Vlastníci lesov nesúhlasia s ochranármi, že lykožrút sa málo šíri z rezervácií

20.10.2018 12:41

Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska tvrdí, že nekontrolovateľnosť premnoženia podkôrneho hmyzu spôsobila aj bezzásahovosť chránených území v 5. stupni.

Reagovala tak na vyhlásenie Štátnej ochrany prírody (ŠOP), ktorá v piatok prezentovala výsledky najnovšej vedeckej analýzy. Tá vyvracia názory, že zdrojom nákazy v lykožrútovej kalamite sú prírodné rezervácie.

„Rozhodovanie kompetentných orgánov pri konaniach o povolení bezodkladného spracovania kalamitného dreva od roku 2004 a znemožňovanie sprístupniť prírodné disturbancie napadnutých lesných ekosystémov aj mimo chránených území s 5. stupňom ochrany, v súvislosti s každoročne narastajúcim suchom a teplom v posledných piatich rokoch, spôsobilo túto situáciu,“ uviedol predseda únie Milan Ovseník.

Dodal, že lykožrút likviduje celé spoločenstvá lesov v Západných Tatrách, lesy Babej hory a Pilska, Pohoria Roháčov a Skorušinských vrchov, Oravskej Magury i Veľkej či Malej Fatry.

Ovseník tvrdí, že konania o bezodkladnej likvidácii podkôrnikom napadnutého dreva trvali jeden až dva roky a povolenia na sprístupnenie lesných porastov aj päť rokov.

„V súčasnosti sa mnohé urbáre snažia ako tak udržať životaschopnosť napadnutých hospodárskych lesov Oravy, Liptova, Turca či Horného Považia a Kysúc, ktoré sú atakované podkôrnikom z takto ‚chránených území‘,“ konštatoval predseda únie. Dodal, že štát podcenil potreby finančne nákladnej aktívnej ochrany hospodárskych lesov. Porovnal, že napr. Nemci v Bavorskom lese poskytli po víchrici v auguste 2017 súkromným vlastníkom 100 miliónov eur na odstránenie kalamitného dreva z porastov a bezodkladné zalesnenie.

Únia zároveň upozorňuje, že v lesoch na severe Slovenska sa nachádzajú významné vodohospodárske zdroje miest a dedín regiónu. „Toto už nie je problém len lesa, toto je na slovenskom severe problém vody, ktorá tečie z kohútikov obyvateľov Žiliny, Bytče, Rajca, Martina, Liptovského Mikuláša, Dolného Kubína, Trstenej či Námestova,“ zdôraznil Ovseník. Únia v tejto súvislosti vyzvala vládu SR, aby bola zodpovedná a bezodkladne prijala okamžité opatrenia, ktoré zbrzdia apokalypsu ihličnatých lesov severu Slovenska.

Ochranári analyzovali vzťah medzi odumieraním smrekových porastov a bezzásahovými územiami v 117 slovenských rezerváciách a ich okolí. Len v deviatich prípadoch sa preukázalo, že odumieranie začalo priamo v rezervácii. Až v 72 prípadoch odumieranie smreka začalo mimo rezervácie, a teda v lesných porastoch, kde nie sú zásadné obmedzenia.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

21 debata
Viac na túto tému: #lesy #Štátna ochrana prírody SR #lykožrút #lesníci