Dávajú do poriadku trápenia detí

V troch kategóriách po sedem ocenených sme spoznali na 15. ročníku podujatia Sociálny čin roka. Po ocenenie si prišla aj Dagmar Potočná zo Spišskej Novej Vsi, pre ktorú je každé dieťa výnimočné. Netají sa, že bez "mamovského" vnímania by svoju prácu nezvládla. Ale to zrejme ani jeden z tých, ktorým sa v utorok dostalo verejného poďakovania.

11.10.2018 09:00
Dagmar Potočná, sociálny čin roka Foto: ,
Dagmar Potočná z Krízového strediska Alžbetka v Spišskej Novej Vsi.
debata (1)

Oceneným z celého Slovenska premiér Peter Pellegrini a minister práce Ján Richter v historickej budove Národnej rady v Bratislave poďakovali za prácu, ktorú vykonávajú so srdcom na dlani v detských domovoch či v úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny. Uznanie získali za významný prínos pri pomoci rodinám v kríze, deťom ohrozeným vyňatím z rodín alebo žijúcim v náhradnom rodinnom prostredí. Ocenení boli tiež za to, že vykonali mimoriadny humánny čin či originálnu aktivitu pre znevýhodnené skupiny obyvateľstva.

„Chcem vyzdvihnúť nezameniteľnosť práce v sociálnej oblasti, ktorá je v našej spoločnosti čoraz žiadanejšia a potrebnejšia. Spoločenský vývoj prináša nielen množstvo informácií a inovácií, ale, žiaľ, sprievodným javom sú aj nové problémy, osobitne problémy v životoch jednotlivcov a rodín,“ prihovoril sa oceneným premiér. Podotkol, že význam práce všetkých, ktorí pôsobia v sociálnej oblasti, narastá a vníma celú veľkú a potrebnú komunitu sociálnych pracovníkov.

Dagmar Potočná je vychovávateľkou v Krízovom stredisku Alžbetka. Tichá, pokorná žena, s upokojujúcim odhodlaním v hlase sa ostýcha, keď má hovoriť o sebe. Radšej sa rozhovorí o neveľkom tíme odborníkov, ktorí pre osemnásť klientov vytvárajú prostredie dôvery a rodinnej atmosféry.

Každé dieťa je pre ňu výnimočné

Do Alžbetky prichádzajú deti na čas nie dlhší ako rok a pol a každé dieťa je pre Dagmar Potočnú výnimočné. Žiadna situácia nie je pre ňu menej dôležitá. V jej opatere sú staršie deti. Narodili sa v rodine a zakúsili život v detskom domove, ale s nádejou na návrat k rodičom. „A predsa sa čosi zlomilo, rodiny sa opäť dostali do problémov, prišli o bývanie a deti o porozumenie domova a každodenné pohladenie,“ hovorí vychovávateľka. Deti to doviedlo do krízového centra na čas, kým príde rozhodnutie súdu, či je možný návrat do rodín, alebo umiestnenie do detského domova. Centrum sa stáva akousi prestupnou stanicou, kde vychovávatelia vedia liečiť zranenia, sklamania, očakávania… Kto si vie predstaviť traumu dieťaťa, druhýkrát odchádzajúceho od rodiča, z domova?

Pani Dagmar načúva deťom v centre s porozumením a trpezlivosťou. „Je to veľmi zložité, aj keď deti u nás majú veľkú podporu. Vieme, v akom rozpoložení žijú. Ide nám o to, vyliečiť ich naším pôsobením, na všetkých úrovniach starostlivosti, vieme ich psychologickým vplyvom usmerniť,“ vo svojom rozprávaní nevynechá celý tím. Prichádzajú k nim deti s rôznymi psychologickými problémami aj s rôznym postihnutiami. „Neraz až u nás odhalíme aj zastarané zdravotné problémy a zanedbané ochorenia. Všetky trápenia detí dávame do poriadku,“ rozhovorí sa.

Spomína chlapca, piataka, ktorý nedávno prišiel do centra z psychiatrického liečenia, mlčanlivý, uzavretý. S veľkou traumou, keď mu mamička povedala, že domov sa už nevráti… „Detská dušička je veľmi krehká,“ hovorí azda všeobecne, s rešpektom k citlivosti každého detského osudu. Postupuje opatrne, slovo za slovom otvára komunikáciu s malým klientom. Vľúdny prístup a postupná adaptácia sú jej kroky k napredovaniu chlapca.

Všetko je zrazu a opäť iné, aj škola, do ktorej chlapec chodí. „Učím sa s ním, chodievame spolu na vychádzky, je veľmi tichý, uzavretý. Som vďačná za každý signál, za každý náznak, že vníma veci, ktoré sa mu páčia,“ opisuje svoju prácu. Bez citlivého vnímania, ako sama hovorí – mamovského, si prácu nevie ani predstaviť. Kto takéto prepojenie v pomáhajúcej profesii nemá, po čase odchádza. Dagmar Potočná má studnicu rodinnej láskavosti a podpory zažitú zo svojho detstva a toto zázemie dáva aj svojej vlastnej rodine s dvoma deťmi: „Veľmi mi pomáha vlastné rodinné zázemie, veľmi dôležité sú rodinné putá,“ hovorí.

Podujatie Sociálny čin roka pripravilo ministerstvo práce so Spoločnosťou priateľov detí z detských domovov Úsmev. Vnímajú ho ako pokračovanie v tradícii oceňovania pracovníkov za významný prínos pri pomoci rodinám v kríze, pomoci deťom ohrozeným vyňatím z rodín alebo žijúcim v náhradnom rodinnom prostredí.

Podľa premiéra sa systém sociálnoprávnej ochrany detí zlepšuje

Premiér pripomenul, že systém sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately štát vylepšuje, navýšili peňažné príspevky na kompenzácie pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, zvýši sa finančná podpora náhradnej starostlivosti. Vo finančnom vyjadrení opatrenia v sociálnej oblasti predstavujú asi 140 miliónov eur ročne.

Minister Richter pripomenul tohtoročnú novelu zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. Novela dáva napríklad nové možnosti, ako riešiť problematické situácie priamo v teréne a pracovať s rodičmi v oblasti rodičovských zručností. „Je dôležité, aby sa každé jedno dieťa vrátilo do rodiny. Toto je najlepšia cesta, ktorou sme sa vydali. Medzi najvýznamnejšie patrí zakotvenie záujmu dieťaťa ako prvoradého hľadiska pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú tak v prostredí rodinného práva, ako aj v prostredí sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,“ pripomenul minister.

Trikrát sedem šľachetných, oddaných práci s deťmi, rodinám, ako aj dospelým a seniorom, ktorých životné okolnosti nie sú priaznivé. Aby si nešťastne nezúfali a nepoddávali sa ťaživej etape života, odborníci a ostatní pracovníci v sociálnych službách pomáhajú odkázaným. Ďalších vedú z útrap, aby ich nasmerovali k samostatnosti a novým obzorom života. Profesionálne, ale najmä ľudskou spolupatričnosťou a láskavým osobným prístupom k svojim zverencom.

Ocenení na 15. ročníku podujatia Sociálny čin roka

Zamestnanci zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately

  • Viliam Gyürke, Detský domov Studienka Bratislava;
  • Katarína Štefaničiaková, Súkromné liečebno-výchovné sanatórium Senec;
  • Jaroslav Bryndzák, Detský domov Košická Nová Ves;
  • Mária Sabatulová, Detský domov Prešov;
  • Erika Garayová, Detský domov Mlynky – Biele Vody;
  • Dagmar Potočná, Krízové stredisko Alžbetka, Spišská Nová Ves;
  • Edit Fördösová, Detský domov Kolárovo

Zamestnanci oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na úradoch práce

  • Mária Juhásová, Bardejov;
  • Anna Lakatošová, Vranov nad Topľou;
  • Iveta Pelcová, Banská Bystrica;
  • Vladimír Suchánek, Čadca;
  • Eva Kolenčíková, Nitra;
  • Oľga Benetinová, Nové Mesto nad Váhom;
  • Marcela Tutková, Michalovce

Sociálny čin roka

  • Mária Koreňová, vedúca odboru sociálnych vecí, zdravia a rodiny, Mestský úrad Zvolen;
  • Jana Danišová, Bánovce nad Bebravou;
  • rehoľná sestra Maristella, spoločnosti Congregatio Jesu, Prešov;
  • Hudobné kapely Lamačské chvály a F6;
  • Mária Cehelníková, Detský domov Košice;
  • Juraj Malý, Saleziáni don Bosca

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Ján Richter #Peter Pellegrini #Sociálny čin roka