Ambulancie sú v koncoch

Ambulantný sektor je už roky v kríze. Z roka na rok klesajú počty doktorov, chýbajú pediatri, lekári pre dospelých aj špecialisti, znižuje sa dostupnosť zdravotnej starostlivosti a zvyšujú sa čakacie lehoty. Ordinácie sú podľa súkromných lekárov dlhodobo finančne podvyživené a ak sa to nezmení, dosah môže byť fatálny. Aj pacienti si myslia, že dobré ekonomické ukazovatele by už konečne mali pocítiť aj pri dostupnosti ošetrenia či na liekoch.

, 13.10.2018 18:00
lekár, pacient, dôchodca, ambulancia Foto:
Počty ambulantných doktorov neustále klesajú, znižuje sa dostupnosť zdravotnej starostlivosti a zvyšujú sa čakacie lehoty.
186

Asociácia na ochranu práv pacientov poukazuje, že aj v dobrých časoch ťahá zdravotníctvo za kratší koniec. „Keď ministerstvo financií koncom septembra prezentovalo rekordný výber daní, verili sme, že to konečne pocíti aj pacient. Prednosť však dostal napríklad nákup lietadiel a zbraní pre vojakov,“ konštatuje prezidentka asociácie Mária Lévyová.

Šéfka pacientov upozorňuje, že kým na obranu sa minie v roku 2019 až o 550 miliónov eur viac ako v tomto roku, výdavky na zdravotnú starostlivosť porastú len o 211 miliónov. Podľa nej neobstojí ani argumentácia, že armáda bola roky zanedbávaná a potrebuje dohnať investičný dlh. Súkromní lekári varujú, že rozpočet na budúci rok vôbec nepočíta s ambulanciami. „Zodpovední na tieto alarmujúce skutočnosti nereflektujú. Dokonca môžem vyhlásiť, že ministerstvo financií ambulantný sektor pochováva,“ hnevá sa prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth. Zo sumy, ktorá bola vlani vyčlenená na zdravotníctvo, sa ambulantnému sektoru podľa neho ušla iba nepatrná časť.

Situácia sa vraj nezlepší ani budúci rok

Šóth ďalej tvrdí, že o nič lepšie to nebude ani na budúci rok. „Prioritou sú nemocnice a platy, ale ambulantný sektor chýba,“ povedal s tým, že ak sa tento trend nezastaví, dôjde k ďalšiemu zhoršeniu dostupnosti, ale aj poskytovania zdravotnej starostlivosti. Asociácia navrhuje dofinancovanie ordinácií o tisíc eur mesačne, čo by znamenalo navýšenie rozpočtu pre ambulancie o 20 percent.

Nedostatok lekárov je podľa neho už notoricky známy. V roku 2016 chýbalo 786 všeobecných lekárov, dnes je to číslo vyššie. „Ak by sa tento sektor dofinancoval, určite by to zvýšilo jeho atraktivitu,“ poznamenal.

Menším regionálnym nemocniciam združeným v Asociácii nemocníc Slovenska (ANS) nie je po chuti, že kapitálové výdavky na obnovu a rozvoj zdravotníckych zariadení dostávajú len univerzitné a fakultné nemocnice. „Peniaze dostáva len trinásť štátnych nemocníc, do ďalších 90 tieto financie ísť nemajú,“ povedal prezident ANS Marián Petko. Občan Slovenska a pacient je podľa neho jeden a má mať rovnaký nárok na zdravotnú starostlivosť bez ohľadu na to, v ktorej nemocnici ho ošetrujú. Kapitálové výdavky sú podľa neho prostriedky na nákup zdravotníckej techniky alebo opravu budov. Ich objem sa má na budúci rok zvýšiť na 100 miliónov oproti tohtoročným 70 miliónom.

Peňazí bude viac, nie však dosť

Viac peňazí v rezorte zdravotníctva v budúcom roku nemocnice vítajú. Petko však tvrdí, že majú pochybnosti, či ich bude dostatok. V budúcnosti sa totiž podľa neho predpokladá zvyšovanie cien energií. Taktiež majú výhrady k objemu peňazí, ktoré dá štát za svojich poistencov. „Nižšia platba za poistenca štátu pri dnešnej ekonomickej situácii môže byť v poriadku, ale nepočíta sa, čo bude o tri roky,“ skonštatoval Petko.

Ministerstvo zdravotníctva podľa hovorkyne Zuzany Eliášovej pozorne vníma problémy slovenského zdravotníctva a postupne ich rieši. „Prirodzene si uvedomujeme aj personálne otázky týkajúce sa ambulantného sektora. Aj preto sme v negociáciách s rezortom financií zabezpečili prostriedky na navýšenie miezd sestier a stredného zdravotníckeho personálu v ordináciách,“ povedala Eliášová. Aby sa tieto peniaze aj reálne dostali na výplatné pásky, bude rezort iniciovať podpis memoranda so zástupcami zdravotných poisťovní a ambulantnými poskytovateľmi.

Kapitálové výdavky rezort podľa nej prioritne smeruje do tých koncových zdravotníckych zariadení, ktoré liečia najzávažnejšie a ekonomicky najviac náročné prípady. „Technické a prístrojové vybavenie koncových nemocníc je podstatne iné a finančné nákladnejšie, ako vybavenie menších regionálnych nemocníc,“ povedala Eliášová. Menšie nemocnice sa podľa nej môžu uchádzať aj o peniaze z eurofondov.

Poisťovne ambulanciám pravidelne zvyšujú platby

Hovorkyňa rezortu poznamenala, že zdravotné poisťovne pravidelne zvyšujú platby ambulanciám. Napríklad len štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa zvýšila od roku 2014 platby o 27 percent, takisto zrušila limity pre lekárov špecialistov. „V konečnom dôsledku to predstavuje aj viac peňazí pre ambulancie,“ poznamenala.

Podľa ministra financií Petra Kažimíra pôjde budúci rok do zdravotníctva najviac peňazí v celej jeho histórii, k dispozícii bude 5,2 mld. eur. Peniaze podľa neho majú smerovať k zlepšeniu zdravotnej starostlivosti. Okrem zvyšovania platov zdravotníkov sa prostriedky majú použiť aj na rekonštrukciu nemocníc, lepšie vybavenie, obnovu prístrojov aj na preventívne programy. V rozpočte počítali s upravením financovania pohotovostných ambulancií, urgentných príjmov a záchrannej zdravotnej služby.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
186 debata chyba
Viac na túto tému: #rozpočet #ambulancie