Z kancelárie ministerstva vnútra vysvetľujú, že policajného prezidenta by mal podľa návrhu aj naďalej vymenúvať minister vnútra, ale až na základe výberového konania a len s odporúčaním parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť. „Mal by byť dlhoročným policajtom, v služobnom pomere by mal byť najmenej desať rokov,“ uvádza v stanovisku rezort vnútra s tým, že jeho funkčné obdobie sa stanovuje na sedem rokov a tá istá osoba môže byť na tomto poste len raz. V súčasnosti si policajného prezidenta vyberá minister vnútra, do funkcie je vymenovaný na neurčito.
Na sedem rokov sa volí aj šéf špeciálnej prokuratúry či generálny prokurátor. Aj napriek tomu navrhované sedemročné funkčné obdobie policajného prezidenta opozícia kritizuje. „Je to presne vypočítané tak, že keď po budúcich parlamentných voľbách vznikne iná vláda, ako vláda na čele so Smerom, tak by tá nová už nemohla vymeniť policajného prezidenta,“ povedal Gábor Grendel (OĽaNO), člen parlamentného brannobezpečnostného výboru. Smer si podľa neho chce týmto zabezpečiť kontinuitu na čele polície.
Grendel tvrdí, že nepozná ani jednu európsku demokratickú krajinu, kde by funkčné obdobie policajného prezidenta bolo vymedzené na sedem rokov. Takto zvoleného šéfa policajtov by podľa neho mohla odvolať len trojpätinová väčšina členov brannobezpečnostného výboru. „To znamená, prakticky len po nejakej dohode koalície a opozície,“ dodal opozičný poslanec s tým, že zákon v takejto podobe nepodporí.
Predseda parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť Anton Hrnko (SNS) poznamenal, že legislatívu pripravil ešte bývalý policajný prezident Tibor Gašpar, takže možno uzrie svetlo sveta. „Podporíme tento zákon, ale musíme ho ešte doladiť,“ reagoval Hrnko. Na otázku, ktoré veci ešte treba „doladiť“ odpovedal, že je to ešte všetko v štádiu diskusie. Sedemročné funkčné obdobie je podľa Hrnka v poriadku. „Odvolávať ho z ulice alebo na základe opozičného tlaku, tak nech sa na mňa nikto nehnevá, to je trošku prisilná káva,“ zhodnotil šéf výboru. Práve tieto kroky, ako je výmena policajného prezidenta s každou novou vládou, by sa podľa Hrnka kvôli upokojeniu situácie v polícii nemali robiť. „Nie je možné, aby sa vymieňal policajný prezident s príchodom novej vlády, teraz potrebujeme políciu stabilizovať a to si vyžaduje dlhšie funkčné obdobie policajného prezidenta,“ uzavrel.
Výberové konania na post policajného prezidenta bude vyhlasovať rezort vnútra najneskôr tri mesiace pred uplynutím funkčného obdobia. Realizovať ich bude sedemčlenná výberová komisia zložená z nominantov, ktorých vymenuje minister vnútra. Bude v nej generálny prokurátor, dosluhujúci policajný prezident, riaditeľ úradu inšpekčnej služby, rektor Policajnej akadémie a zástupca najväčšieho odborového zväzu policajtov. Z vhodných uchádzačov určených komisiou vyberie minister vnútra najmenej troch, ktorých predloží výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť na verejné vypočutie.
Kurilovská: v zásade zákon nie je zlý
Ak komisia vyhodnotí menej ako troch uchádzačov, minister ponúkne výboru všetkých úspešných uchádzačov. Ak výbor neodsúhlasí žiadneho z predložených kandidátov, rezort vyhlási nový konkurz. Ministrovi sa dáva možnosť nevymenovať kandidáta, ktorého odporučí výbor. Podľa Lucie Kurilovskej, odborníčky na trestné právo a rektorky policajnej akadémie, tento návrh na voľbu policajného prezidenta nie je zlý. „V zásade si myslím, že návrh zohľadňuje viaceré požiadavky, nie je to už úplne v rukách ministra vnútra. Kandidáti budú verejne vypočutí, čo korešponduje s inými verejnými funkciami. Kandidát musí predstaviť určitý program, musí mať určitú víziu,“ konštatovala Kurilovská.
Zmeny sa dotknú aj toľko diskutovanej témy – inšpekcie ministerstva vnútra, ktorá vyšetruje trestné činy policajtov. Jej nezávislosť a zákonnosť už viackrát spochybnil senát Najvyššieho súdu, ktorého členom bol Štefan Harabin. Naposledy to bolo tento rok v januári, keď súd oslobodil dvoch policajtov obvinených z brania úplatkov. Podľa senátu sa ich kolegom síce podarilo nazbierať dostatok dôkazov, ale neboli zákonné. Senát sa opieral o to, že inšpekcia by mala byť podriadená Policajnému zboru a nie ministerstvu vnútra, súčasný stav podľa členov senátu spochybňuje jej nezávislosť, a teda aj zákonnosť vyšetrovania, ktoré inšpekcia vedie. Novela zákona o Policajnom zbore aj naďalej vyčleňuje úrad inšpekčnej služby spod polície. Riaditeľ inšpekcie sa však za svoju činnosť bude zodpovedať vláde a nie ministrovi vnútra. Pôsobnosť inšpekcie bude v zásade rovnaká ako dnes, teda odhaľovanie a vyšetrovanie trestných činov policajtov, pričom bude rozšírená o trestnú činnosť príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže.
Riaditeľa úradu inšpekčnej služby vymenuje vláda na návrh ministra vnútra. Aj jeho bude vyberať minister na základe odporúčania sedemčlennej výberovej komisie zloženej z nominantov ministerstva vnútra a spravodlivosti, generálneho prokurátora, policajného prezidenta, generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže, rektora policajnej akadémie aj policajných odborárov.
Podľa opozície je to v poriadku. „Model, ktorý sa navrhuje v novele, že minister navrhne a vláda menuje, je v poriadku a takýto dvojstupňový funguje aj inde. S týmto nemáme problém,“ poznamenal Grendel z OĽaNO.
Kurilovská si myslí, že inšpekcia bude ešte predmetom debát. „Boli úvahy, že by mala spadať pod Generálnu prokuratúru, čo by systémovo aj malo svoje opodstatnenie. Otázka, akú cestu zvoliť, si vyžaduje možno ešte hlbšie analýzy,“ poznamenala.