Nová nemocnica: Penta predbieha štát

Nová štátna nemocnica v Bratislave mala podľa pôvodných plánov fungovať od jesene minulého roka. V skutočnosti sa termíny výstavby stále posúvajú. Súkromná spoločnosť Penta, ktorá má rovnaký zámer ako štát, už má všetky potrebné dokumenty aj povolenia. Začať stavať chce tento rok. Odborníci varujú, že odďaľovaním výstavby univerzitnej nemocnice utrpí nielen zdravotná starostlivosť o chorých, ale aj vzdelávanie mladých lekárov.

20.08.2018 12:00
nemocnica, rascochy, Foto: ,
Skelet rozostavanej nemocnice na Rázsochách v Bratislave by sa mal začať búrať ešte tento rok.
debata (57)

Nemocnica Svet zdravia, ktorá patrí do portfólia finančnej skupiny Penta, získala posledný dokument, ktorý potrebuje na to, aby mohla naplno rozbehnúť realizáciu novej bratislavskej nemocnice v lokalite Bory. „V júli sme získali právoplatné stavebné povolenie, všetky prípravné činnosti idú podľa schváleného plánu,“ povedal hovorca siete Svet zdravia Tomáš Kráľ. Stavebné práce podľa neho začnú už v najbližších týždňoch a prvých pacientov plánujú prijať v roku 2021.

Svet zdravia má podľa jeho generálneho riaditeľa Vladimíra Dvorového jasné zameranie, na čo by mala nemocnica slúžiť. Má to byť komplexná koncová nemocnica pre najťažších pacientov z celého Slovenska s najmodernejšou technikou a so špičkovým odborníkmi. Netajil ambície, že bude stáť skôr ako štátna. „Som o tom presvedčený, že to tak bude,“ zdôraznil.

Štát plánuje začať stavať Univerzitnú nemocnicu Bratislava (UNB) v roku 2021, aj to, podľa hovorkyne ministerstva zdravotníctva Zuzany Eliášovej, len pri veľmi optimistickom scenári. Neoficiálna verzia časového harmonogramu skloňuje rok 2022. „Ministerstvo zdravotníctva vynakladá maximálne úsilie, aby nová nemocnica na Rázsochách bola postavená v čo najskoršom termíne,“ reagovala Eliášová.

Aby sa projekt mohol posunúť vpred, musí sa najskôr zbúrať skelet, ktorý tam stojí od konca 90. rokov minulého storočia. Rezort sedem mesiacov hľadá firmu, ktorá práce za 17 miliónov eur, vykoná. Hovorkyňa Eliášová tvrdí, že ešte stále vyhodnocujú verejnú súťaž. „Po ukončení súťažného procesu v zmysle zákona o verejnom obstarávaní budú ponuky zverejnené. Následne sa môže začať s odstraňovaním stavby,“ vysvetlila.

Predseda Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský poukázal, že v projektom tíme výstavby novej UNB je tá istá osoba, ktorá pripravovala aj projekt nemocnice Bory. „Bolo už medializované, že pani inžinierka Jana Kišková štyri roky pracovala na príprave nemocnice Bory a u súkromníka sú všetky termíny dodržané, ale sotva ten istý človek príde na ministerstvo zdravotníctva, tak zrazu nič nejde, štát nestíha a termíny sú neustále odkladané,“ poznamenal Visolajský. Podľa neho treba ustrážiť, aby sa neutlmila štátna nemocnica v prospech súkromníka. „Pretože je tu obava, že ten, kto postaví nemocnicu prvý, ten bude mať personál,“ podotkol šéf odborárov.

Viacerí lekári sa spojili do tzv. pracovnej skupiny, ktorá si dala za cieľ tento stav posunúť. Sú medzi nimi napríklad dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, hlavný odborník ministerstva pre neurochirurgiu Juraj Šteňo, prednosta Ústavu lekárskej biológie, genetiky a klinickej genetiky Daniel Böhmer, Juraj Payer, prodekan lekárskej fakulty a prednosta internej kliniky v Ružinove, Soňa Kiňová, prednostka internej kliniky v Starom Meste, či Juraj Pechan z Národného onkologického ústavu, ktorý je aj hlavný odborník pre chirurgiu.

Pracovná skupina sa obrátila na ministerstvo s listom, aby sa čo najskôr začalo stavať. Zároveň žiadajú rozšírenie nemocnice. V poslednom návrhu, ktorý schválila vláda, sa počíta s približne 600 lôžkami. Odborníci navrhujú najmenej 1 200 postelí. „Vtedy bude riadne zabezpečená zdravotná starostlivosť pre pacientov, výučba medikov, ako aj veda a výskum,“ vysvetlil profesor Juraj Šteňo. Odpoveď ešte nedostali.

Profesor Juraj Šteňo zdôrazňuje význam univerzitnej starostlivosti tým, že sa opiera o klinický výskum erudovaných expertov, ktorí zavádzajú nové diagnostické a liečebné postupy. Výsledky svojej práce sú povinní publikovať. Univerzitná nemocnica realizuje aj finančne nákladné výkony, ktoré súkromná nebude robiť. „Tie výkony sú mimoriadne drahé a zdravotné poisťovne ich v plnej výške nemusia uhradiť a ani neuhrádzajú. Funguje to tak aj inde vo svete a súkromník, ktorý je limitovaný tvorbou zisku, ich robiť nebude,“ doplnil Šteňo.

Ako príklad použil 100-tisícové náklady na liečenie hematologických ochorení nepríbuzenskou transplantáciou kostnej drene. Poisťovňa podľa neho zaplatí 40-tisíc, zvyšok musí doplatiť štát. „Toto by súkromník nedokázal zaplatiť, pretože takto nemocnici vznikajú dlhy,“ podčiarkol a doplnil, že preto je v Európe za univerzitné nemocnice zodpovedný štát.

Postaviť novú nemocnice je dôležité aj z hľadiska vzdelávania mladých lekárov. Súkromný sektor nemôže byť náhradou za univerzitné vzdelávanie. „Vyzerá to tak, že univerzitná starostlivosť je v súčasnosti ohrozená a v horizonte desiatich rokov a možno aj menej nás môžu liečiť nedoukovia,“ uzavrel profesor Šteňo.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 57 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #Penta #ministerstvo zdravotníctva #Lekárske odborové združenie #Juraj Šteňo