Dočasnú vládu pre Slovensko, ktorej členmi boli Vavro Šrobár i skalický rodák Pavol Blaho, priviezol do Skalice 6. novembra 1918 špeciálny vlak z Prahy. Jej úlohou bolo zabrániť chaosu a anarchii na území Slovenska, členovia boli sčasti ubytovaní v dome Pavla Blahu na skalickom hlavnom námestí, ktorého autorom je renomovaný architekt Dušan Jurkovič. „Príchod dočasnej vlády do Skalice je významný míľnik slovenského národa. dočasná vláda, ktorá sa ujala moci, musela obhájiť predovšetkým hranice. Na Slovensku bola mimoriadne zložitá situácia aj preto, že maďarská vláda sa nechcela vzdať nášho územia. Skaličania môžu byť hrdý na to, že sa Skalica de facto stala hlavným mestom Slovenska,“ uviedol Pellegrini.
Podľa dostupných historických análov si po príchode rozdelila právomoci. Šrobár si ponechal na starosti okrem vedenia vlády i veci diplomatické, politické, kultúru, financovanie a zdravotníctvo. Blaho dostal politické veci, poľnohospodárstvo a zásobovanie, Ivan Dérer domobranu a súdnictvo, Anton Štefánek školstvo, Kornel Stodola priemysel a obchod, tajomníkovi dočasnej vlády Štefanovi Janšákovi sa ušli záležitosti verejných prác, dopravy a pošty. „Príchod dočasnej vlády neznamenal iba formálny akt. Bol to konkrétny politický čin, keď vláda vykonávala konkrétne opatrenia na zabezpečenie poriadku a prevzatie moci po uhorských úradoch,“ poznamenal primátor mesta Skalica Ľudovít Barát.
Na tejto porade sa rozhodlo, že vláda začne svoju činnosť 6. novembra 1918 na tábore ľudu v Skalici. Pred piatimi tisíckami zhromaždených proklamoval Šrobár vytvorenie Československej republiky a prevzatie správy vecí verejných do rúk dočasnej vlády. Štefánek vyhlásil za vyučovací jazyk na Slovensku slovenčinu. Ďalšie ľudové zhromaždenie sa uskutočnilo na druhý deň v Malackách. Zo Skalice riadila vláda organizáciu novej štátnej moci do 14. novembra, keď oficiálne ukončila svoju činnosť. Blaho viedol svoj referát v Skalici až do konca roku 1918.
Pellegriniho čaká návšteva Azerbajdžanu a Kazachstanu
Premiér Peter Pellegrini odcestuje na budúci týždeň na návštevu Azerbajdžanu a Kazachstanu. Obe návštevy budú mať prevažne obchodno-ekonomický charakter. Začiatkom týždňa, 12. až 14. novembra, pôjde na pozvanie predsedu vlády Novruza Mammadova na oficiálnu návštevu Azerbajdžanu, v dňoch 15. až 16. novembra bude na pozvanie predsedu vlády Bakučana Sagintajeva na oficiálnej návšteve Kazašskej republiky.
Počas návštevy Azerbajdžanu bude Pellegrini rokovať s predsedom tamojšej vlády Mammadovom a čaká ho prijatie aj u prezidenta Azerbajdžanu Ilhama Alijeva. Výsledkom oficiálnej návštevy by mal byť impulz pre rozvoj slovensko-azerbajdžanských vzťahov a ďalšej spolupráce vo vybraných sektoroch. Témami rokovania budú bilaterálne vzťahy s osobitným akcentom na zintenzívnenie a prehĺbenie politických a diplomatických kontaktov. V rámci dvojstrannej spolupráce prerokujú najmä oblasti obchodu a investícií, energetiky, dopravy, vedy, výskumu a inovácií. Vzhľadom na budúcoročné predsedníctvo SR v OBSE budú pozornosť venovať aj regionálnej situácii na južnom Kaukaze. Počas rokovaní budú rezonovať aj aktuálne medzinárodné témy a otázky vzťahov Európskej únie a Azerbajdžanu.
Oficiálna návšteva v Kazašskej republike si kladie za cieľ dohodnúť na vládnej úrovni inštrumenty pre stimulovanie vzájomnej obchodnej výmeny, ako aj iniciovať diskusiu o perspektíve exportu fosílnych palív z Kazašskej republiky na energetický trh členských krajín EÚ. Súčasne bude potvrdením záujmu SR o rozvoj vzťahov s krajinami Strednej Ázie. Počas návštevy Kazachstanu sa uskutoční rokovanie s predsedom tamojšej vlády B. Sagintajevom a prijatie u prezidenta Kazašskej republiky Nursultana Nazarbajeva. Súčasťou delegácie je aj podnikateľská misia. Výsledkom oficiálnej návštevy by mal byť okrem iného rozvoj vzťahov v ekonomickej, vedecko-technickej, akademickej a vzdelávacej oblasti v prospech oboch krajín a ich občanov.
Podobne ako v Azerbajdžane budú hlavnými témami rokovaní bilaterálne vzťahy s osobitným akcentom na ekonomický sektor, najmä v súvislosti s oblasťami obchodu a investícií, dopravy, infraštruktúry, energetiky, vedy, výskumu a inovácií. Počas rokovaní budú rezonovať aj aktuálne európske a medzinárodné témy.