Letný alebo zimný? Zatiaľ sa rozhoduje bez nás

, 24.10.2018 06:00

Návrh, aby sme mali tzv. zimný čas už natrvalo, Slovákov rozhneval. V podstate okamžite vznikla petícia Za zachovanie letného času, pod ktorou sú už tisícky podpisov. Klimatológ upozorňuje, že podľa zimného času bude v lete svitať už o druhej. A spolu so psychologičkou varujú, že sa pripravíme o hodinu denného svetla.

Ilustračné foto.
Ilustračné foto. Autor: Shutterstock

V piatok ministerstvo práce predložilo do medzirezortného pripomienkovania návrh, aby sme na Slovensku mali trvale stredoeurópsky čas, ktorý však skôr poznáme ako tzv. zimný čas. „Je to iba predbežná pozícia Slovenskej republiky v celom procese. Konečné rozhodnutie bude výsledkom vyhodnotenia medzirezortného pripomienkového konania, diskusie so sociálnymi partnermi a v konečnom dôsledku, samozrejme, najmä koordinácie na európskej úrovni,“ vysvetľuje hovorkyňa rezortu Veronika Husárová.

Nedebatuje sa už o striedaní času, ale o tom, ktorý čas by sme mali mať permanentne. V júli Európska komisia spustila dotazník, v ktorom sa 500 miliónov obyvateľov spoločenstva mohlo vyjadriť tak k zrušeniu posúvania hodiniek, ako aj k otázke, ktorému času by dali prednosť. Do ankety sa zapojilo 4,6 milióna ľudí, vyše 80 percent povedalo nie striedaniu času. Komisia potom predložila návrh do europarlamentu na zrušenie s tým, že každá krajina sa rozhodne, či dá prednosť zimnému alebo letnému času. Slováci sa vo väčšine vyslovili za ten druhý, oficiálne sa mu hovorí stredoeurópsky letný čas.

Šéf rezortu práce Ján Richter však verejnosť na sociálnej sieti upokojuje, že sme len na začiatku procesu a diskusií. „Osobne vnímam argumenty za zrušenie ako logické a opodstatnené a priznám sa, bol by som najradšej, keby sme si na Slovensku ponechali letný čas,“ napísal. Otázku času teda necháva otvorenú, hoci oficiálne sa ministerstvo, ktoré vedie, vyslovilo za zimný čas.

Ustálenie štandardného zimného času odporučilo aj ministerstvo zdravotníctva, keďže tento čas sa v našich zemepisných šírkach dlhodobo uplatňoval a rešpektuje fyziológiu populácie na našom území. Po ukončení pripomienkovania ministerstvo bude rokovať so sociálnymi partnermi a predloží výsledný návrh riadneho predbežného stanoviska Slovenskej republiky.

Richter pripomína, že nevyhnutná bude koordinácia s členskými štátmi únie, najmä však s našimi najbližšími susedmi. Pre nás je dôležité, aby sme boli na jednej časovej vlne s Českou republikou, Maďarskom, Poľskom či Rakúskom. Koncom októbra by sa o tomto probléme malo hovoriť na stretnutí ministrov dopravy členských krajín v rakúskom Grazi. Zatiaľ však vieme, že v celoeurópskom hlasovaní za permanentný letný čas hlasovalo 72 percent Poliakov a dve tretiny Maďarov a Rakúšanov. Iba v prípade Čechov tesne zvíťazil zimný čas.

Len čo sa objavila informácia o možnosti, že si už hodinky neposunieme zo zimného času, spustila sa petícia za zachovanie toho letného. Od ostatného piatku ju podporilo vyše päťtisíc ľudí a zdá sa, že ich počet bude iba rásť. Najbližšia zmena času nás čaká v nedeľu 28. októbra, keď sa letný čas mení na zimný. To znamená, že ručičky hodiniek si posunieme dozadu – z tretej na druhú hodinu.

Potrebujeme prirodzené svetlo

Letný alebo zimný? Ktorý čas je pre človeka vhodnejší? Psychologička vysvetľuje, že horší vplyv má permanentný zimný čas. Chýbalo by nám totiž slnečné svetlo. „Z praxe poznáme tzv. sezónne depresie, teda ochorenia, ktoré sa štatisticky ukazujú v dvoch až piatich percentách populácie a má ich na svedomí práve nedostatok svetla,“ objasňuje psychologička Magdaléna Krasulová. „Sezónnym depresiám podliehajú ženy, deti, ale aj starší ľudia a takzvaní workoholici. Čím ďalej tým viac mladších ľudí sa v živote stretne aj so sezónnou depresiou,“ pokračuje. Sezónna depresia sa prejavuje zníženým sústredením, poruchami spánku, nadmernou chuťou do jedla alebo aj výpadkami pamäte.

Ilustračné foto.
Ilustračné foto. Autor: Shutterstock

„Hlboké melancholické rozpoloženie človeka, akým je depresia, má za následok aj ďalšie negatíva ako zníženie imunity či chronickú únavu. Veľmi vhodne sa na liečbu depresie preto využíva práve takzvaná fototerapia, teda liečba biotropným svetlom. Filtre aktivizujú a posilňujú ľudský organizmus. Slnečný svit pôsobí na organizmus blahodarne. Nenadarmo už naši starí rodičia hovorili, že slnko je najlepší lekár. Jednoznačne preto možno povedať, že s úbytkom slnečného svitu, a to sa týka mesiacov november, december a úplne najkritickejší je január, naozaj pribúda nielen sezónnych depresií, ale celkovo depresívnych ochorení u pacientov všetkých vekových kategórií,“ zdôrazňuje psychologička.

Ponoríme sa do tmy

Klimatológ Pavel Faško zo Slovenského hydrometeorolo­gického ústavu má jednoznačný názor: zimný čas Slovensko ponorí do tmy. „Berieme ako samozrejmosť, v lete slnko v letnom čase zapadá aj tesne pred 21. hodinou, na prelome júna a júla je svetlo aj o desiatej večer. Pri stredoeurópskom čase však budeme mať svetla o hodinu menej práve vtedy, keď sme aktívnejší,“ hovorí klimatológ. V stredoeurópskom čase bude v lete svitať už o druhej ráno. „Myslím si, že ľuďom pri dnešnom štýle života viac vyhovuje, keď je dlhšie svetlo večer, ako keď je skôr svetlo ráno,“ dodáva.

Ešte niekoľko dní budeme mať letný čas, keď slnko zapadá pred osemnástou hodinou. „Keby sme nemali letný čas, slnko na východe by zapadalo už o pol piatej,“ argumentuje. V najkratších zimných dňoch pri zimnom čase slnko zapadá okolo štvrtej, v prípade letného času by zapadalo okolo piatej popoludní. V lete pri dnešnom letnom čase v najdlhších dňoch roka zapadá okolo deviatej hodiny večer, v prípade zimného času by však zapadalo už okolo ôsmej večer. „V bežnom pracovnom režime ľudia, ktorí chcú byť s deťmi za svetla vonku, nebudú mať po zavedení zimného času takúto šancu ani v lete. Do sedemnástej sú v robote, kde by boli s rodinou. Ukrátime sa o jednu hodinu svetla denne. Nebudeme vnímať, že máme svetlo skoro ráno, ale všimneme si, že nemáme svetlo skoro večer,“ uzatvára Faško.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#letný čas #zmena času
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku