„Budem sa snažiť nájsť zhodu, keďže ide o veľa a záleží mi na tom. Čas na hľadanie kompromisu sa výrazne skrátil, ale mojou ambíciou je presadiť nové, omnoho prísnejšie a transparentnejšie kritériá voľby. Zároveň očakávam v najbližších dňoch aj operatívne rokovanie koaličnej rady k tejto veci,“ avizoval ešte v piatok Gál s tým, že chce naďalej hľadať podporu pre vládnu novelu.
Na zasadnutí ústavnoprávneho výboru poslanci predložili svoje pozmeňujúce návrhy. Konflikt spôsobil predseda výboru Róbert Madej (Smer), ktorý sa prihlásil k myšlienke straníckeho kolegu Martina Glváča. Ten pred niekoľkými týždňami oznámil, že ak by mal parlament voliť kandidátov na ústavných sudcov až 90 hlasmi, nevidí dôvod, aby do voľby vstupoval ešte aj prezident.
Som skeptický, ako minister spravodlivosti musím povedať, že sa bojím, že Ústavný súd bude na určité obdobie nefunkčný.minister Gábor Gál
Proti Madejovi ostro vystúpil ústavný právnik a poslanec vládneho Mostu – Híd Peter Kresák. Kritizoval procesnú, ale najmä obsahovú stránku. „V deň rokovania sa nám dostane do rúk poslanecký pozmeňovák po tom, čo niečo schválila vláda aj koalícia. Mám to chápať tak, že idete proti vláde?“ pýtal sa Kresák Madeja, ktorý o pozmeňujúcom návrhu nakoniec nedal ani hlasovať. Kresákovi sa nepáči, že z procesu kreovania Ústavného súdu chce Smer vynechať prezidenta, čo považuje za menej demokratické.
Svoj krok Madej vysvetľuje tým, že šlo len o odbornú diskusiu. „Kolegom sme boli dlžní tento návrh v legislatívnej podobe, pretože bol prezentovaný už dávnejšie,“ dodal s tým, že na hlasovaní netrval, keďže zatiaľ chýba všeobecný politický konsenzus. Pripustil však, že tento návrh bude opäť predložený na parlamentnej schôdzi. „Závisí to od politických rokovaní lídrov,“ dodal.
Madej naopak vyhovel požiadavke opozície a zoskupeniu 38 odborníkov z oblasti práva a navrhol zachovať vekovú hranicu 40 rokov. Podľa vládneho návrhu by sa však vek kandidátov zvýšil až na 45 rokov. „Ak sú kvalitní, je to šanca uchádzať sa o túto funkciu aj právnikom v strednom veku,“ vysvetlil Madej. S vekovou hranicou 40 rokov Gál problém nemal.
Poslanci na septembrovej schôdzi návrh novely Ústavy a zákona o Ústavnom súde posunuli do druhého čítania. Na program by sa tak mohol dostať už na budúci týždeň. Gál bude na presadenie návrhu, ktorý schválila vláda 22. augusta, potrebovať až 90 hlasov.
Opozičné strany však podporu vylúčili a žiadajú, aby za kandidáta na ústavného sudcu zahlasovalo až 90 poslancov. Podľa Gálovho návrhu by na jeho zvolenie stačilo 76 hlasov, pričom v súčasnosti ich stačí len 39.
Líder opozičných Obyčajných ľudí Igor Matovič teraz žiada, aby bola voľba verejná a navrhuje, aby boli vylúčení aktívni politici. Podporuje ho v tom aj strana SaS. Právomoci prezidenta obmedzovať nechce a uľahčenie priechodnosti voľby vidí v obmedzení počtu potrebných kandidátov. Dnes, rovnako aj podľa vládneho návrhu, parlament volí na miesto každého sudcu dvoch kandidátov, z ktorých prezident vymenuje jedného.
„Priechodnosti celého procesu by veľmi pomohlo, keby sa namiesto dvojnásobného počtu volil len skutočný počet zodpovedajúci voľným miestam ústavných sudcov, aj keď nie nevyhnutne 90 hlasmi. Máme podmienku, aby bola voľba verejná a prezident by mal vyslovene zákonom stanovené právo vrátiť nevhodného kandidáta,“ navrhuje Alojz Baránik (SaS) záložné riešenie, ak by sa nepodarilo presadiť voľbu 90 hlasmi. No hneď aj priznal, že opozícia sa na spoločnom stanovisku nedohodla, pričom by sa tak mohlo stať do pondelka.
Gál tak bude musieť hľadať kompromis. Najelegantnejším riešením by podľa neho mohla byť voľba 90 hlasmi v prvom kole, pričom v prípade nezvolenia by ich v druhom kole stačilo 76. Nájsť 90 hlasov pri tomto zložení parlamentu je však podľa neho nereálne. Minister sa tiež ohradil voči spôsobu, akým sa diskusia na túto tému vedie.
„Kto teraz bude chcieť po tomto všetkom kandidovať?“ pýtal sa Gál, ktorý sa preto obáva o Ústavný súd. „Som skeptický, ako minister spravodlivosti musím povedať, že sa bojím, že Ústavný súd bude na určité obdobie nefunkčný,“ povedal minister. Priznal, že ani rokovania s opozíciou nepriniesli potrebnú podporu a ak sa nič nezmení, očakávaná voľba kandidátov na ústavných sudcov bude prebiehať podľa súčasných pravidiel. „Bol by som rád, ak by sa niekto z opozície zobudil,“ zaželal si Gál.
Posťažoval sa tiež, že predstavitelia opozičných strán SaS a OĽaNO minulý týždeň na rokovania neprišli a zas vyčítal Obyčajným, že na presunuté stretnutie poslali „druhé husle“, čím narážal na účasť poslaneckého asistenta Milana Vetráka. Matovič v tom problém nevidí. „Poslali sme tam ľudí, ktorí sú zodpovední za túto agendu v našom hnutí. Nemusím byť všade,“ reagoval. Vo februári sa skončí funkcia deviatim z 13 sudcov Ústavného súdu. Vládny návrh z dielne ministerstva spravodlivosti má novelizovať Ústavu a zákon o Ústavnom súde. Kandidáti na ústavných sudcov majú mať po novom minimálne 45 rokov, právnické vzdelanie a aspoň 15 rokov praxe v odbore. Uchádzači majú tiež podstúpiť verejnú prezentáciu a vypočutie pred ústavnoprávnym parlamentným výborom.
Pôvodnú agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom z denníka Pravda.