Gál plánoval zaviesť nové pravidlá pre voľbu aj kvalitu ústavných sudcov a potreboval podporu ústavnej väčšiny, ktorá sa nenašla. Vo februári končí funkčné obdobie 9 z 13 sudcov a nová deviatka sa tak bude voliť po starom. Znamená to, že konečný výber bude v rukách prezidenta, ktorý už raz na 3,5 roka súd zablokoval, keď nechcel vymenovať troch sudcov. Ak sa podobná situácia zopakuje, Ústavnému súdu hrozí rozklad.
Minister spravodlivosti Gábor Gál predkladal novely ústavy a zákona o Ústavnom súde. V nich menil kvórum v parlamente na voľbu kandidátov na ústavných sudcov, tiež nároky na ich kvalifikačné kritériá. Kritickou bola práve zmena v ústave, ktorá stanovila potrebný počet hlasov na zvolenie kandidáta v Národnej rade. Gál určil hranicu 76, opozícia chcela 90 a avizovala, že vládny návrh nepodporí, ak neprejdú jej podmienky.
To, že strana Kotleba ĽS NS nehlasovala za zákon ako taký, svedčí o tom, že žiadne dohody sme s nimi v zákulisí nerobili. Ja som s fašistami nikdy v živote nerokoval, ani rokovať nebudem.minister Gábor Gál
Na schválenie novely ústavy bola potrebná aj podpora opozície, keďže koalícia má 77 poslancov. Za finálne znenie nakoniec hlasovalo iba 55 z 99 prítomných zákonodarcov. Väčšina opozičných poslancov pred hlasovaním zo sály odišla. Gálovu novelu nepodporili ani koaliční poslanci.
„Mrzí ma celá negatívna kampaň proti nášmu návrhu, ktorú vyvolala časť nezávislých odborníkov aj pán prezident, ktorý nazýval návrh podpriemerným. Aj opozícia nakoniec priznala, že návrh bol dobrý a keby demokratická opozícia zbytočne nehrala politické hry, dnes by sme mohli mať odobrený funkčný, prísnejší a demokratickejší systém voľby ústavných sudcov,“ zhodnotil minister spravodlivosti.
Za celým zmätkom vidí Gál zlyhanie opozície. Tá najprv odmietala vládne novely a čakala ústupky. Zlom nastal po tom, čo v pléne s 96 hlasmi prešiel návrh Róberta Madeja zo Smeru, ktorý okliešťuje kompetencie prezidenta pri vymenovaní ústavných sudcov. Ten podporila celá koalícia, Sme rodina a kotlebovci. Po dvoch hodinách hádok za konečnú verziu zákona však hlasovali už len koaliční poslanci (55), aj to nie všetci.
Foto: TASR, Jakub Kotian
„Po tom, čo bola schválená časť pozmeňovacích návrhov poslanca Madeja, zrazu opozícia otočila o 180 stupňov, začala chváliť náš vládny návrh zákona v pôvodnom znení a rozprávať o tom, že by ho podporili, hoci dovtedy v rozprave vystupovali proti nemu. Pre mňa bolo takéto správanie absolútne nepochopiteľné, čo len dokazuje, že opozícii ide o politikárčenie a nie o samotnú zmenu ústavy k lepšiemu,“ domnieva sa Gál.
Isté politikárčenie Alojz Baránik (SaS) priznal. „Ľutujeme, že neprešiel vládny návrh. Bohužiaľ už ho nebolo možné prijať, pretože to pozmeňovací návrh Madeja znemožnil. Pokúšali sme sa dohodnúť, ale nedalo sa. Dávali sme jasne najavo, že nakoniec budeme hlasovať aj za Gálov návrh, ale chceli sme presadiť aj naše zmeny. Priznávam, že trochu politiky v tom bolo, ale dávali sme jasné signály, že nakoniec za to zahlasujeme,“ nazdáva sa Baránik, ktorý si myslí, že hlavným dôvodom Madejovho návrhu bolo vynechať prezidenta. "Obávam sa, že toto celé bolo divadlo, ktoré mali v skutočnosti dopredu pripravené. Súčasný stav nie je dobrý, ale nie taký zlý,“ zhodnotil Baránik.
Poslanci dvoch SaS a OĽaNO namierili hnev na poslancov Borisa Kollára, ktorí najprv vládny návrh podporili a v závere otočili. „Nebudem brať na seba zodpovednosť, že by niekto v tajnej voľbe nakoniec mohol zvoliť Roberta Fica za ústavného sudcu,“ vysvetľoval Kollár.
S kritikou vystúpil prezident Andrej Kiska, podľa ktorého vládna koalícia nedokázala presadiť ústavné garancie výberu najlepších kandidátov a parlamentná väčšina zlyhala. „Hlasovanie v Národnej rade bolo veľkým varovaním. V mene mocenského ovládnutia Ústavného súdu na ďalších 12 rokov bola vládna väčšina ochotná spoliehať sa na podporu fašistov. Veľkým varovaním je aj to, že princíp koncipovania našej ústavy – demokratický systém bŕzd a protiváh pri obsadzovaní najdôležitejšieho súdu ostal nedotknutý len vďaka zmätkom pri hlasovaní,“ tvrdil Kiska.
Minister Gál vyjednávanie s kotlebovcami poprel. „To, že strana Kotleba ĽS NS nehlasovala za zákon ako taký, svedčí o tom, že žiadne dohody sme s nimi v zákulisí nerobili. Ja som s fašistami nikdy v živote nerokoval, ani rokovať nebudem,“ zdôraznil Gál.
Podpredseda Smeru Martin Glváč dôrazne odmietol, že boli pri hlasovaní dohodnutí s poslancami ĽS NS. „Ten zákon neprešiel, tak ako sme mohli hlasovať s kotlebovcami? Naopak, opozícia hlasovala s kotlebovcami, keď náš návrh nakoniec spoločne odmietli,“ reagoval Glváč.
Do februára, keď vo funkcii na Ústavnom súde skončí väčšina sudcov, bude musieť parlament zvoliť 18 kandidátov. Z nich si prezident vyberie deväť, ktorých za ústavných sudcov vymenuje na 12-ročné obdobie.
Gál aj napriek pachuti, ktorá mu po nočnom hlasovaní ostala, dúfa, že sa podarí prezidentovi ponúknuť dobrých kandidátov. „Teraz zostal síce ten starý systém, ale aj podľa neho sa dajú navoliť dobrí kandidáti. Sčasti nám však prešla zmena rokovacieho poriadku. Kandidáti budú vypočutí na parlamentnom ústavnoprávnom výbore a tam im budú mať možnosť klásť otázky nielen poslanci, ale aj prezident, bude zabezpečené živé vysielanie,“ zhrnul Gál drobný úspech svojich snáh.
Kiska zase v najbližších týždňoch plánuje zorganizovať stretnutia s právnickou a súdnou obcou, aby ich k navrhovaniu takýchto kandidátov povzbudil.
Minister spravodlivosti pôvodne navrhoval, aby potrebné kvórum pre kandidátov bolo 76 hlasov, dnes stačí 39. Kandidátom by sa mohla stať iba všeobecne uznávaná osobnosť v oblasti práva najmenej vo veku 40 rokov. Uchádzač by musel mať 15 rokov praxe, ovládať svetový jazyk. Podstúpiť by musel verejnú prezentáciu a tiež vypočutie pred ústavnoprávnym parlamentným výborom.