Dôvodom je klesajúca zaočkovanosť, nedostatočné zásoby vakcín či narastajúci počet falošných správ o dôsledkoch očkovania. Európska komisia chce preto do konca roka prijať opatrenia v boji proti chorobám, ktorým sa dá očkovaním zabrániť. Pomôcť má jednotný očkovací kalendár a zavedenie spoločného očkovacieho preukazu.
Snahou komisie (EK) je do roku 2020 vypracovať jednotný očkovací kalendár. Všetky členské krajiny by tak mali stanovené rovnaké dávky vakcín, vek detí a dospelých, keď ich bude môcť lekár aplikovať. Očkovacie programy sa v súčasnosti v jednotlivých štátoch líšia, čo potom spôsobuje problémy pri sledovaní a dokumentovaní histórie očkovania alebo v pokračovaní očkovacej série pri sťahovaní alebo dlhšom pobyte mimo domovskej krajiny.
Jednotný kalendár pre celú úniu umožní vznik spoločného očkovacieho preukazu. "Jednotný očkovací preukaz by mal mať elektronickú formu. Riziko je najmä pri ľuďoch, ktorí spolu s rodinami často cestujú. Stáva sa, že im potom chýbajú očkovania,” vysvetlil komisár pre zdravie a bezpečnosť potravín Vytenis Andriukaitis. Preukaz by mal umožniť kontinuitu očkovania, najmä v prípadoch sťahovania ľudí do cudziny. Mal by obsahovať základné informácie o vakcíne, jej množstve a kedy bola pacientovi podaná.
Rodičia na vine
Podľa Úradu verejného zdravotníctva opatrenia komisie pomôžu zvýšiť zaočkovanosť. „Je potrebné posilniť spoluprácu, čo zároveň bude viesť ku kladnému postoju a väčšej dôvere verejnosti k očkovaniu,“ uviedla hovorkyňa úradu Jozefína Kaššová. Upozorňuje však, že nastavenie spoločného očkovacieho kalendára by nemalo byť v rozpore s národnými stratégiami. „Malo by tiež zohľadňovať epidemiologickú situáciu v jednotlivých krajinách,“ mieni hovorkyňa. Upraviť systém očkovania považuje za potrebné. Odpor proti očkovaniu rastie aj u nás. Minulý rok povinné očkovanie malo za sebou 95 percent detí. „Výnimkou bolo základné očkovanie proti MMR, teda osýpky, mumps a rubeola. Pri ročníku narodenia 2015 celoslovenská zaočkovanosť dosiahla 94,8 percenta,“ spresnila Kaššová. Na Slovensku sa očkuje proti desiatim chorobám vrátane záškrtu, čiernemu kašľu či osýpkam.
Medzi príčiny nízkej zaočkovanosti patrí odmietanie povinného očkovania detí rodičmi, a to aj napriek varovaniam pediatrov. „Odmietnutím sa zákonný zástupca dopúšťa priestupku na úseku verejného zdravotníctva,“ pripomenula Kaššová. Rodičia tiež často posúvajú očkovanie do neskoršieho veku dieťaťa. Problém je aj pri marginalizovaných skupinách. „Niektorí rodičia majú k očkovaniu často nezodpovedný prístup, navštevujú ambulanciu lekára len v prípade zdravotných ťažkostí dieťaťa. Doočkovanie týchto detí je potom takmer nemožné,“ konštatovala hovorkyňa. Situáciu by podľa úradu mohlo zlepšiť zvýšenie počtu rómskych asistentov a intenzívnejšie vzdelávanie rodičov o význame očkovania.
Všade rovnaké vakcíny
„Pri súčasných trendoch voľného pohybu osôb v rámci pracovnej migrácie a turizmu vnímame iniciatívu EK aj ako potrebný krok, vzhľadom na nové epidémie niektorých infekčných ochorení v Európe, proti ktorým existuje účinná prevencia, ktorou je práve očkovanie,“ reagovala hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová. Spoločná stratégia a postup v celej EÚ mať podľa nej pozitívny vplyv na zaočkovanosť. „Závisí to však aj od ďalších faktorov, ako je napríklad komunikácia a edukácia zo strany zdravotníkov s občanmi o dôležitosti očkovania a prípadných možných nežiaducich účinkoch, ďalej to je samotný manažment očkovania a zabezpečenie očkovacích látok,“ vymenovala Eliášová.
V súvislosti so spoločným očkovacím kalendárom pediater Mário Moro pripomenul, že rovnaké vakcíny sa používajú všade a lekárovi je v zásade jedno, v akej časovej schéme bude očkovať. Jednotnosť pri podávaní látok však môže mať podľa neho mierny psychologický efekt. „Môže to u rodičov viesť k pocitu, že keď sa na niečom dohodne celá Európska únia, že to má takto byť, a teda je to najlepšie pre dieťa,“ mieni odborník. Priznáva sa, že jednotná časová schéma očkovania mu uľahčí prácu pri deťoch z rodín, ktoré sa vrátili zo zahraničia. „Tieto deti sú inak očkované, stáva sa teda, že majú v sebe látku, ktorú by na Slovensku dostali až neskôr. O to viac potom musím dávať pozor,“ priblížil pediater.
Jednoduchšiu prácu si od jednotného systému sľubuje všeobecný lekár pre dospelých Peter Makara. „Život to uľahčí tým, ktorí sa sťahujú, a lekárom, ktorí pôsobia hlavne na západe Slovenska, kde sú situované ambasády a zahraničné podniky,“ hodnotí Makara. Podľa neho väčší vplyv na zaočkovanosť má silná očkovacia antikampaň. „Najdôležitejšia je osveta. Vidíme, že keď prevládnu protiočkovacie sily, tak sa následky prejavia. Možno nie na druhý rok, ale o štyri, päť rokov. Potom nám stačí jeden navrátilec z Anglicka a ochorie polovica Michaloviec,“ zdôraznil odborník. Narážal tým na tohtoročnú epidémiu osýpok v Zemplíne, ktorú sa podarilo zvládnuť až po viac ako troch mesiacoch. Od mája do júla bolo zaznamenaných 243 prípadov nakazených.
Informačný portál
Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že pripravilo opatrenia, ktoré sa zamerajú na zvýšenie očkovanosti. Zamerať sa chce najmä na kampane, ktoré vyzdvihujú význam a potrebu očkovania na zabezpečenie kolektívnej imunity a ochrany verejného zdravia. „Realizujeme tiež imunologický prehľad obyvateľov, ktorý bol naposledy vypracovaný v roku 2002,“ doplnila Eliášová. Výsledky by mohli byť kompletné najneskôr v prvej polovici roku 2019. „Základným cieľom prehľadu je získať informácie o aktuálnom stave imunity obyvateľstva voči vybraným infekčným ochoreniam. Potom sa dá určiť, do akej miery je zabezpečená kolektívna imunita, či očkovacie látky zabezpečujú tvorbu protilátok u očkovaných osôb a či je správne nastavený termín očkovania,“ objasnil, o čo ide, v testovaní hlavný hygienik Slovenska Ján Mikas.
Brusel tiež plánuje vytvoriť európsky informačný portál o očkovaní do roku 2019. Bude poskytovať aktuálne a objektívne informácie o očkovaní a jeho dosahoch. Komisia chce klásť dôraz aj na pravidelné kontroly stavu očkovania či na vytvorenie virtuálnej databázy s informáciami o zásobách vakcín. Chce tak predísť ich nedostatku. Má ambíciu založiť Koalíciu za očkovanie. Tá by spájala európske združenia zdravotníckych pracovníkov a študentské medicínske spolky.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa očkovaním ročne zachráni jeden až tri milióny životov na celom svete, v nadchádzajúcom desaťročí ďalších 25 miliónov životov. Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb napríklad odhaduje, že najmenej 40-tisíc osôb každoročne zomiera na chrípku, čiastočne v dôsledku nízkej zaočkovanosti.
Opatrenia na zvýšenie zaočkovanosti
vypracovanie vnútroštátnych a regionálnych plánov očkovania do roku 2020
zavedenie pravidelných kontrol stavu očkovania a vytvorenie možností vykonávať pravidelné očkovania v rôznych fázach života, napríklad v školách či na pracovisku
vytvorenie spoločného očkovacieho preukazu, ktorý by umožňoval elektronickú cezhraničnú výmenu
zavedenie európskeho informačného portálu o očkovaní do roku 2019 s cieľom poskytnúť objektívne a aktualizované dôkazy o prínose a bezpečnosti očkovania
založenie virtuálnej databázy s informáciami o zásobách očkovacích látok a ich potrebe, ktorou sa uľahčí dobrovoľná výmena informácií o dostupných dodávkach a o nedostatku základných očkovacích látok
vytvorenie Koalície za očkovanie spájajúcej európske združenia zdravotníckych pracovníkov, ktorá by sa zaviazala k poskytovaniu presných informácií verejnosti, vyvracaniu mýtov o očkovaní a výmene najlepších postupov
Zdroj: Európska komisia