Devínska Kobyla ako hospodársky les? Absurdné, tvrdia ochranári

, 26.09.2018 13:00
Devínska Kobyla
Pohľad na Devínsku Kobylu. Autor:

S podivnými výrubmi stromov po celom Slovensku akoby sa roztrhlo vrece. Najnovšie má rúbanie hroziť aj jedinečnej bratislavskej Devínskej Kobyle, ktorá územne patrí do Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a časť z nej je národnou prírodnou rezerváciou so štvrtým stupňom ochrany. Občianski aktivisti sa obávajú "masívnych a necitlivých" zásahov do tamojších lesných porastov. Pod ich protestnou petíciou sa už nazbieralo takmer 800 podpisov.

Signatári žiadajú ministerstvo pôdohospodárstva, aby zarazilo aktivity štátneho podniku Lesy SR, ktorý, ako pripomínajú, si mal v lokalite na tento rok naplánovať najvyšší objem ťažby dreva za ostatných sedem rokov. „Toto cenné územie spravuje štátna firma ako hospodársky les, so zameraním na generovanie ziskov z produkcie dreva,“ upozornil miestny obyvateľ Ján Žatko, jeden z organizátorov petičnej akcie.

Lesníci sa bránia, drevo vraj budú ťažiť len mimo západného svahu Devínskej Kobyly, kde sa rezervácia nenachádza, a tvrdenia aktivistov považujú za účelové. „Plánované zásahy na rok 2018 sú zamerané na postupnú cieľavedomú obnovu lesných porastov a odstraňovanie suchých a polámaných stromov. Maximálne sa snažíme realizovať výber jednotlivých stromov a menších skupiniek tak, aby sa vytvorili vhodné podmienky pre zmladenie novej generácie lesa a odkrývala sa plocha na čo najmenšej výmere,“ uviedol vo včerajšom stanovisku hovorca Lesov SR Radko Srnka.

Na rozdiel od zvyšku bratislavského lesoparku, ktorý spravujú Mestské lesy, patrí Devínska Kobyla štátu. V januári zverejnili Lesy SR informácie o plánovaných hospodárskych opatreniach vo svojich lesoch v okolí hlavného mesta. Práve z nich podľa petičníkov vyplynulo, že ťažba zasiahne aj rezerváciu. Pobúrení obyvatelia okamžite oslovili starostov mestských častí Karlova Ves, Devín a Dúbravka, ale aj ministerku pôdohospodárstva Gabrielu Matečnú, ministra životného prostredia Lászlóa Sólymosa a generálneho riaditeľa Lesov SR Mariana Staníka.

„Žiadali sme obmedziť, prípadne úplne vylúčiť ťažbu v ekologicky najcitlivejších lokalitách. S rovnakou požiadavkou sa na zodpovedné štátne orgány obrátili aj aktivisti združení v Iniciatíve Naše Karpaty,“ uvádza Žatko. Pripomína, že sporné výruby mali byť pôvodne už v marci dokončené, len na základe protestov ich lesníci do konca júla pozastavili. „Vytvorila sa pracovná skupina zo zástupcov ministerstva, Lesov SR aj odbornej a občianskej verejnosti, mala dohodnúť obmedzenia ťažby, no hoci sa niekoľkokrát stretla, podľa našich informácií zatiaľ k žiadnej dohode nedošlo,“ spresnil Žatko.

V súčasnosti je okolo výrubu lesov na Devínskej Kobyle ticho. Autori petície však hovoria o tichu pred búrkou, obávajú sa, že teraz na jeseň lesníci svoj ťažobný plán zrealizujú. „Bratislava má úžasné zelené okolie, zdá sa mi preto absurdné, ak sa má rúbať práve v takomto fantastickom prostredí. Vieme, že ak sa drevo ťaží plošným spôsobom, s ťažkými mechanizmami, môže to celú lokalitu zničiť, vidíme to aj v chránených územiach inde na Slovensku,“ zhodnotil Tomáš Hulík, známy slovenský environmentalista a filmový dokumentarista, ktorý petíciu podporil svojím podpisom.

Jakub Mrva z Iniciatívy Naše Karpaty pripúšťa, že zásahom priamo v rezervácii sa lesníci zrejme vyhnú. „Aj oblasť, ktorú výruby zasiahnu, je však chránená a pre Bratislavčanov vzácna. Mala by sa využívať na rekreáciu a šport, podobne ako Železná studnička či Kačín v správe Mestských lesov – rozhodne by tu nemala prevládať hospodárska činnosť. Nevraviac o tom, že rúbanie určite neprospeje vzácnej flóre a faune z blízkej rezervácie,“ myslí si.

Podľa neho je pri danej rozlohe Devínskej Kobyly plánovaná ťažba vyše 3 000 kubíkov dreva ročne neprimeraná a nerešpektuje verejný záujem. „Žiaľ, vedenie štátnych lesov sedí v Banskej Bystrici a vidí odtiaľ len plnenie hospodárskeho plánu a peniaze,“ konštatoval Mrva.

„Objem plánovanej ťažby na tento rok, v porovnaní z celkovou zásobou všetkých stromov Devínskej Kobyly, predstavuje len jediné percento a nepresahuje 56 percent objemu, o ktorý stromy každoročne prirastú,“ oponuje Srnka. Podľa neho lesníci budú postupovať podľa schváleného plánu starostlivosti o lesy na roky 2016 až 2025. „V nijakom prípade sa nestotožňujeme s výrokmi o masívnom a necitlivom výrube lesov len za účelom zisku. Financie získané predajom drevnej hmoty spätne investujeme do opatrení pri obnove lesných porastov, starostlivosti o cestnú sieť a účelové zariadenia. Všetky majú v konečnom dôsledku vplyv aj na podporu rekreačnej funkcie lesov,“ uzavrel Srnka.

Z envirorezortu dostala včera Pravda k situácii stručné vyjadrenie. „Ministerstvo životného prostredia v súčasnosti dokáže prostredníctvom Štátnej ochrany prírody zabrániť ťažbe takmer výlučne v bezzásahových zónach, teda v 5. stupni ochrany. Tie sa v danej oblasti nenachádzajú,“ reagoval hovorca Tomáš Ferenčák. To však podľa neho neznamená, že ministerstvu je zámer Lesov SR ľahostajný, naopak, považuje za nevyhnutné nastaviť plošné pravidlá, ktoré posilnia aspekt ochrany najvzácnejších slovenských lokalít. „Práve preto pripravujeme novelu zákona, ktorá posilní postavenie ochrany prírody v týchto lokalitách. Predstavíme ju v najbližších týždňoch,“ uzavrel Ferenčák.

Národná prírodná rezervácia Devínska Kobyla

  • výmera chráneného územia: 1 011 157 m2
  • rok vyhlásenia: 1964
  • predmet ochrany: prírodný komplex najjužnejšieho výbežku Malých Karpát s bohatým zastúpením chránených a ohrozených rastlinných (hlaváčik jarný, palina rakúska, gypsomilka metlinatá, devätorka rozprestretá, rôzne druhy orchideí atď.) a živočíšnych (vzácne motýle – vidlochvost feniklový, jasoň chochlačkový, ulitníky – slimák pásikavý, chondrina skalná, hmyz – kobylka sága, lajniak skarabeusovitý, ale aj obojživelníky – ropucha zelená, hady – užovka stromová, vtáky – včelárik zlatý, myšiak hôrny a cicavce – jazvec lesný) druhov, a tiež významná paleontologická lokalita (na kopci Sandberg sa našlo vyše 350 druhov fosílnych skamenelín – zvyšky rias, ježoviek, tuleňov, opíc, nosorožcov, žraločie zuby, viedla tadiaľto obchodná Jantárová cesta, sídlili tu Kelti aj Rimania, za Veľkomoravskej ríše to bola súčasť pevnosti kniežaťa Rastislava)
  • stupeň ochrany: 4. (platí napr. zákaz rúbať drevo a ťažiť drevnú hmotu, zbierať nerasty a skameneliny, voľne púšťať psa, používať chemické látky a hnojivá atď., takisto treba rešpektovať zákazy nižších stupňov)
  • územná príslušnosť: Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty, rozloha 646,1 km², vyhlásená v roku 1976, stupeň ochrany 2. (platí napr. zákaz vjazdu s motorovým vozidlom aj bicyklom, len so súhlasom povolená výsadba drevín, výstavba lesných ciest či turistických chodníkov, umiestňovanie informačných tabúľ, pasenie zvierat atď.)

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Malé Karpaty #výrub lesov #Iniciatíva Naše Karpaty #Devínska Kobyla
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku