VIDEO: Neísť do Marrákeša by bola chyba, tvrdí Lajčák

Vláda by mala zaujať nesúhlasné stanovisko ku Globálnemu paktu OSN o migrácii. Vyplýva to z uznesenia z dielne poslancov SNS, ktoré v stredu schválil Zahraničný výbor Národnej rady SR. Poslanci sa ním ďalej budú zaoberať na blížiacej sa schôdzi. V uznesení sa nepíše, že by sa Slovensko nemalo zúčastniť konferencie v Marrákeši, a má odporúčací charakter. Výbor sa tak rozhodol napriek vystúpeniu ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka, ktorý poslancov nepresvedčil o výhodách migračného paktu pre Slovensko.

, , , , 21.11.2018 13:18, aktualizované: 18:58
debata (304)

Paška onačil pakt za rozporuplný a nevyvážený

Poslanec Jaroslav Paška (SNS) označil pakt o migrácii na rokovaní výboru za rozporuplný a nevyvážený. Kritizoval šéfa diplomacie za nedostatočnú komunikáciu témy, ktorá rozdeľuje spoločnosť. Obvinil ho, „že si chodí len po stretnutiach a neinformuje zahraničný výbor“. Poslanec požiadal ministra, aby Slovensko na konferenciu do Marrákeša ani nechodilo, a tak dalo najavo svoj odmietavý postoj. „Je zvrátené odháňať diplomatov od rokovacieho stola,“ reagoval na Pašku počas rozpravy Lajčák. Kritický bol aj Martin Klus z SaS, ktorý vyslovil obavy zo schválenia paktu o migrácii, nakoľko liberáli sú presvedčení, že ide o politický záväzok. Slová na podporu dokumentu, ako aj ministra Lajčáka odzneli len od šéfky zahraničného výboru Kataríny Cséfalvayovej z Mosta-Híd.

Lajčák vysvetľoval

Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant Smeru) poslancom navrhol, aby sa Slovensko konferencie v Marrákeši zúčastnilo a podalo tam interpretatívne vyhlásenie, v ktorom povie, ako Globálny pakt OSN o migrácii chápe. Nemá totiž podľa neho zmysel hovoriť o svojich výhradách na domácej pôde, ale treba vyjadriť názor tak, aby bol súčasťou oficiálnych záznamov z konferencie. „Ak nie ste za stolom, tak ste na jedálnom lístku,“ uviedol v tejto súvislosti.

Podľa šéfa diplomacie musí Slovensko v Marrákeši jednoznačne povedať, že opatrenia v pakte berie ako návrhy a samo sa rozhodne, či niektoré z nich implementuje. „Slovensko si vyhradzuje a vždy vyhradzovalo právo definovať vlastnú legislatívu v oblasti migrácie. Nič, čo sa nachádza v texte rámca, nezaväzuje SR k čomukoľvek. Takto poskytnutá národná interpretácia bude súčasťou oficiálnej dokumentácie z konferencie. Môže potom slúžiť ako referencia v prípade akýchkoľvek pochybností, či už právnych, alebo politických, o postoji SR,“ priblížil Lajčák.

Migračný pakt

Na prijatí migračného paktu sa 193 členských štátov OSN dohodlo v septembri 2016. Práce na jeho texte sa začali v apríli 2017. Cieľom 34-stranového dokumentu je pomôcť lepšie organizovať migračné toky a posilniť práva migrantov. Zdôrazňuje sa v ňom nedotknuteľnosť suverenity jednotlivých krajín a ich právo na vlastnú podobu migračnej politiky.

Výčitky poslancov

„Myslím si, že riešenie, ktoré minister vláde ponúkol, je to najlepšie, čo môžeme urobiť,“ konštatovala predsedníčka zahraničného výboru Katarína Cséfalvayová (Most-Híd). „Práve tie krajiny, ktoré sú cieľom migrácie, sa od neho dištancujú. Minimálne to naznačuje, že niečo nie je v poriadku,“ poznamenal Poslanec Jaroslav Paška (SNS). Rozhodnutím iných krajín argumentovali aj ďalší poslanci z SaS, Smeru a ĽSNS.

Ministrovi tiež viacerí vyčítali, že počas procesu tvorby paktu s nimi nekomunikoval. Ten reagoval, že sa oň mali poslanci zaujímať skôr. „Ak ste ma pozvali až dnes, tak mi nevyčítajte, že som prišiel neskoro,“ vyhlásil. Text paktu bol podľa neho priebežne zverejňovaný na webovej stránke OSN a zahraničný výbor si ho mohol kedykoľvek zavolať.

Poslanec Ľuboš Blaha (Smer) naznačil, že ak Slovensko nebude jediné, ktoré dokument nepodporí, a ten zároveň nie je záväzný, jediné, čo je v ohrození, je diplomatická reputácia. Osobne by však pred reputáciou uprednostnil reprezentáciu názorov občanov, ktorí majú z paktu obavy. „Nejde o diplomatickú reputáciu, ide o kredibilitu Slovenska. Buď veríme v multilatera­lizmus, alebo neveríme. Chcem, aby bolo Slovensko na správnej strane histórie. A tá je tam, kde sú multilateralizmus a pravidlá,“ reagoval Lajčák.

Poslanci tiež v prijatom uznesení vládu žiadajú, aby vykonala príslušné opatrenia spojené so stiahnutím SR z procesu prijímania paktu a jeho neprijatím SR na stretnutí v Marrákeši. Lajčák však tvrdí, že sa to nedá. „Globálny rámec bude prijatý ako záverečný dokument medzivládnej konferencie. Scenár konferencie hovorí, že dokument bude prijatý bez hlasovania, teda konsenzom. Nebude sa negociovať. Zúčastnené delegácie nebudú nič podpisovať. Dokument bude prijatý v každom prípade, pretože drvivá väčšina krajín ho podporuje,“ vysvetlil.

Sólymos: Slovensko by malo ísť rokovať o pakte

Slovensko by malo ísť rokovať o Globálnom pakte Organizácie spojených národov (OSN) o migrácii. Myslí si to podpredseda Mosta-Híd a minister životného prostredia László Sólymos, podľa ktorého by sa téma migrácie nemala zneužívať na domáci politický boj a Slovensko by nemalo strkať hlavu do piesku.

„Žiadny globálny problém sa nedá riešiť bez toho, aby sa rokovalo na medzinárodnej úrovni a snažili sme sa o konsenzus. Zažil som to pri Parížskej dohode, lebo klimatická zmena je globálna téma podobná migrácii. Preto nezneužívajme túto tému na domáci politický boj, nestrkajme hlavu do piesku a poďme rokovať na úrovni OSN, kde môžeme predniesť naše výhrady ku Globálnemu paktu o migrácii ako vyspelá krajina,“ napísal na sociálnej sieti.

O Globálnom pakte OSN o migrácii majú štáty hovoriť na stretnutí v Marrákeši.

OĽaNO sa dištancuje od spôsobu, akým sa o pakte diskutuje

Pre hnutie OĽaNO je neprijateľný predovšetkým postoj koaličných strán Smer a SNS. „Ich správanie vo veci migračného paktu ilustruje neschopnosť vládnuť a spolupracovať, a to v tak závažnej téme, ako je migrácia. Je absurdné, aby Slovenská národná strana, ktorá má na ministerstve zahraničných vecí vlastného štátneho tajomníka, kritizovala to isté ministerstvo, ktoré sa pod vedením Miroslava Lajčáka rok a pol podieľalo na príprave migračného paktu,“ konštatuje hnutie v stanovisku.

Európska únia čelí podľa OĽaNO od roku 2015 veľkej migračnej kríze, ktorá vyvoláva napätie medzi jednotlivými krajinami a rozdeľuje EÚ. „V súčasnosti potrebujeme hlavne riešiť problémy spojené s migračnou krízou na úrovni EÚ. Globálny pakt OSN nerieši žiadny zo zásadných problémov, ktorým čelí Európska únia. Na úrovni EÚ potrebujeme urýchliť uzavretie dohôd o vracaní utečencov s tretími krajinami, pretože bez vzájomnej spolupráce s krajinami pôvodu sa migračné tlaky nepodarí vyriešiť,“ konštatuje opozičné hnutie. Takisto je podľa OĽaNO potrebné zlepšiť vonkajšiu ochranu hraníc a ďalšie praktické kroky, ako napríklad prijatie spoločného európskeho zoznamu bezpečných krajín.

„Minister Lajčák by mal svoju energiu venovať najmä riešeniam týchto problémov, nie dokumentu, ktorý je z tohto hľadiska zbytočný. Hnutie OĽaNO považuje za nevyhnutné vyvíjať politický tlak na efektívne riešenia v oblasti migrácie na európskej úrovni,“ uvádza hnutie s tým, že Smer-SD a SNS síce odmietajú globálny pakt, no ich ministri v stredu na rokovaní vlády schválili novelu zákona, ktorá rieši ten istý problém ako globálny pakt, a výrazným spôsobom uľahčuje zamestnávanie cudzincov z tretích krajín na slovenskom pracovnom trhu. „Novelu zákona o službách zamestnanosti dokonca vláda predkladá do parlamentu v skrátenom legislatívnom konaní, čo považujeme za neprijateľné,“ dodalo hnutie.

304 debata chyba
Viac na túto tému: #Miroslav Lajčák #migračný pakt OSN
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy