Za colnými únikmi má byť takzvané podhodnocovanie tovaru – teda úmyselné zníženie skutočnej hodnoty dovozu tak, aby firma platila nižšie clo. Dokázať skutočnú hodnotu tovarov je obzvlášť problematické pri tovaroch z Číny. Tie do Európy totiž prichádzajú bez potvrdenia originality faktúr. Brusel sa na tejto povinnosti s Pekingom totiž ešte stále nedohodol.
"Títo podvodníci sú v skutočnosti organizované zločinecké skupiny, ktorých konanie zasahuje celú EÚ. Fungujú v zločineckých sieťach aktívnych po celej EÚ,“ povedala pre denník Pravda hovorkyňa OLAF-u Alina Burea. Na ťahu je teraz podľa nej Európska komisia, aby to s členskými štátmi, kde sa podvody zistili, riešila.
Doplatenie miliónov je otázne
Doplatenie miliónov je však zatiaľ otázne. Ohľadne správy o vyšetrovaní OLAF-u prebieha momentálne podľa hovorkyne Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ingrid Ludvíkovej úvodná komunikácia so slovenskou stranou o záveroch vyšetrovania. "Európska komisia, najmä jej Generálne riaditeľstvo pre rozpočet, túto komunikáciu pozorne sleduje, aby v prípade potreby podnikla ďalšie potrebné kroky,“ hovorí Ludvíková. Dodáva, že voči Slovensku nateraz neprebieha žiadne konanie o porušení právnych predpisov EÚ súvisiace s podhodnocovaním tovarov.
Proti obvineniam sa bráni aj šéf slovenskej Finančnej správy František Imrecze. "Vedieme dialóg s OLAF-om, pretože máme rôzne názory na to, aká hodnota tovaru mala byť preclená v relevantnom období,“ povedal na pondelkovom brífingu. Problém vidí v tom, že suma je vyčíslená spätne.
Preto s tým, že by sme mali zaplatiť vyše 300 miliónov, Imrecze nesúhlasí. Najväčším problémom totiž je, že Čína nikdy neodpovedala na medzinárodné dožiadanie o pravosti faktúr. Overiť tak hodnotu tovaru pri odchode z Číny nie je možné, vysvetľuje Imrecze. Skutočná hodnota čínskeho tovaru je tak otázna. Colník nemal podľa neho ako posúdiť, či suma v tej-ktorej faktúre sa zakladá na pravde alebo nie. Aj kvôli tomu, že nie je možné dokladovať skutočnú hodnotu tovaru, prehráva Finančná správa súdy s importérmi o doplatky na cle. „Nemáme faktúry z Číny, nie je tak možné dokázať, že ide o podhodnotenie tovaru,“ povedal.
Až v októbri 2014 zaviedla Finančná správa na žiadosť OLAF-u takzvané minimálne profily. Tie určujú minimálne hodnoty, za ktoré má byť tovar preclený. Od tohto dátumu podľa šéfa Finančnej správy identifikované údajné straty klesajú. Kým v roku 2013 to bolo 163 miliónov eur, vlani sme na cle tratili 1,3 milióna eur. Briti, naopak, rizikové profily neaplikujú. Straty identifikované vyšetrovateľmi, tak majú úplne inú tendenciu.
V krátení ciel vedú Briti
OLAF analyzoval všetky colné hlásenia za dovozy textilu a obuvi z Číny v rokoch 2013 až 2016. Pre každú kategóriu tovaru vypočítal očistenú priemernú cenu na základe súm v colných hláseniach. Tú potom porovnával s deklarovanou hodnotou. Ako podhodnotené zaradil tie tovary, čo boli o polovicu lacnejšie, ako vyšetrovateľmi vyrátaná očistená priemerná cena. OLAF totiž predpokladá, že 50 percent z priemernej ceny je najnižšia rentabilná cena pre čínskych výrobcov, pri ktorej ešte dosiahnu zisk. "Všetky vyhlásenia pod najnižšou akceptovateľnou cenou boli považované za podhodnotené,“ potvrdila pre denník Pravda hovorkyňa OLAF-u. Metódu vyvinulo Európske výskumné centrum a je potvrdená aj súdnym dvorom. Slovenská Finančná správa však odmieta, aby sa metóda zavedená koncom roka 2014 aplikovala aj na colné konania v rokoch 2013 a 2014. Môže ísť o neprípustnú retroaktivitu.
Najhoršie podľa výsledkov úradu dopadla Veľká Británia. Strata na cle tu od roku 2013 podľa výpočtov vyšetrovateľov dosiahla takmer 1,9 miliardy eur. OLAF odhalil krátenie cla aj v Česku, vo Francúzsku a na Malte. Úrad odporúča Európskej komisie žiadať peniaze za nezaplatené clá od jednotlivých krajín.
Preclenie je pre krajinu zaujímavý príjem
Čínsky tovar sa dostáva do únie cez niektorý z jej prístavov. Podľa zistení vyšetrovateľov išlo pri podvodoch s clami na čínske tovary hlavne o dovozy cez nemecký prístav Hamburg. Z prístavu je tovar rozvážaný kamiónmi do jednotlivých krajín. Dovozca si môže vybrať krajinu, kde svoj tovar preclí.
Vyberá si samozrejme tak, aby to bolo preňho výhodné. Krajiny sa totiž pretekajú v rámci svojich možností, aby firmy prilákali k sebe. Z vybraného cla totiž štvrtina putuje do národného rozpočtu, zvyšok odvádzajú únii.
Slovensko sa od svojho vstupu do únie v roku 2004 riadi Európskym colným kódexom. Sadzby ciel pre jednotlivé tovary sa určujú každoročne nariadením. Napríklad pre pánske košele je to už dlhodobo 12 percent. Pri podvodnom preclení však prichádza k podhodnoteniu tovaru. Namiesto pôvodnej hodnoty vo výške 20-tisíc eur sa tak na faktúru dostane nižšia suma. Namiesto 2 400 eur by tak v prípade odrátania len dvoch tisícok z hodnoty košieľ ušetril dovozca na jednej dodávke 240 eur.
Tovar sa následne podľa zistení OLAF-u predá na čiernom trhu alebo je posielaný na neexistujúce adresy. Výsledkom sú ďalšie straty na dani z pridanej hodnoty (DPH). Tú totiž firmy platia až v krajine predaja. Rozpočty členských krajín, ale aj samotnej únie, tak pri colných únikoch netratia len na samotnom cle, ale aj na DPH.
Kažimír poslal Imreczeho do parlamentu
Minister financií Peter Kažimír požiadal prezidenta Finančnej správy Imreczeho, aby vystúpil s informáciou o celej situácii v parlamentom výbore pre financie a rozpočet. Zároveň požiadal predsedu výboru, aby v krátkom čase rokovanie výboru na túto tému zvolal, informovala hovorkyňa rezortu financií Alexandra Gogová. Potvrdila tiež, že Európska komisia nezačala proti nám v tejto veci žiadne konanie. "Doteraz Slovensku nikto žiadny účet na platenie akejkoľvek pokuty súvisiacej so zisteniami OLAF-u nepredložil,” povedala Gogová. Správa OLAF-u je z konca minulého roka.
Na vývoj situácie chce počkať aj premiér Peter Pellegrini. "Slovenská strana musí aj reagovať a vysvetľovať niektoré veci, tak to vždy býva, sú to bilaterálne rokovania,“ povedal. Na výsledok diskusie medzi Finančnou správou a vyšetrovateľmi čaká aj najsilnejšia koaličná strana Smer. „Európska komisia nezačala voči Slovensku žiadne konanie, nepýta žiadne peniaze. Viem, že Finančná správa intenzívne komunikuje s OLAF-om. Ak príde reálny výsledok, poďme sa o ňom baviť,“ povedal predseda Smeru Robert Fico.
Opozícia žiada odstúpenie Imreczeho
Opozícia je tvrdšia a žiada odstúpenie šéfa Finančnej správy. Opozičná strana SaS spochybňuje argumentáciu Finančnej správy. Colníci môžu podľa liberálov stanoviť cenu dovážaného tovaru alternatívnymi spôsobmi v prípade, že majú o sume na faktúre pochybnosti. Celková škoda je však ešte vyššia, ako ukazujú zistenia OLAF-u, tvrdia poslanci SaS. Úrad totiž vyčísľuje len európsky podiel na clách – teda 75 percent, ktoré krajiny zo zaplateného cla odvedú Bruselu, upozornili liberáli.
Poslanec Jozef Rajtár (SaS) tvrdí, že ide o špinavé praktiky colníkov. „Keď sa v roku 2017 skončilo vyšetrovanie OLAF-u, tak v roku 2018 sa tieto špinavé kšefty pre Slovensko znova obnovili,“ tvrdí Rajtár. Preto by mali konať vládne špičky, dodal.
Prezident Finančnej správy podal na poslanca Rajtára pre tieto výroky trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru pre trestný čin krivého obvinenia.