Novelu zákona o Policajnom zbore, ktorá zavádza nový spôsob výberu policajného prezidenta, predložila ministerka vnútra vláde pred dvoma týždňami. Ministri nakoniec o nej nerokovali, pretože narazila na nesúhlas SNS.
Národniarom sa nepáčilo sedemročné funkčné obdobie pre tento post. Na verejnosť však prenikli informácie, že ako protihodnotu za súhlas s novelou národniari žiadali také isté funkčné obdobie pre riaditeľa SIS. Tajnú službu vedie ich nominant Anton Šafárik. Predseda SNS Andrej Danko takéto vyjednávania poprel. Nasledovať mali rokovania na úrovni koalície.
Premiér Peter Pellegrini (Smer) tento týždeň naznačil, že kabinet by mohol o upravenej novele rokovať už dnes alebo budúci týždeň. V pondelok o tom diskutoval s ministerkou Sakovou, ktorá prišla s kompromisným návrhom. Sedem rokov skrátila na štyri, na dohodu v koalícii sa naďalej čaká.
„Diskutujeme aj o funkčnom období policajného prezidenta na štyri roky s možnosťou opätovnej kandidatúry, diskusia stále prebieha. Či bude tento bod programu zaradený do stredajšieho rokovania vlády, ešte nie je v tejto chvíli isté, keďže rozhovory naďalej prebiehajú,“ spresnil hovorca rezortu vnútra Petar Lazarov.
Predseda koaličnej strany Most – Híd Béla Bugár je s kompromisom spokojný a je pripravený ho podporiť. „Policajný prezident by bol tým pádom síce zvolený touto vládou, ale ďalšia vláda by minimálne na konci volebného obdobia mohla vymenovať iného. Ak by bola so zvoleným prezidentom spokojná, mohol by funkciu vykonávať ešte raz,“ uviedol Bugár. Reagoval tak aj na vyhlásenia opozície. Tá tvrdí, že sedemročná funkcia by zabetónovala prezidenta polície na neprimerane dlhý čas a obišla by nasledujúcu vládu, ktorá vzíde z parlamentných volieb v roku 2020.
Napriek Sakovej návrhu, koalícia nie je bližšie k dohode. Upozornil na to predseda poslaneckého klubu SNS Tibor Bernaťák. Na otázku Pravdy, či SNS súhlasí so štvorročnou funkciou policajného prezidenta, priamo neodpovedal.
„Sú to zatiaľ predčasné otázky, pretože si to ešte musíme vo vnútri SNS aj s koaličnými partnermi vydebatovať. Hovorili sme o tom, že nám prekáža sedemročné obdobie a momentálne je na koaličných predstaviteľoch, aby sa dohodli a ujednotili na postupe a na tom, akým spôsobom sa vôbec bude tento zákon novelizovať,“ povedal Bernaťák, ktorý neočakáva, že by sa návrh dostal na rokovanie vlády tento týždeň.
Kompromis so štyrmi rokmi sa viac pozdáva prvému podpredsedovi SNS Jaroslavovi Paškovi. „Myslím si, že sme na dobrej ceste. Treba hľadať riešenie, ktoré by zabezpečilo plynulú obmenu funkcionárov. Nie je to len o lehotách, ale aj mechanizmoch,“ zdôraznil Paška. Dôležitou otázkou podľa neho bude ešte možnosť odvolávania šéfa polície.
„Som presvedčený, že v rámci koaličnej rady zváži, aká lehota je optimálna v kombinácii so spôsobom vymenovania a odvolávania, na ktoré to treba viazať. Aj nám, ministerstvu aj opozícii pôjde o to, aby v prípade zistenia vážneho pochybenia mechanizmus umožňoval veľmi rýchlo tohto funkcionára vymeniť, ale nie na základe politického rozhodnutia, ale vecných argumentov,“ doplnil Paška, ktorý naznačil, že k dohode môže dôjsť rýchlo.
Bezpečnostný analytik Milan Žitný považuje nový návrh za výsledok politikárčenia a šarvátok, a nie odborných diskusií. „Tie štyri roky signalizujú, že nejaký postup a ústupok zo strany Smeru nastal, je to však len nejaká kozmetika. Nevidím tam reálny posun. Ak budeme mať jedného mimoriadneho prezidenta, ktorý bude spĺňať najprísnejšie kritériá, tak je jedno, či tam bude sedem rokov, alebo štyri a opäť štyri,“ zhodnotil Žitný.
Snaha, aby sa volebné obdobia vlád a policajného prezidenta neprekrývali, je podľa Žitného logická. Stále si aj tak myslí, že jednotlivé vlády si budú aj naďalej voliť „svojho“ prezidenta polície.
„Ak hovoria o odpolitizovaní, tak ja hovorím, že to politizujú stále. Ak bude prezident chlapom na správnom mieste, prečo by mal novej vláde vadiť? To nie je politická funkcia, preto by to nemalo byť o tom, či bude môcť aj ďalšia vláda tento post môcť obsadiť, alebo nie,“ pripomenul analytik.
Žitný by skôr privítal pôvodne navrhovanú sedemročnú funkciu, rovnaká lehota platí pri generálnom prokurátorovi a šéfovi úradu špeciálnej prokuratúry, pri riaditeľovi Národného bezpečnostného úradu. „Štyri roky sa mi zdajú málo. Aj pre policajného prezidenta, jeho podriadených, aj vlčiakov, ktorí mu idú po krku,“ uzavrel Žitný.
Podľa návrhu novely zákona o Policajnom zbore by mal policajného prezidenta aj naďalej vymenúvať minister vnútra, po novom až na základe výberového konania a po odporúčaní brannobezpečnostného parlamentného výboru. Šéfom polície by mal byť vysokoškolsky vzdelaný policajt s desiatimi rokmi praxe v zbore a aspoň piatimi rokmi vo funkcii vyššieho nadriadeného. Odvolať ho môže na základe odôvodneného návrhu ministra vnútra opäť parlamentný výbor pre obranu a bezpečnosť aspoň trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých členov.