„Rovnako s úctou pamätáme na všetkých, ktorí museli svoj život prežiť v komunistickej normalizácii a nedočkali sa vytúženej slobody. Nech je nám tento deň mementom, že boj o pravdu a slobodu častokrát vyžaduje aj tú najvyššiu cenu – ľudský život,“ uviedli.
Podľa nich to platí obzvlášť v dobe, keď „zo strany bývalých komunistov čelíme konšpiráciám a klamstvám, ktoré sa snažia očierniť tisícky ľudí, ktorí volali a stále volajú po slušnom a spravodlivom Slovensku“. Predstavitelia iniciatívy Za slušné Slovensko sú presvedčení, že nenávisť a hľadanie vnútorného nepriateľa nemá v slobodnej krajine žiadne miesto. „Odvážna obeta nevinných, ktorí sa nezľakli okupantov, je pre nás výzvou a motiváciou aj naďalej pokračovať v zápase o slušné Slovensko,“ uzavreli.
V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy, s výnimkou Rumunska, do Československej socialistickej republiky (ČSSR). Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a Nemeckej demokratickej republiky sa neskôr stiahli, no Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR) rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR. Sovietske vojská sa nakoniec stiahli až v roku 1991.
Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Československá vláda zaznamenala v septembri 1968 od 21. augusta do 3. septembra 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili. Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov. Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií bola výška priamych škôd 1,4 miliardy vtedajších korún. Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie. V súvislosti s pozvaním sovietskych vojsk do krajiny sa pred súdom ocitli viacerí predstavitelia komunistického režimu, nikto však nebol potrestaný.