Slovensko vysiela v zahraničnej politike protirečivé signály

, , 22.10.2018 10:00
SR NRSR EÚ parlamentný summit členské štáty BAX
Predseda parlamentu Andrej Danko nesúhlasí s možnosťou sankcií voči Poľsku a Maďarsku, ktorú podporil i Európsky parlament. Na archívnej snímke je Danko (vpravo) s predsedom europarlamentu Antoniom Tajanim. Autor: ,

Zastávanie sa kontroverzných krokov Maďarska a Poľska, kritika Európskej únie, a na druhej strane výzvy na posilňovanie integrácie v rámci EÚ. Poprední politici komunikujú náš postoj v zahraničnej politike niekedy zmätočne. Rozporné stanoviská môžu podľa expertov postupne viesť k strate dôveryhodnosti mena krajiny.

Uznesenie parlamentu, ktoré má podporiť Maďarsko a Poľsko v spore s EÚ, bude témou na domácej scéne. S nápadom prijať takéto uznesenie prišiel predseda Národnej rady Andrej Danko (SNS). Rezort diplomacie je ochotný o tom debatovať. „Ministerstvo je pripravené diskutovať o akomkoľvek návrhu, ktorý pomôže dialógu medzi členskými štátmi a európskymi inštitúciami, a tým i k dosiahnutiu riešenia uspokojivého pre všetky sporové strany,“ vyhlásil hovorca ministerstva Boris Gandel. Zdôraznil, že rezort sa zasadzuje za riešenie založené na vzájomnom dialógu.

Danko minulý týždeň odsúdil konanie EÚ, ktorá plánuje aktivovať článok 7 Lisabonskej zmluvy voči Maďarsku a Poľsku. Podľa Danka únia hrubo zasiahla do práv suverénnych členských štátov. Plánuje preto vyjadriť podporu obom krajinám prostredníctvom uznesenia, ktoré chce predložiť parlamentu v prípade, že dôjde k aktivácii článku. „Ešte sa nedá povedať, kedy sa predloží toto uznesenie na rokovanie Národnej rady. Momentálne sa rokuje o jeho znení a následne sa prednesie na rokovanie výboru,“ spresnil pre Pravdu hovorca predsedu parlamentu Tomáš Kostelník.

O tomto kroku uistil Danko v stredu na stretnutí ministra zahraničných vecí Maďarska Pétera Szijjártóa. Uznesenie má podľa Danka podporu v koalícii. Jeho podstatou je vyhlásenie o tom, že naša Národná rada sa bude aktívne zasadzovať o to, aby sa využili všetky dostupné príležitosti pre vzájomný dialóg Maďarska a inštitúcií EÚ. Chce tak urobiť všetko preto, aby sa krajiny vyhli sankciám, ktoré im po aktivácii spomínaného článku Lisabonskej zmluvy hrozia. To znamená stratu hlasovacích práv. "Budem sa snažiť o to, aby sme s pomocou poslancov presadili toto uznesenie, ktoré pomôže našim susedom. Poliakom a Maďarom nikto ubližovať nebude,“ vyhlásil Danko.

„Ak sa poslanci parlamentu rozhodnú zastať sa krajín, ktoré pre ich kontroverzné kroky v oblasti právneho štátu Európska únia kritizuje, vláda musí toto rozhodnutie rešpektovať,“ skonštatoval premiér Peter Pellegrini (Smer), ktorý iniciatívu šéfa národniarov komentovať nechcel. Premiér je však jednoznačne za hľadanie kompromisu a pokojného riešenia situácie formou diskusie. „My sme jasne dali za vládu najavo, že preferujeme dialóg. Ukazuje sa, že v prípade Poľska sa v poslednom čase podarilo urobiť určité ústupky na jednej aj druhej strane. Pevne verím, že aj pri Maďarsku treba ísť touto cestou, a nie hneď sa vyhrážať použitím najkrajnejšieho riešenia, ktoré by vôbec neprispelo k udržaniu jednoty v rámci EÚ,“ argumentoval Pellegrini. Pripomenul, že podobný krok k Varšave a Budapešti urobil aj český parlament.

Nápad o uznesení prichádza v čase blížiacej sa návštevy francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona na Slovensku pri príležitosti storočnice spoločného štátu Čechov a Slovákov. Hlava krajiny galského kohúta viackrát dala najavo svoj kritický postoj k Maďarsku a Poľsku. Počas svojej prvej cesty do strednej Európy Macron obe krajiny obišiel. Stretol sa len so slovenským a s českým premiérom. S maďarským premiérom Viktorom Orbánom si francúzsky prezident už dlhšie vymieňa ostré odkazy. Podľa analytikov má Macron spomedzi krajín V4 bližšie k našej a Českej republike, ktorým nevyčíta nedodržiavanie princípov právneho štátu.

Pohľad expertov

Zuzana Gabrižová, politologička a šéfredaktorka informačného portálu EurActiv.sk, nevidí zmysel v nejakom stanovisku nášho parlamentu. Pripomína, že nič z toho, čo európske inštitúcie robia, sa nevymyká pravidlám schváleným v podobe Lisabonskej zmluvy. „Ide o postup, ktorý je maximálne opatrný, v tomto štádiu vôbec nemôže byť ani reči o nejakých sankciách, pretože naozaj je ešte príliš veľa krokov na to, aby sme sa dostali k sankciám. Navyše je mimoriadne nepravdepodobné, že tie kroky nastanú,“ vysvetlila Gabrižová.

Prečítajte si aj komentár: Na dialóg treba dvoch

Podľa Gabrižovej aktuálne európske inštitúcie len pomenovali na najvyššej politickej úrovni problém a upozornili, že sa v krajinách niečo deje a malo by to ostatné členské štáty zaujímať. „Preto prijímať v slovenskom parlamente deklaráciu, ktorá by toto odsúdila, sa mi zdá mimoriadne nemiestne. Na druhej strane treba povedať, že všeobecná politika Slovenska k tomuto procesu je pomerne beznázorová, lebo krajina hovorí, že v tomto procese podporuje dialóg,“ mieni politologička. V prípade prijatia uznesenia Gabrižová medzinárodnú blamáž neočakáva. „Možno by sa to stretlo s nejakým zdvihnutým obočím, ale to je všetko,“ poznamenala. Najdôležitejšie podľa nej bude, ako sa nakoniec krajina zachová pri hlasovaní o aktivácii.

Podľa experta na zahraničnú politiku Radovana Geista predseda parlamentu dlhodobo vysiela v zahraničnej politike protirečivé signály. „Na jednej strane SNS hovorí, že Slovensko má byť súčasťou integrácie, že stojí na hodnotách EÚ a odsudzuje extrémizmus. Na strane druhej otvorene vyhlasuje, že je mu sympatický spôsob vlády Viktora Orbána v Maďarsku,“ konštatoval Geist. Za Dankovým správaním nevidí žiadnu ucelenú dlhodobú stratégiu. „Orientuje sa podľa situácie,“ hodnotí Geist, čo môže byť podľa neho z dlhodobého hľadiska pre Slovensko nebezpečné. „Takéto zmätočné signály spochybňujú naše meno ako dôveryhodného a vypočítateľného partnera,“ upozornil Geist. Podľa správania a vyhlásení najvyšších ústavných činiteľov sa totiž zahraniční partneri orientujú.

Justičná reforma v Poľsku

Únia má vážne výhrady k poľskej justičnej reforme, kroky Poľska považuje za ohrozenie nezávislého súdnictva v krajine. Podľa lídrov EÚ poľská reforma dostáva sudcov pod väčšiu politickú kontrolu. Európska komisia na konci minulého roka oznámila, že je pripravená navrhnúť, aby sa voči Poľsku začalo konanie podľa článku 7, dôsledkom ktorého môže byť až odňatie hlasovacích práv. Začiatkom októbra prezident Andrzej Duda navyše uviedol do funkcie 27 nových sudcov Najvyššieho súdu, čím v podstate ignoroval rozhodnutie iného súdu o pozastavení vymenúvania sudcov, až kým situáciu neprešetrí Súdny dvor Európskej únie.

Potláčanie demokratických hodnôt v Maďarsku

Európsky parlament v septembri väčšinou hlasov podporil aktivovanie článku 7 aj proti Maďarsku za to, že vláda premiéra Orbána potláča demokratické hodnoty, na ktorých je EÚ založená. Za potrestanie Maďarska hlasovala dokonca aj pomerne veľká časť poslancov Európskej ľudovej strany, najsilnejšej politickej frakcie v europarlamente, ktorej je Fidesz členom, a Maďarsko doteraz vždy bránila. Akýmkoľvek sankciám by však museli predchádzať tri od seba nezávislé hlasovania členských štátov, z ktorých dve vyžadujú kvalifikovanú alebo posilnenú kvalifikovanú väčšinu a jeden jednomyseľnosť v Európskej rade.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Viktor Orbán #Andrej Danko #Péter Szijjártó #Článok 7 #poľská reforma justície
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku