„Už pred prázdninami som oznámila, že nateraz sa nebudem uchádzať o žiadnu volenú funkciu a ani nebudem kandidovať v nadchádzajúcich parlamentných voľbách. Dnes však strácam aj dôvod na udržiavanie čisto formálnych väzieb so súčasnou vládnou koalíciou, a preto som sa rozhodla vystúpiť z poslaneckého klubu Most-Híd, a teda aj zo strany Most-Híd,“ uviedla Žitňanská na sociálnej sieti.
Právny štát nie je prioritu tejto vlády, uviedla
Dodáva, že po polroku fungovania vlády Petra Pellegriniho ani v jednom z problémov – vyšetrovanie vraždy, dôveryhodnosť polície, ministerstva vnútra, nezávislosť policajnej inšpekcie, vyvodenie zodpovednosti za pozemkové škandály – nenastal taký posun, ktorý by uspokojil verejnosť či ju osobne.
Naopak, opakovane podľa jej slov prichádza k potvrdzovaniu stavu a k zľahčovaniu problémov. „Hovorím o angažmán Tibora Gašpara a Róberta Krajmera na ministerstve vnútra, vyhýbavých a zavádzajúcich vyjadreniach vedenia ministerstva vnútra k vyšetrovaniu únosu vietnamského podnikateľa, verbálnych útokoch na médiá alebo aj viditeľnom odklone od jednoznačnej proeurópskej a proatlantickej orientácie reprezentovanom najmä jedným koaličným partnerom,“ vymenovala.
Spomína aj reakciu koalície na situáciu v oblasti SAV, vymenovanie nového podpredsedu ÚVO alebo „neodôvodnené stiahnutie zákona o zaisťovaní majetku“. „Na prvý pohľad sa môže zdať, že tieto udalosti spolu nesúvisia, všetky spolu však vytvárajú obraz, že táto vláda nepovažuje právny štát za svoju prioritu, a ja som presvedčená, že v prehlbujúcej sa kríze dôvery by ho za prioritu mala považovať,“ doplnila Žitňanská vo svojom stanovisku.
Strana: Ide o prirodzené vyústenie
„Spolupráca v každej koalícii, a tobôž ideologicky takej rôznorodej koalícii, je náročná a má svoje písané a nepísané pravidlá. V ostatnom období názory strany, poslaneckého klubu a pani Žitňanskej na ne sa rozchádzali. Preto jej krok považujeme za prirodzené vyústenie tohto stavu. Jej rozhodnutie rešpektujeme, zároveň jej ďakujeme za spoluprácu,“ uviedol Most-Híd v reakcii na Žitňanskej rozhodnutie. Predseda poslaneckého klubu Tibor Bastrnák nechce Žitňanskej odchod komentovať. „Akceptujem to. Pravdepodobne blízka budúcnosť ukáže, prečo sa to takto stalo,“ uviedol pre TASR. Poslanecký klub Mosta-Híd tak bude mať 13 členov.
O Žitňanskej odchode sa špekulovalo už dlhšie po tom, čo ukončila svoje pôsobenie vo vláde. Po tohtoročnej výmene kabinetu Roberta Fica za vládu Petra Pellegriniho (obaja Smer) už nepokračovala vo funkcii ministerky spravodlivosti, vymenil ju Gábor Gál (Most-Híd). Žitňanská už vtedy hovorila o svojom postupnom stiahnutí sa z politiky.
Po konci na ministerstve sa vrátila do Národnej rady SR a vstúpila do poslaneckého klubu Mosta-Híd. Žitňanská pôsobila v pozícii ministerky štyri roky, najskôr v období druhej vlády Mikuláša Dzurindu 2002–2006 ako štátna tajomníčka, neskôr v rokoch 2010–2012 a 2016–2018 ako ministerka.
Rezort prebrala po Harabinovi
Počas rokov 2002 až 2006, keď Žitňanská pôsobila ako štátna tajomníčka pod vedením Daniela Lipšica prešli cez ministerstvo viaceré novely, napríklad novela obchodného registra, reštrukturalizácie firiem či zákon o súdoch. Zásadnejšie zmeny prišli po tom, ako Žitňanská prebrala vedenie ministerstva po Štefanovi Harabinovi v roku 2010. Zriadené boli povinné elektronické aukcie v prípade verejných súťaží. Dôležitou súčasťou bolo zavedenie dvoch balíkov sudcovských zákonov, ktoré oslabili čiastočne pozíciu jednotlivých predsedov súdov a zriadili takzvané náhodné prideľovanie prípadov sudcom. Za pozornosť stojí aj novela Trestného zákona či návrh na oddelenie funkcií predsedu Najvyššieho súdu SR a Súdnej rady SR.
Lucia Žitňanská zasadla na ministerské kreslo aj v roku 2016, keď vznikla koalícia Smer, Slovenská národná strana (SNS) a Most-Híd, krátko bola súčasťou aj strana Sieť. Ako uviedla Žitňanská, medzi najväčšie úspechy svojho rezortu by zaradila zmeny v exekúciách či zavedenie inštitútu takzvaného osobného bankrotu. V prípade exekučných zmien prešli všetky nové prípady a spisy pod jediný súd, a to Krajský súd v Banskej Bystrici. Novela nadobudla účinnosť 1. apríla 2017. Aj pri osobnom bankrote ubudla byrokracia a posilnila sa pozícia ľudí, ktorí nezvládajú splácať množstvo poplatkov či samotných exekúcií.