Novým úradom proti korupcii

, 11.11.2018 12:00
VLÁDA, Rokovanie 128. schôdze vlády SR....
Riaditeľ odboru prevencie korupcie Úradu vlády Peter Kovařík, ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná a premiér Peter Pellegrini na zasadnutí vlády v Skalici. Autor: ,

Ľudia, ktorí sa rozhodnú oznámiť korupciu na pracovisku i mimo neho, budú viac chránení pred pomstou zo strany tých, ktorí porušili zákon. Postarať sa o to má nový nezávislý úrad. Ten bude môcť oznamovateľovi vyplatiť aj odmenu. Táto myšlienka vznikla z iniciatívy premiéra Petra Pellegriniho (Smer), ktorý, ako tvrdí, chce vyslať signál o odvahe vlády vyrovnať sa s korupciou a inými nekalými praktikami.

Podľa Veroniky Prachárovej z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť skôr by prospelo vyšetrenie a trestanie v prípadoch veľkých káuz, snahu vlády však hodnotí pozitívne.

V zákone o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti navrhuje Pellegrini zriadenie nového Úradu na ochranu oznamovateľov, ktorý by sídlil v Bratislave, ale mohol by zriaďovať aj detašované pracoviská v regiónoch. Návrh schválila vláda tento týždeň. Ak prejde parlamentom, platiť bude od 1. marca 2019. Doteraz túto agendu zabezpečovali inšpektoráty práce, predseda vlády si myslí, že im to do kompetencie nepatrí.

„Chceme chrániť tých, ktorí nájdu v sebe odhodlanie a takéto konanie nahlásia,“ vyhlásil premiér. Rád by docielil, aby ľudia, ktorí na korupciu či inú protispoločenskú činnosť upozornia, mali pocit istoty. Ich nadriadený alebo organizácia, pre ktorú pracujú, sa im nebudú môcť pomstievať a podniknúť voči nim nejaké odvetné protiopatrenia. „To znamená, že ich nebudú môcť vyhodiť práce, účelovo šikanovať znížením mzdy alebo preložením z odbornej na primitívnu pozíciu, ktorá by ich mala demotivovať zostať v zamestnaní,“ doplnil.

Špeciálna ochrana pre oznamovateľa

Úrad by sa mal starať o ľudí, ktorí upozornia na korupciu pri eurofondoch, machinácie pri verejnom obstarávaní, trestné činy verejných činiteľov alebo trestné činy korupcie. Vo všeobecnosti ide o trestné činy, ktorých horná hranica sadzby prevyšuje tri roky, a správne delikty, za ktoré je možné udeliť pokutu 30-tisíc eur.

Keď človek dostane štatút oznamovateľa, bude sa na neho vzťahovať špeciálna ochrana. „V tom období, keď sú nad ním rozprestreté ochranné krídla, nesmie sa mu diať nič nekalé. Dokonca všetko, čo by chcel zamestnávateľ s človekom robiť, musí si dať odsúhlasiť novovzniknutému úradu,“ spresnil predseda vlády.

Šéf bude volený na jedno sedemročné obdobie

Šéfa úradu, ktorý za posledných päť rokov nepôsobil v najvyšších štátnych funkciách, bude na jedno sedemročné obdobie voliť Národná rada po verejnom vypočutí a na základe odporúčania odbornej vládnej komisie. Tá parlamentu navrhne minimálne dvoch kandidátov. Komisia bude mať piatich členov, budú to nominanti vymenovaní prezidentom, vládou, verejným ochrancom práv, Radou pre štátnu službu a poradným orgánom vlády v oblasti mimovládnych organizácií.

Zriadenie úradu a spôsob výberu jeho riaditeľa považuje riaditeľka Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Veronika Prachárová za najkľúčovejšie časti navrhovaného zákona. „Vítam predovšetkým fakt, že dôjde k vytvoreniu úradu na ochranu oznamovateľov. Na jeho čele bude predseda zvolený na základe návrhu vyváženej odbornej komisie, čo môže jednoznačne prispieť ku kvalitnému výberu akceptovanému naprieč spoločnosťou,“ domnieva sa Prachárová. „To, aké miesto si v systéme vybuduje a ako bude vnímaný aj navonok, však závisí od jeho aktivity a odvahy. Rovnako bude dôležité riadne finančné a personálne zabezpečenie úradu,“ doplnila.

Oznamovateľ korupcie bude mať právo na informácie aj v priebehu trestného konania, ako aj právo na predkladanie a doplnenie dôkazov. „Je to dôležité najmä v prípadoch, keď orgány činné v trestnom konaní nemusia nevyhnutne disponovať potrebnou odbornosťou, čiže sa tým zvyšuje pravdepodobnosť dotiahnutia podnetu do úspešného konca,“ myslí si Prachárová.

Boja sa ľudia riešiť problémy?

Súčasná ochrana tých, ktorí sú ochotní oznámiť nekalé konanie, podľa Prachárovej veľmi nefunguje. „Problémom je nielen nedostatočná informovanosť verejnosti, ale hlavne strach alebo nezáujem ľudí akékoľvek problémy, na ktoré narazia, riešiť,“ vysvetľuje Prachárová. Súvisí to podľa nej s neraz oprávnenou predstavou o politizácii polície a prokuratúry, ale aj s nedostatočnými výsledkami pri riešení veľkých korupčných káuz. „Navyše sa v minulosti vyskytli prípady, keď sa oznamovateľov nepodarilo reálne ochrániť a často pocítili, hoci aj nepriamo, negatívne konzekvencie,“ pripomenula odborníčka.

Nový úrad má raz ročne tiež predkladať parlamentu správu o svojej činnosti. Môže tiež udeliť oznamovateľom odmenu. Tú dnes poskytuje ministerstvo spravodlivosti. Ako uviedlo tlačové oddelenie, doteraz bola odmena vyplatená v deviatich prípadoch v súhrnnej výške 1 656 eur. Po novom môže po podaní obžaloby či rozhodnutí o spáchaní deliktu v správnom konaní oznamovateľ požiadať od nového úradu až 50-násobok minimálnej mzdy, teda až 26-tisíc eur (pri novej výške minimálnej mzdy na úrovni 520 eur).

„Tento krok je nutné hodnotiť pozitívne,“ reaguje na ideu nezávislého úradu občiansky aktivista z Inštitútu ľudských práv Peter Weisenbacher. Treba však podľa neho počkať, ako sa zmeny budú v praxi implementovať. „V minulosti boli rôzne pokusy a legislatívne iniciatívy, ktoré nefungovali tak dobre, ako sa očakávalo,“ uzavrel Weisenbacher.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#korupcia #zákon o ochrane oznamovateľov korupcie #Peter Pellegrini
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku