Často však upozorňujeme, že nejde len o reformu, ale aj o rozvoj. Nemyslím si, že všetko v našom školskom systéme je hrozné, práve naopak. Veľa vecí je dobrých a treba ich len rozvíjať. Ide o program na desať rokov. Školstvo nemôže žiť permanentne v stave reformy, to by bolo veľmi únavné pre každého. Preto zdôrazňujem aj aspekt rozvoja. Reforma musí byť dobre nastavená najmä na začiatku, procesne aj legislatívne. Preto teraz prijímame veľa zákonov. Rozvoj bude dlhodobý, ale podmienky a prostredie sa musia nastaviť na začiatku.
Už viac ako 20 rokov v školstve platí – čo minister, to reforma. Prečo sa návrhy nedarí dotiahnuť do praxe?
Problém je v tom, že sa zmeny prezentujú ako veľká reforma, a pritom ide len o čiastočné zmeny. Potom sú z toho učitelia unavení. Preto sme pristúpili aj k stabilizačným krokom a štátne vzdelávacie programy nebudeme reformovať zo dňa na deň, ale postupne a s predstihom. V minulosti sa programy reformovali každé volebné obdobie a teraz máme na jednej základnej škole tri skupiny žiakov, ktoré idú podľa troch rôznych koncepcií vzdelávania. Z tohoto dôvodu k reforme pristupujeme skôr rozvážne a myslím si, že treba kroky plánovať dlhodobo a vopred všetko konzultovať s odbornou verejnosťou. Doteraz sa ministri snažili presadzovať zmeny rýchlo, pretože sa chceli dočkať aj nejakého politického úspechu. My ideme spôsobom, že plánujeme veci, ktoré budú prinášať ovocie až neskôr a bude to stáť za to.
Učitelia váš národný program kritizovali. Podľa nich je málo konkrétny. Nemáte pocit, že ste ich sklamali?
Ide o to, že pedagógovia sú veľmi široká komunita. Snažíme sa robiť zmeny tak, aby sme ich mali prerokované s odborníkmi. Jedným z našich základných partnerov je preto školský odborový zväz, ktorý má zhruba 50-tisíc členov. A s nimi máme odkonzultované. Nie je jednoduché všetko zmeniť zo dňa na deň, ide o komplexný systém. Zistíte, že aj pri najlepšie mienenom kroku sa mnohí postavia proti. Je to beh na dlhé trate a zmeny nemôžu byť až také rázne, ako by ste chceli. Nedá sa všetko robiť mávnutím čarovného prútika, ale snažíme sa presadzovať zmeny v súlade s názorom odbornej verejnosti, preto nevyzerajú tak revolučne, je to skôr evolučné.
V júni ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná vstúpila do SNS. Rozmýšľate nad podobným krokom?
Keďže som ich nominantka, ľudia sa ma na to pýtajú a takéto myšlienky prichádzajú. Treba však povedať, že strana na nikoho netlačí, vstupy ministrov do strany nie sú politické divadlo, ide o slobodné rozhodnutia. Predseda Andrej Danko sa vyjadril ešte na začiatku môjho ministrovania, že dvere sú otvorené, ale nikoho k tomu nebude nútiť. Preto je ich základňa dosť silná a v tomto smere je strana jedinečná. Myslím si, že ide o relevantnú silu na dnešnej politickej scéne. Vstup do strany úplne nevylučujem v budúcnosti. Ale nie som pod žiadnym tlakom. Ich program ma však oslovuje.
SNS doteraz nepredstavila a ani len nenaznačila svojho kandidáta na prezidenta. Predseda Danko len uviedol, že by chcel na tento post ženu. Oslovili vás s takouto ponukou?
Nie, nebola som oslovená. Strana sa v tomto smere rozhodne sama a myslím si, že predseda to necháva na rozhodnutie širších krajských štruktúr. Treba im nechať čas. Neviem preto ani, či už má strana aspoň nejaké tipy na kandidátov.