Zároveň sa však už v budúcom roku, v súlade s vývojom strednej dĺžky dožitia, určí, a to opäť v mesiacoch, vekový prírastok v mesiacoch na rok 2024. O rok neskôr zase na rok 2025, a tak ďalej, aby bol údaj o dôchodkovom veku vždy známy v päťročnom predstihu.
Vyplýva to z novely zákona o sociálnom poistení, ktorú schválil parlament. Podporilo ju 133 poslancov zo 141 prítomných, proti nebol nikto, siedmi sa zdržali a jeden zákonodarca nehlasoval.
Predkladateľmi návrhu boli poslanci koaličného Mostu-Híd Irén Sárközy, Tibor Bastrnák, Ladislav Balódi a Edita Pfundtner, ktorá si však momentálne poslanecký mandát neuplatňuje, keďže sa stala štátnou tajomníčkou na ministerstve spravodlivosti.
Cieľom novely je podľa jej autorov zabezpečiť, aby ľudia aspoň päť rokov vopred presne vedeli, kedy získajú nárok na starobný dôchodok, aby si tak mohli dostatočne vopred usporiadať svoje pracovné aj rodinné záležitosti. „Dnes to nevie ani ten, kto práve oslavuje šesťdesiate prvé narodeniny,“ upozornila v rozprave poslankyňa Sárközy. Ako druhý argument uviedla, že pridávanie dní je nepraktické a v niektorých rokoch by spôsobilo aj priveľké medziročné skoky. Podľa nej sa veková hranica v rokoch a mesiacoch stane pre ľudí aj ľahšie zapamätateľnou.
Momentálne, na základe fungujúceho „automatu“, ktorý každoročne pridáva k penzijnému veku niekoľko desiatok dní, je totiž odchodový vek presne stanovený iba na tento rok, a to na úrovni 62 rokov a 139 dní. Údaj prírastku v dňoch pre budúci rok ešte nie je známy, len neoficiálne sa dosiaľ hovorilo o 62 dňoch. Celkovo by sa tak podľa starého modelu v roku 2019 malo pridávať k 62 rokom ešte 202 dní, čo je zhruba až 6,7 mesiaca, teda o vyše pol mesiaca viac oproti prijatému novému mechanizmu. Seniori tak po prijatí novely pôjdu do dôchodku o čosi skôr, ako pôvodne mali.
„Návrh našich poslancov neznamená výrazný zásah do dôchodkového systému. Len sa tým zjednodušuje doterajší stav,“ zhodnotil novelu Ivan Švejna, ktorý pripomenul, že v žiadnej inej krajine EÚ okrem Slovenska penzijný vek po dňoch nerástol.
Na tejto schôdzi parlamentu by sa ešte malo rokovať o ústavnej zmene zákona, ktorou by sa mal zastropovať dôchodkový vek na úrovni 64 rokov pre mužov a s istými úľavami v závislosti od počtu vychovaných detí aj pre ženy. Tento rokovací bod sa presunul až na záver programu. Most-Híd však už od počiatku avizoval, že úpravu v ústavnej podobe nepodporí. A strana Smer, ktorej poslanci návrh na zakotvenie stropu predložili, už naznačila, že v prípade, ak preň nezíska potrebnú podporu 90 hlasov, postačí jej aj prijatie v podobe bežného zákona. Odborári OZ KOVO však avizovali, že sa uspokoja len s ústavnou formou, inak mienia na túto tému vyvolať referendum, ktoré by najradšej spojili s budúcoročnými marcovými prezidentskými voľbami.
Kedy pôjdu ľudia do penzie
ročník narodenia | dôchodkový vek |
---|---|
1957 | 62 rokov a 6 mesiacov |
1958 | 62 rokov a 8 mesiacov |
1959 | 62 rokov a 10 mesiacov |
1960 | 63 rokov |
1961 | 63 rokov a 2 mesiace |
1962, 1963, 1964 atď. | bude sa rozhodovať v roku 2019, 2020, 2021 atď. |