Ťahanice o nového šéfa polície

Sedem alebo päť rokov? Koalícia sa zasekla na otázke, ako dlho má policajný prezident pôsobiť vo funkcii. Slovenská národná strana odmieta návrh ministerky vnútra Denisy Sakovej (Smer), ktorá prišla so siedmimi rokmi. Dve koaličné strany Most - Híd a Smer sú, naopak, presvedčené, že práve takto sa podarí vedenie polície odpolitizovať. Pripúšťajú však skrátenie lehoty na päť rokov, aby sa nekrylo funkčné obdobie policajného prezidenta a vlády. Bezpečnostní analytici s tým problém nemajú a očakávajú, že zmena prinesie väčšiu stabilitu Policajného zboru.

29.08.2018 06:00
Denisa saková, ministerka vnútra SR Foto: ,
Ministerka vnútra SR Denisa Saková (na archívnej snímke) navrhuje pevne stanovenú funkciu policajného prezidenta na sedem rokov.
debata (9)

Novelu zákona o Policajnom zbore predložila ministerka Saková do vlády minulý týždeň. Nakoniec o nej ministri nerokovali. Narazila na nesúhlas SNS, ktorý stále trvá. „Nie je právne logické, spoločensky správne ani demokratické, aby sa stanovovali lehoty. Baviť sa musíme o mechanizme výberu prezidenta,“ povedal predseda parlamentu a koaličnej SNS Andrej Danko.

Podľa prvého podpredsedu SNS Jaroslava Pašku v koalícii je zhoda na tom, že treba tento post uvoľniť od vplyvu ministra vnútra. „Treba zvážiť najmä funkčné obdobie policajného prezidenta tak, aby bol volený na dobu neurčitú. Mechanizmus odvolania by potom samozrejme musel byť taký, aby ho v prípade závažných porušení fungovania vo funkcii bolo možné odvolať kedykoľvek,“ mieni Paška. Podľa neho sú to drobné detaily, ktoré si dokáže koalícia odkomunikovať.

Bugár: Tento rok to stihneme

Pôvodne národniari hovorili o tom, že témou sa bude zaoberať najbližšia koaličná rada. Tak skoro to byť nemusí. „Na minulej koaličnej rade sme sa dohodli, že to nebudeme riešiť, kým sa na tom v koalícii úplne nedohodneme. Tento rok to stihneme,“ poznamenal šéf Mostu – Híd Béla Bugár.

Paška si myslí, že rozhovory budú prebiehať neoficiálne na akciách, ktoré sa majú uskutočniť tento týždeň. „Viem, že predsedovia koaličných strán sa stretávajú aj na podujatiach, ako sú oslavy Slovenského národného povstania či oslavy Dňa Ústavy SR. Očakávam, že konzultácie budú aj mimo koaličnej rady, aby sa na rade potom už sformovalo nejaké spoločné stanovisko,“ domnieva sa Paška.

Strana Most – Híd s presne vymedzeným funkčným obdobím problém nemá. Podľa Bugára bude pri rokovaniach najdôležitejšou otázkou, ako najlepšie zabezpečiť nezávislosť polície. Priznal, že navrhovaných sedem rokov môže byť v tejto chvíli veľa.

„Sedemročné obdobie by zapríčinilo, že budúca vláda by do toho nemohla vôbec zasiahnuť, ale až tá ďalšia. Ak prijmeme nejaké preklenovacie obdobie, po ktorom funkčné obdobie šéfa polície nastavíme tak, aby vždy prechádzalo do obdobia nasledujúcej vlády, to už bude väčšia nezávislosť,“ podotkol Bugár.

Glváč: Nekopírovať volebné obdobia

Ak sa presne určí trvanie funkcie policajného prezidenta, podľa podpredsedu Smeru Martina Glváča sa tým zminimalizuje politický vplyv. "Môžeme sa baviť aj o šiestich či piatich rokoch, dôležité je, aby sa nekopírovali funkčné obdobia vlády. Pre mňa je dôležitejšie to, aby sa policajný prezident cítil silný a presahoval aj volebné obdobia. Aby sa cítil istý a nezávislý a nebolo ho možné bez dôvodu odvolať,“ povedal Glváč.

Výhrady SNS vníma štandardne. „Je to normálna bežná politická práca, ako aj pri iných zákonoch. Vysvetlíme si, kde je to optimálne a dohodneme sa tak, aby to prešlo. Je naším cieľom, aby sme to zmenili,“ zdôraznil Glváč.

Podľa ministerskej novely by mal policajného prezidenta aj naďalej menovať minister vnútra, po novom však až na základe výberového konania a po odporúčaní brannobezpečnos­tného parlamentného výboru. Šéfom Policajného zboru by mal byť policajt s desiatimi rokmi praxe.

Saková navrhuje funkciu na 7 rokov

Saková navrhuje pevne stanovenú funkciu na sedem rokov, ako je to u generálneho prokurátora, špeciálneho prokurátora či šéfa Národného bezpečnostného úradu. V súčasnosti si každý minister môže kedykoľvek vybrať nového prezidenta.

Ministerka sa ďalším debatám a zmenám nebráni. „Ministerstvo vnútra sa od začiatku snaží nájsť vo veci kompromis medzi rôznymi názormi odborníkov, organizácií aj politických strán. Sme pripravení o každom konštruktívnom návrhu diskutovať, a teda aj o dĺžke funkčného obdobia, “ uviedol hovorca rezortu Petar Lazarov.

Analytik: Zbor treba stabilizovať

„Ochranná lehota, keď sa nedá s funkciou veľmi hýbať, sa u generálneho prokurátora či šéfa Národného bezpečnostného úradu ukázala ako zmysluplná,“ pripomenul bezpečnostný analytik Milan Žitný. Politici majú podľa neho vždy tendenciu dávať na posty svojich ľudí a po každých voľbách sa menia všetky pozície, ktoré sa dajú.

„Stávalo sa, že vláda urobila personálne výmeny a mnohí policajti odišli do civilu. Stratili kontakt s odborným prostredím, informácie, kontinuitu poznatkov, zahraničné kontakty a potom sa po štyroch rokoch znovu vrátili. Toto by sa nemalo stávať. Zbor treba stabilizovať,“ upozornil Žitný.

Vymedzené funkčné obdobie pri policajnom prezidentovi neprekáža, ak budú dobre stanovené výberové kritériá aj podrobne vypísané podmienky odvolania. „Zamedzí sa tým, aby si mohla nová vláda automaticky dosadiť svojho poskoka. Podmienkou však je, aby bol policajným prezidentom človek od fachu. To znamená skúsený, rešpektovaný a manažérsky zdatný odborník s výsledkami v oblasti polície,“ podčiarkol analytik.

Bývalý generálny riaditeľ sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Jaroslav Ivor musel zo svojej funkcie v roku 2001 odísť. Ako mnoho iných príslušníkov Policajného zboru bol po výmene ministra vnútra odvolaný bez udania dôvodu. Zo skúseností, ktoré získal v riadiacej funkcii, môže potvrdiť, že vymedzenie funkčného obdobia je vhodné.

„Z praktického hľadiska bude vždy lepšie, keď tam bude určená lehota. Človek si to vie celé lepšie naplánovať. Vypočítať a skoordinovať svoje úlohy z časového hľadiska na krátkodobé, dlhodobé a výhľadové,“ objasnil Ivor.

Žitný chápe výhrady SNS ako politické

Výhradu SNS proti sedemročnému funkčnému obdobiu vníma Žitný skôr politicky než odborne. „Hovoria to len z politických dôvodov. Chceli by, aby si rovnakým spôsobom zabetónovali svojho človeka na čele Slovenskej informačnej služby,“ skonštatoval analytik. Podľa neho tieto dve funkcie nie sú porovnateľné, pretože zákon o spravodajských službách je zastaraný a nebolo by zmysluplné, aby tam bol človek na sedem rokov a SIS naďalej fungovala rovnakým spôsobom.

„Novelu zákona o spravodajských službách potrebujeme ako soľ, mala by určiť, ako bude menovaný riaditeľ SIS. Je jasné, že teraz pán Danko len obchoduje, lenže šéf SIS vo funkcii na sedem rokov nemá v tejto chvíli žiadny zmysel. Je tam politický nominant, ktorý svojej práci nerozumie, a jeho podriadení si z neho robia srandu, “ zhodnotil Žitný.

Podpora SNS pre Sakovej novelu nie je podľa Pašku podmienená inými požiadavkami, ako zmenou zákona o Slovenskej informačnej službe. „Tieto veci by som nespájal. Diskusie môžu byť aj na ďalšie témy, ale myslím si, že v tejto chvíli je na stole otázka policajného prezidenta, kde sa hľadá riešenie a bude snaha tento problém uzavrieť,“ podotkol podpredseda národniarov.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 9 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #policajný prezident #Denisa Saková