„Každá tehotná žena by mala absolvovať očkovanie proti chrípke každoročne od októbra do decembra, tiež očkovanie proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu v 28. až 37. týždni tehotenstva,“ zdôraznil gynekológ pôrodník Miroslav Kotek. Priamy prenos chrípky z matky na plod počas tehotenstva je zriedkavý, je však príčinou zamĺknutého potratu v prvých troch mesiacoch. Vírus spôsobuje rázštepy neurálnej trubice (embryonálny základ centrálneho nervového systému, z ktorého sa vytvorí mozog a miecha), keď má matka vysoké horúčky. Chrípka u budúcich matiek je tiež spájaná so štyrikrát vyšším výskytom nádorov plodu, i keď ich absolútny počet je nízky. Deti matiek s prekonanou chrípkou zaostávajú v raste počas vnútromaternicového života. Výhodou očkovania tehotných žien je i to, že protilátky, ktoré si organizmus vytvorí, prechádzajú aj na plod, po narodení je dieťa istý čas chránené proti vírusu.
Kotek pripomenul štatistiky úmrtí na pandemickú chrípku SARI (ťažké akútne respiračné ochorenie) v rokoch 2009 a 2010. Čísla čerpal z kandidátskej práce hlavného hygienika Jána Mikasa, ktorý dal na zverejnenie súhlas. Z údajov vyplýva, že za desať mesiacov ochorelo na SARI trinásť tehotných žien, až šesť z nich zomrelo, čo predstavuje 46,15 percenta.
Práve z tejto chrípkovej sezóny vzišli podľa neho ponaučenia pre pacientov aj lekárov. „Treba vedieť, ako vyzerajú príznaky chrípky, pretože skorá terapia znamená lepší úspech. Sú to – zvýšená telesná teplota okolo 39 stupňov, ktorá trvá tri až štyri dni, bolesti svalov a kĺbov, bolesť hlavy. Liečba má byť začatá na základe ťažkostí, nie na základe rýchlych laboratórnych testov, tie majú úspešnosť 40 až 70 percent,“ pripomenul gynekológ. Tehotná žena má byť podľa neho liečená bez ohľadu na to, či bola očkovaná, alebo nie. V liečbe má tiež význam podávať špecifické antivirotiká 48 hodín po začatí príznakov.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa vakcíny stanú najdôležitejším nástrojom na zníženie chorobnosti aj úmrtnosti spojených s pandémiami chrípky. Každý rok sa nakazí touto chorobou asi 3,5 milióna ľudí, zomrie 650-tisíc.
Na Slovensku sa povinne očkuje proti desiatim chorobám, nepovinne proti ďalším trinástim. Predsedníčka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti Zuzana Krištúfková poukazuje na dôležitosť očkovania. Od jeho zavedenia na konci 20. storočia sa očakávaná dĺžka života zvýšila o 15 až 25 rokov. Odmietanie očkovania pripravuje pôdu na opätovný výskyt chorôb u populácie, ktorá už bola chránená. Príkladom je nedávna epidémia osýpok v Zemplíne. Rodiča, ktorí ignorujú očkovanie, by mali podľa nej pochopiť, že je pre ich deti dôležité.
Krištúfková spomenula prípad spred piatich rokov, keď záchranka priviezla do nemocnice 5,5-mesačné dieťa v šokovom stave. Lekári mu diagnostikovali pneumokokový zápal mozgových blán. Počas polročnej hospitalizácie bábätko absolvovalo sedem operácií. Napriek intenzívnej liečbe zostalo ochrnuté. Podľa očkovacieho kalendára malo byť očkované dvomi dávkami vackíny proti pneumokokom (v 3. a 5. mesiaci) spolu s hexavakcínou (proti čiernemu kašľu, záškrtu, tetanu, žltačke, detskej obrne, chorobám vyvolaným baktériou Haemophilus influenzae b.). Matka však odmietla všetky očkovania.
Pediatrička Marta Špániková opísala svoje skúsenosti s rodičmi. Podľa nej treba s nimi viac a citlivejšie pracovať. Informovať o očkovaní sa ich snaží v pokojnej atmosfére, necháva si na to dostatok času. Vysvetľuje nežiaduce účinky aj to, ako ich riešiť, tiež reakciu na očkovanie. Snaží sa ich zapojiť do procesu, napríklad pri výbere očkovacej látky.