Danko povedal, že absencia pojmov, akými sú antisemitizmus a holokaust, spôsobovala prokuratúre a orgánom činným v trestnom konaní problémy pri riešení závažnej trestnej činnosti. „Žijeme v ťažkej dobe, keď sa popierajú základné ľudské práva. Máme aj v politike ľudí, ktorí popierajú holokaust,“ zdôraznil šéf parlamentu.
Pripomenul, že ide aj o jeho osobný záväzok, ktorý dal predsedovi Knessetu štátu Izrael Yulimu-Yoelovi Edelsteinovi. „Slovensko je historickým dlžníkom Izraela. Slovensko musí byť príkladom v legislatívnych postupoch pri prijímaní danej normy,“ uviedol.
Je to jednoznačne politikárčenie a so skutočným bojom proti antisemitizmu to nemá nič spoločné.aktivista Peter Weisenbacher
Parlament napokon uznesením odporučil vláde, aby vykonala analýzu právneho poriadku a v prípade potreby pripravila legislatívne návrhy príslušných právnych predpisov tak, aby v činnosti a pri rozhodovaní orgánov verejnej moci Slovenskej republiky bola rešpektovaná táto uvedená definícia.
Konkrétne príklady
Kabinet má tiež aktívne prispievať k zaisteniu bezpečnosti svojich židovských občanov a židovských náboženských, vzdelávacích a kultúrnych priestorov prostredníctvom dôkladnej a štruktúrovanej konzultácie a dialógu so židovskou náboženskou obcou, organizáciami občianskej spoločnosti a príslušnými verejnými inštitúciami bojujúcimi proti všetkým formám diskriminácie.
Dankom predložená definícia hovorí, že „antisemitizmus je také vnímanie Židov, ktoré sa môže prejaviť ako nenávisť k Židom. Rétorické a fyzické prejavy antisemitizmu sú namierené proti židovským alebo nežidovským jednotlivcom a/alebo ich majetku, proti inštitúciám židovskej komunity a náboženským ustanovizniam“.
Dokument uvádza aj príklady, ktoré možno považovať za prejavy antisemitizmu. Ide napríklad o vyzývanie či ospravedlňovanie zabíjania alebo ubližovania Židom v mene radikálnej ideológie alebo extrémistického náboženského pohľadu, vytváranie klamlivých či stereotypných tvrdení o Židoch. Ďalej sa medzi príkladmi spomína popieranie holokaustu či existencie plynových komôr, prirovnávanie súčasnej izraelskej politiky k politike nacistov alebo považovanie Židov za kolektívne zodpovedných za konanie štátu Izrael.
Foto: TASR, Jakub Kotian
Túto definíciu vypracovala Medzinárodná aliancia pre pripomínanie holokaustu (IHRA). Predseda parlamentu tvrdí, že sa k nej prihlásili viaceré krajiny Európskej únie – Británia, Rakúsko, Nemecko, Bulharsko, Litva a Rumunsko.
Podľa aktivistu Petra Weisenbachera z Inštitútu ľudských práv je Dankov návrh nešťastný. „Sám sa priznal k tomu, že motiváciou bola návšteva Izraela a komunikácia s miestnymi politikmi. Na svete je mnoho odborníkov na antisemitizmus, ktorí s touto definíciou nesúhlasia. Nesúhlasíme s ňou ani my, a to najmä preto, že ohrozuje slobodu slova na Slovensku,“ podčiarkol Weisenbacher. Vysvetlil, že navrhnutá definícia nie je ani tak o antisemitizme, ako je o ochrane štátu Izrael pred kritikou, ktorá môže byť aj oprávnená. „Z nášho hľadiska je to nielenže úplne zbytočné, ale priam škodlivé,“ mieni aktivista.
V uznesení sa píše, že terčom antisemitských prejavov môže byť tiež štát Izrael, chápaný ako židovské spoločenstvo. Zároveň však text pokračuje konštatovaním, že kritiku Izraela podobnú tej, aká býva vznesená proti akejkoľvek inej krajine, nemožno považovať za antisemitskú. Weisenbacher si nemyslí, že takáto formulácia je dostatočná. „A to práve preto, že vydeľuje štát Izrael oproti iným krajinám, štátom, že si zasluhuje mimoriadnu ochranu,“ upozornil ľudskoprávny aktivista.
Strémy: Slovensko by bolo pozitívnejšie vnímané
Podľa prodekana Právnickej fakulty UK v Bratislave Tomáša Strémyho by prijatie definície antisemitizmu znamenalo pozitívnejšie vnímanie Slovenskej republiky v medzinárodnom spoločenstve. Strémy zároveň pre agentúru SITA uviedol, že je pravdepodobné, že v prípade prijatia návrhu budú orgány činné v trestnom konaní „zahltené“ oznámeniami aj z dôvodu, že by si niekto robil žarty z konšpiračných teórií.
„Bude zložité preukázať subjektívnu stránku skutkovej podstaty trestného činu (úmyselného zavinenia) voči páchateľovi. Z tohto fakultatívneho vymedzenia vyplýva, že akékoľvek negatívne zmienky o židovskom národe, židovskom náboženstve, ako i o štáte Izrael by mohli byť trestnoprávne postihované,“ mieni Strémy.
Naša legislatíva už dnes umožňuje trestať porušovanie ľudských práv. Za trestný čin sa považuje popieranie a schvaľovanie holokaustu a tiež hanobenie národa a rasy. Útoky namierené proti Židom riešia orgány činné v trestnom konaní podľa týchto paragrafov.
