Nastaviť vzdelávací systém tak, aby zaručil rovnaký prístup všetkým deťom – tento zámer si vytýčili Mária Patakyová, verejná ochrankyňa práv, Ábel Ravasz, splnomocnenec vlády pre rómske komunity, Viera Kalmárová, hlavná školská inšpektorka a Janette Motlová, riaditeľka Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.
Aj keď sa v integrácii vzdelávania detí so zdravotným postihnutím a z marginalizovaných oblastí zaznamenali posuny, dosiaľ sú roztrúsené. Preto sa signatári výzvy rozhodli spoločným úsilím dosiahnuť, aby opatrenia boli komplexné a sytémové. Navrhujú, aby sa predškolská výchova začínala najneskôr od piateho roku dieťaťa. „Tento krok ukázala potreba vyrovnávať deti pri vstupe do školského systému. Inak školský systém ani učitelia nevedia pracovať s rozmanitým typom žiakov v triedach,“ upozornila Patakyová. „Vtedy hrozí, že myšlienka integrovaného, inkluzívneho vzdelávania sa zastaví na takzvaných mentálnych blokoch a vzdelávanie neprinesie kladný výsledok, ale vytvára negatívne subjektívne zážitky,“ vysvetľuje. Splnomocnenec Ravasz v tejto súvislosti dodáva, že len každé tretie dieťa navštevuje predškolskú prípravu.
Ako nastaviť povinnosť predškolského vzdelávania aj prípravu v rodinách, to sú odborné otázky. Aj na požiadavky vzdelávania pedagógov. „Aby sa počas štúdia pripravovali nielen na rozvíjanie vedomostí žiakov, ale aj na budovanie charakteru a hľadanie hodnôt v našej spoločnosti,“ zdôraznila Kalmárová. Na to treba nastaviť celý systém vzdelávania. Aj otázky motivácie budúcich učiteľov a ich komunikácie s rodičmi považuje za cestu, ako doviesť dieťa k vyššej kvalite života.
Ábel Ravasz dodáva, že najmä v marginalizovaných spoločenstvách rodičia nepoznajú svoje práva a povinnosti, či a kde môžu žiadať o diagnostikovanie dieťaťa. Súvisí to aj so všeobecnou formuláciou tzv. informovaného súhlasu rodiča. „Pri podpise formulára rodič neraz podpísal niečo, čím dieťa zablokoval v špeciálnej škole, a tak z nevedomosti ho nechtiac odsúdil na 40 rokov nezamestnanosti,“ konkretizuje Ravasz. Zdôrazňuje tiež, že ak urýchlene nevyriešime neprimerane vysoký podiel detí v špeciálnych školách, stratíme ďalšiu generáciu. Prioritou je preto reformácia diagnostických centier v spolupráci s Ústavom detskej psychológie a patopsychológie, aby sa do diagnostiky dostali tzv. mäkké opatrenia. Patrí k nim diagnostika a rediagnostika detí umiestňovaných v špeciálnych školách, s tým súvisiaca otázka možného prechodu dieťaťa do hlavného vzdelávacieho prúdu. Aby dostali viaceré šancu ďalšieho vzdelávania v dvoj- a trojročných učebných odboroch, ba aj deti zo špeciálnych škôl.
Cestu ukazuje národný program PRIM pre predprimárne vzdelávanie, ktorý sa realizuje od septembra v 150 obciach. „Posielame do škôlok a škôl asistentov, odborný personál a koordinátorov pre prácu s rodinou. Myslím si, že asistenti v škôlkach aj v školách by mali byť trvalou súčasťou vzdelávacieho systému,“ hovorí Ravasz. Pripomína, že na Slovensku sa až 90 percent výdavkov na integráciu komunít financuje z eurofondov. „Sú to projekty na dobu určitú, menia sa podmienky, programovacie obdobia. Aspoň v prípade pomáhajúcich profesií musíme prejsť na financovanie zo štátneho rozpočtu,“ dodáva. „Na projektoch občianskych poriadkových služieb alebo aj zdravotných osvetárov komunít vieme vyskúšať, čo znamená prevziať takúto sieť do štátnej správy,“ hovorí splnomocnenec o realizovateľnosti myšlienky adresnej práce v rómskych komunitách.
Ombudsmanka pripravuje rokovanie s ministerstvom školstva, aby návrhy desegregácie vo vzdelávacom sytéme na Slovensku spoločnými silami uviedli do praxe v perspektíve roku 2020. Podkladom je aj správa o opatreniach v oblasti výchovno-vzdelávacieho procesu, ktorú v máji vypracoval Úrad verejnej ochrankyne práv s cieľom zlepšiť ochranu a dodržiavanie základných práv a slobôd.